{"id":1264,"date":"2012-07-03T12:45:59","date_gmt":"2012-07-03T10:45:59","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-2\/"},"modified":"2012-07-03T12:45:59","modified_gmt":"2012-07-03T10:45:59","slug":"einsteinov-vztah-k-naboenstvu-2","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-2\/","title":{"rendered":"Einsteinov vztah k n\u00e1bo\u017eenstvu (2)"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: justify;\"><strong><img loading=\"lazy\" class=\" alignleft size-full wp-image-226\" style=\"float: left;\" alt=\"einstein\" src=\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2006\/07\/einstein.jpg\" height=\"160\" width=\"120\" \/>II. Speci\u00e1lnovedn\u00e1 teoretick\u00e1 tvorba, bez ohladu na jej charakter, ur\u010dovan\u00fd predmetom sk\u00famania, ako aj prostriedkami, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edv\u00e1, je spolo\u010densk\u00fd jav. Ako tak\u00e1 m\u00e1 svoje miesto, konkr\u00e9tnu historick\u00fa zakotvenost v komplexe spolo\u010densk\u00fdch javov a procesov.<\/strong><\/p>\n<p> <!--more--> <\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">A aj ke\u010f m\u00e1 ako s\u00fa\u010das\u0165 vedy \u2014 jednej z foriem spole\u010densk\u00e9ho vedomia \u2014 svoju samostatnost, je to samostatnost relat\u00edvna. To okrem in\u00e9ho znamen\u00e1, \u017ee je determinovan\u00e1 cel\u00fdm radom koexistuj\u00edc\u00edch spolo\u010densk\u00fdch javov, ako aj tak\u00fdch, ktor\u00e9 vystupuj\u00fa ako historick\u00e9 predpoklady. Ide o prvky jednak materi\u00e1lneho a jednak duchovn\u00e9ho \u017eivota spolo\u010dnosti. Spomedzi nich najv\u00fdznamnej\u0161ie posob\u00ed materi\u00e1lna v\u00fdroba v jej konkr\u00e9tnej historickej forme. Av\u0161ak \u0161peci\u00e1lnovedn\u00e9 poznanie nie je prost\u00fd \u201emechanick\u00fd&#8220; v\u00fdsledok posoben\u00eda spolo\u010densk\u00fdch \u010dinitelov, ale proces prebiehaj\u00faci v dialektick\u00fdch s\u00favislostiach s ostatn\u00fdmi javmi a procesmi a ako relat\u00edvne stornovan\u00fd celok v\u00fdrazn\u00e9 posob\u00ed na javy duchovn\u00e9ho a materi\u00e1lneho \u017eivota spolo\u010dnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Rozvoj vedeck\u00e9ho poznania je produktom \u010dinnosti \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v konkr\u00e9tnej historickej situ\u00e1cii. Uvedomenie si tejto existen\u010dnej za\u010dlenenosti je z\u00e1kladom pre vyvr\u00e1tenie v\u0161etk\u00fdch koncepci\u00ed \u201earistokratickej&#8220; v\u00fdlu\u010dnosti teoretickej tvorby a objekt\u00edvneho postihnutia podstaty vedeck\u00e9ho poznania. Samo \u0161peci\u00e1lnovedn\u00e9 poznanie svojimi prostriedkami, ktor\u00e9 s\u00fa ur\u010dovan\u00e9 predmetom sk\u00famania, nemo\u017ee vies\u0165 k sebareflexii. Nepostihuje svoju povahu ani konkr\u00e9tnu historick\u00fa za\u010dlenenos\u0165 so z\u00e1kladn\u00fdmi tendenciami svojho v\u00fdvoja a soci\u00e1lnej funk\u010dnosti. To sa d\u00e1 dosiahnu\u0165 iba filozofickou reflexiou. Filozofia m\u00e1 prostriedky na postihnutie tejto existen\u010dnej zakotvenosti konkr\u00e9tn\u00e9ho vedeck\u00e9ho poznania. Filozofia je v\u00fdchodiskom pre reflexiu poznania vobec a jeho existen\u010dnej spatosti s prim\u00e1rnou zmyslovo-predmetnou \u010dinnos\u0165ou \u2014 spolo\u010denskou praxou, ako aj pre sebareflexiu celej duchovnej kultury. V t\u00fdchto hlbok\u00fdch teoretick\u00fdch ponoroch sa postihuje bytostn\u00e1 zakotvenost \u010dlov\u011bka a jeho teoretickej \u010dinnosti. Av\u0161ak nesta\u010d\u00ed ak\u00fdkolvek filozofick\u00fd pr\u00edstup, v\u00fdchodisko, aby sa uveden\u00e1 zakotvenost adekv\u00e1tne odhalila. V d\u011bjin\u00e1ch pozn\u00e1vania rozmanit\u00e9 a po\u010detn\u00e9 filozofick\u00e9 iniciativy napriek snahe obsiahnu\u0165 pozn\u00e1vac\u00ed proces v jeho celostnosti postihovali len jednotliv\u00e9 jeho momenty. A\u017e dialektick\u00fd materializmus objekt\u00edvne a najucelenej\u0161ie postihuje povahu pozn\u00e1vania, ako aj jeho spolo\u010densko-historick\u00fa zakotvenos\u0165.