Historie

Bomby na Plzeň: Co je v pozadí?

K závěru druhé světové války patří i bombardování Plzně a tamějších Škodových závodů. Pro generaci, která je zblízka či zdálky zažila, zůstává záhadou, proč k němu došlo, když už v žádném případě nemohlo ohrozit nacistický zbrojní potenciál. Jaké politické či hospodářské zájmy byly v jeho pozadí?

Diplomat a účastník československého odboje ing. Jozef Nálepka, předseda Vlasteneckého sdružení antifašistů, poslal redakci na toto téma následující článek:

Hovoriť o oslobodení Plzne v máji 1945 nutne vyžaduje zmienku o  bombardovaní mesta.

Stalo se to 17. apríla 1945, kedy bola zničená železničná stanica, štvrť Jatečná kolónia a časť Doubravka. V deň 18. apríla – za bieleho dňa – americký bombardovací zväz zmasakroval štvrť Slovany. Za dva dňa - 624 mŕtvych civilistov.

Tretie bombardovanie nasledovalo 25. apríla. Vtedy boli zničené Škodové závody. Zo 70 percent.

Je malo známo, že k prvému bombardovanou Plzne malo dôjsť už v roku 1942, čo by bolo citeľne poškodilo Nemcov. Ilegální antifašisti po dohode s Londýnom založili ohne, ale do rána sa náletu nedočkali. Dodnes zostala nezodpovídaná otázka, prečo sa tak stalo.

Odvážni antifašistickí bojovníci v Plzni odzbrojili 5. 5. 1945 ochranu Škodových závodov, obsadili poštu, nádražie a radnicu. Revolučný národný výbor (RNV) prebral riadenie udalostí v meste a podarilo sa obsadiť plzeňskú vysielačku a zahájiť rokovanie s veliteľom nemeckej posádky gen. Majewskim o odovzdaní správy města do rúk RNV. Odpoludnia hlásil rozhlas: „Město Plzeň je svobodné!“ Éterom znel hlas odbojára dr. Karla Šindlera „Hovoří Plzeň, svobodná Plzeň hovoří!“

Akciou ľudu pod vedením RNV bola Plzeň oslobodená! Českí dôstojníci mali záujem, aby americká armáda dorazila čím skôr do Plzne. Pri rokovaní Američania naznačili, že nechcú riskovať pre malý počet divízií, kým Schörner ich mal o mnoho viacej (22?). Českí dôstojníci navštívili preto nemecké posádky na ceste do Plzne a dojednali pokojný prechod Američanov do Plzne. Pred postupom do Plzne znovu ešte preverovali, či Nemci nezmenili svoje stanovisko.

Na jednom seminári sme s jedným redaktorom uvažovali, ako zistiť mená týchto dôstojníkov pre zvýšenie dôveryhodnosti tejto informácie, čo po 60 rokoch nie je iste ľahké. No nepodarilo sa.

Ako zázrakom objavil sa v tlači článek a autor Ján Boštík v ňom uvádza: „Naproti americkým jednotkám boli vyslané čs. vojenské motospojky – do Klatov škpt. Šlehofer a do Boru u Tachova por. Nechanický.

Americký arm. gen. Hubner vydal rozkaz zahájiť 6. 5. 1945 postup na Plzeň. O 10.00 hod. podpisuje nemecký generál von Majewski s americkým plukovníkom Perkinsom kapituláciu a krátko na to sa zastrelí.

Podľa objektívnych údajov je možné tvrdiť, že Plzeň bola oslobodená jeho obyvateľmi 5. mája a za jeho oslobodenie položilo 17 občanov Plzne svoje životy."

Pavel Macháček uvádza k tomu: „Po oslobodení z pochodu smrti z koncentračního tábora Flossenbürg u Stamsriedu som denne postupoval s Američanmi v čele fronty. Dne 6. mája som s nimi došiel bez jediného výstrelu Nemcov do Plzne. Viem preto všetko z osobnej skúsenosti. Taká je pravda o oslobodení Plzne.“

Iste sa pamätáme na pompézne, dokonce celoštátne oslavy oslobodenia Plzne americkou armádou a na druhej strane zaznávané a zahmlené zásluhy plzeňských antifašistov.

Iste by si všetci, ktorí tak nebojácne postupovali pri oslobodzovaní Plzne, zadlužili aj po toľkých rokoch vyznamenanie a viacej pozornosti a úcty našich médií. Aj na tomto prípade vidíme, ako sa manipuluje história druhej svetovej vojny.

Jozef Nálepka,

predseda Vlasteneckého sdruženia antifašistov

Slovanská vzájemnost č. 131, duben 2010, str. 7

Napsal Milan Tůma Zobrazeno: 5405