{"id":1265,"date":"2012-07-03T12:48:16","date_gmt":"2012-07-03T10:48:16","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-3\/"},"modified":"2012-07-03T12:48:16","modified_gmt":"2012-07-03T10:48:16","slug":"einsteinov-vztah-k-naboenstvu-3","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-3\/","title":{"rendered":"Einsteinov vztah k n\u00e1bo\u017eenstvu (3)"},"content":{"rendered":"

\"einstein\"A. Einstein bol b\u00e1date\u013eom v oblasti teoretickej fyziky. No bol aj znalcom pr\u00e1c klasikov novovekej filozofie, napr\u00edklad R. Descarta, B. Spinozu, D. Huma, I. Kanta, G. W. Leibniza a in\u00fdch. (Spolu so Solovinom a Gabichtom zalo\u017eili za\u010diatkom tohto storo\u010dia \u201eakad\u00e9miu Olympia, s\u00fakromn\u00fd diskusn\u00fd spolok priatelov, v ktorom \u0161tudovali pr\u00e1ce filozofov.(9))<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

 <\/p>\n

Einsteinovi \u00faplne nevyhovoval syst\u00e9m ani jedn\u00e9ho filozofa. Inspiroval sa len niektor\u00fdmi momentmi filozofick\u00fdch iniciativ rozli\u010dn\u00fdch filozofov. Vo sveton\u00e1zorovej orient\u00e1cii \u0161peci\u00e1lnych vedcov Z\u00e1padu nie je to v\u00fdnimka, ale skor pravidlo. \u201eIde toti\u017e o to, \u017ee vedec, obracaj\u00fac sa k filozofii v my\u0161lienkovej alebo metodologickej tiesni, nezauj\u00edma sa naj\u010dastej\u0161ie ani tak o celkov\u00e1 koncepciu reality a jej pozn\u00e1vanie ako sa t\u00e1to formuluje v danej filozofii, ako skor o filozofick\u00e9 rie\u0161enie \u010di postoj k niektorej \u0161pecifickej ot\u00e1zke, napr\u00edklad k ot\u00e1zke kauzality, charakteru merania…“ (10)<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee A. Einstein nebol filozofom-profesion\u00e1lom, origin\u00e1lnym pr\u00ednosom nezasiahol do filozofick\u00e9ho myslenia, hoci svojr\u00e1zne \u010derpal z existuj\u00facich filozofick\u00fdch iniciativ, ktor\u00e9 poznal. Prejavilo sa to v tom, \u017ee poci\u0165oval tesnos\u0165 a neadekv\u00e1tnos\u0165, metodologick\u00fa sterilnos\u0165 metafyzick\u00e9ho materializmu. Neprij\u00edmal ho, opieral sa sice o niektor\u00e9 n\u00e1zory idealistick\u00fdch filozofov, av\u0161ak bez toho, \u017ee by dosledne akceptoval dan\u00fd variant idealizmu ako celok. Einstein nepoznal pr\u00e1ce klasikov marxistickej filozofie.(11) \u017divelne sa v\u0161ak dost\u00e1val na poz\u00edcie dialektick\u00e9ho materializmu najma prostredn\u00edctvom rie\u0161enia konkr\u00e9tn\u00fdch \u0161peci\u00e1lnovedn\u00fdch probl\u00e9mov. (12) L. Infeld o svojej spolo\u010dnej pr\u00e1ci s Einsteinom v rokoch 1936\u20141937 povedal: \u201eEinstein i ja sme sa pokladali za materialistov napriek tomu, \u017ee ani jeden z n\u00e1s, aspo\u0148 v tom \u010dase, ne\u0161tudoval teoretikov dialektick\u00e9ho materializmu.“ (13)<\/p>\n