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Z povahy uvedenej spolo\u010denskej \u010dinnosti vypl\u00fdv\u00e1, \u017ee priamo alebo nepriamo je napojen\u00e1 na sv\u011bton\u00e1zor konaj\u00faceho subjektu. Plat\u00ed to takisto aj o \u0161peci\u00e1lnovednej \u010dinnosti. \u010ci u\u017e vo v\u00fdchodisk\u00e1ch, alebo v interpret\u00e1ci\u00e1ch jej v\u00fdsledkov. Vzhladom na tieto okolnosti ka\u017ed\u00fd vedec specialista sa mus\u00ed tak \u010di onak zaobera\u0165 probl\u00e9mami \u0161peci\u00e1lnovedn\u00e9ho poznania zo \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislost\u00ed. Preto ani dnes nie je vz\u00e1cnos\u0165ou, \u017ee vynikaj\u00faci predstavitelia \u0161peci\u00e1lnovedn\u00e9ho v\u00fdskumu sa zaoberaj\u00fa filozofick\u00fdmi ot\u00e1zkami sp\u00e1t\u00fdmi s interpret\u00e1ciou podstaty, ako aj v\u00fdsledkov konkr\u00e9tn\u00e9ho poznania. Z\u00e1kladn\u00fa<br \/>s\u00favislos\u0165 teoretickej pr\u00e1ce vedca specialistu s filozofiou vyjadril F. Engels slovami, \u017ee nech sa \u201epr\u00edrodov\u011bdci tv\u00e1ria akokolvek, predsa s\u00fa ovl\u00e1dan\u00ed filozofiou. Je len ot\u00e1zka, \u010di ich ovl\u00e1d\u00e1 zl\u00e1, m\u00f3dn\u00e1 filozofia, alebo forma teoretick\u00e9ho myslenia, ktor\u00e9 sa opiera o znalost dej\u00edn myslenia a jeho v\u00fddobytkov&#8220;. (4) V Dialektike pr\u00edrody implicitn\u011b dokazuje, \u017ee \u201epr\u00e1v\u011b dialektika je pre dne\u0161n\u00fa pr\u00edrodov\u011bdu najd\u00f3le\u017eitej\u0161ou formou myslenia, lebo ona jedine poskytuje analog\u00f3n, a t\u00fdm aj metodu vysvetlenia v\u00fdvinov\u00fdch procesov v\u0161eobecn\u00fdch s\u00favislost\u00ed v pr\u00edrode&#8230;&#8220; (5)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Tieto Engelsove z\u00e1v\u011bry nestratili platnost ani v s\u00fa\u010dasnosti. Neust\u00e1le sa potvrdzuj\u00fa v \u010dinnosti najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch teoretikov rozv\u00edjaj\u00facich \u0161peci\u00e1lno-vedn\u00e9 poznanie skuto\u010dnosti. Potvrdzuje to aj velk\u00fd revolucion\u00e1r vo fyzike A. Einstein. Vo svojej priekopn\u00edckej teoretickej pr\u00e1ci sa nevyhnutne stret\u00e1val s probl\u00e9mami, ktor\u00fdch rie\u0161enie si vy\u017eadovalo filozofiu. I\u0161lo o probl\u00e9my gnozeologick\u00e9ho charakteru, ale aj o probl\u00e9m t\u00fdkaj\u00faci sa v\u00fdznamu vedy, ktor\u00e1 pod\u013ea neho nemo\u017ee by\u0165 vedou pre seba, ale m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 \u013eudstvu a nem\u00e1 by\u0165 jeho bi\u010dom, (6) a treba sa zaobera\u0165 perspekt\u00edvou rozvoja vedy, a to vy\u017eaduje filozofiu. (7) Filozofiu, ktor\u00e1 by bola teoretick\u00fdm, v\u0161eobecnoteoretick\u00fdm, metodologick\u00fdm a sv\u011bton\u00e1zorov\u00fdm z\u00e1kladom jeho \u0161peci\u00e1lnej teoretickej \u010dinnosti. Pod\u013ea A. Einsteina \u201ev s\u00fa\u010dasnosti je fyzik prin\u00faten\u00fd zaobera\u0165 sa filozofick\u00fdmi probl\u00e9mami v ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej miere ako fyzici predch\u00e1dzaj\u00facich gener\u00e1ci\u00ed.&#8220; (8) Vo svojom svojr\u00e1znom v\u00fdvoji teoretika-revolucion\u00e1ra, a predsa \u201eosamel\u00e9ho be\u017eca&#8220;, tvorcu nov\u00fdch teori\u00ed, potreboval v\u0161eobecnoteoretick\u00e9, t. j. filozofick\u00e9 v\u00fdchodisko.<\/p>\n<p style=\"text-align: right;\"><em>Pokra\u010dov\u00e1n\u00ed<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>II. Speci\u00e1lnovedn\u00e1 teoretick\u00e1 tvorba, bez ohladu na jej charakter, ur\u010dovan\u00fd predmetom sk\u00famania, ako aj prostriedkami, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edv\u00e1, je spolo\u010densk\u00fd jav.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":226,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[6],"tags":[241,39],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1264"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1264"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1264\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/226"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1264"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1264"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1264"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}