A. Einstein v n\u00e1zoroch na poznanie explicitne odmietal Humov skepticizmus, aj ke\u010f s\u00fahlasil s jeho odmietav\u00fdm stanoviskom k naivn\u00e9mu realizmu. Humovo odmietanie naivn\u00e9ho realizmu vy\u00fastilo do agnosticizmu, naproti tomu Einsteina \u201eo\u010dar\u00favalo“ presved\u010denie o poznatelnosti objekt\u00edvnej skuto\u010dnosti, ktor\u00e9 ovl\u00e1dalo cel\u00fa jeho teoretick\u00fa \u010dinnost. U Kanta nach\u00e1dzal ur\u010dit\u00e9 rie\u0161enie probl\u00e9mu, ktor\u00fd nastolil svoj\u00edm skepticizmom Hume. Predov\u0161etk\u00fdm v\u0161ak ur\u010dit\u00e9 v\u00fdchodisko z odmietania naivn\u00e9ho realizmu alebo podia Kanta dogmatizmu. Poznanie skuto\u010dnosti sa realizuje vo sf\u00e9re sveta pre n\u00e1s, ale na z\u00e1klade myslenia ako aplikovania apri\u00f3rnych prvkov vedomia (pojmov priesor, \u010das, pr\u00ed\u010dinnos\u0165, z\u00e1konitost apod.). Ale apri\u00f3rnos\u0165 t\u00fdchto prvkov v Kantovom ch\u00e1pan\u00ed ved\u013ea k uznaniu ich nehistori\u010dnosti, a preto ani Kantovo rie\u0161enie Einsteinovi nevyhovovalo. Dalo mu v\u0161ak impulz k ur\u010dit\u00e9mu rie\u0161eniu vz\u0165ahu zmyslov\u00e9ho a racion\u00e1lneho v poznan\u00ed. U Macha ho ist\u00fd \u010das pritahovala snaha prekona\u0165 ohrani\u010denos\u0165 metafyzick\u00e9ho materializmu a ur\u010dit\u00e1 uvolnenost v rie\u0161en\u00ed gnozeologick\u00fdch probl\u00e9mov. Odmietol v\u0161ak Machov subjektivn\u00fd idealizmus. \u201eV re\u010di 8. apr\u00edla 1922 v Par\u00ed\u017ei, po\u010das polemiky s Emilom Meyersonom, Einstein uviedol, \u017ee Mach je \u00bbun bon mecaniclen\u00ab (dobr\u00fd mechanik), no \u00bbdeplorable philosophe\u00ab (biedny filozof).“ (14) Je a\u017e podivn\u00e9, ako sa toto odmietnutle zhoduje s Leninov\u00fdm odmietnut\u00edm filozofick\u00fdch n\u00e1zorov velk\u00e9ho Ostwalda na str\u00e1nk\u00e1ch „Materializmu a empiriokriticizmu“ z roku 1908. Ur\u010dit\u00fa oporu vo filozofickom zv\u00fdraz\u0148ovan\u00ed deterministickej povahy skuto\u010dnosti nach\u00e1dzal u gr\u00e9ckych atomistov, u Lukretia Cara, a najma u Spinozu.<\/p>\n

Vplyv v\u0161etk\u00fdch uveden\u00fdch, ako aj dal\u0161\u00edch in\u0161pir\u00e1ci\u00ed viedol k dotv\u00e1raniu Einsteinovho sv\u011bton\u00e1zoru. Ide o cel\u00fd komplex teoreticko-filozofick\u00fdch vplyvov, ktor\u00e9 v dialektick\u00fdch s\u00favislostiach p\u016fsobili tak, ako si to predov\u0161etk\u00fdm jeho dominantn\u00e1 \u0161peci\u00e1lnovedn\u00e1 \u010dinnost implicitne \u201evy\u017eadovala“. Preto je samozrejm\u00e9, \u017ee in\u0161piruj\u00facim sa v z\u00e1kladn\u00fdch momentoch st\u00e1vali materialistick\u00e9 filozofick\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1. Uvedieme aspo\u0148 z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdchodisk\u00e1 Einsteinovho sv\u011bton\u00e1zoru.<\/p>\n

Einstein uzn\u00e1val existenciu sv\u011bta ako objekt\u00edvnej reality: \u201eAni jeden fyzik never\u00ed, \u017ee vonkaj\u0161\u00ed svet je odvoden\u00fd od vedomia, lebo inak by nebol fyzikom.“ (15) Svet m\u00e1 z\u00e1konit\u00fa, deterministick\u00fa povahu. Jeho podstata je poznateln\u00e1 vedeck\u00fdm poznan\u00edm. Proces poznania je zlo\u017eit\u00fd. Za\u010d\u00edna sa zmyslov\u00fdm poznan\u00edm, ktor\u00e9 postihuje z\u00e1kladn\u00e9 fakty. Z nich na z\u00e1klade my\u0161lienkov\u00fdch postupov sa utv\u00e1ra syst\u00e9m axi\u00f3m. Formulovanie, utv\u00e1ranie tohto syst\u00e9mu nie je jednoduch\u00fd jednozna\u010dn\u00fd postup logick\u00e9ho vyvodzovania. Z axi\u00f3m sa odvodzuj\u00fa teor\u00e9my na z\u00e1klade logick\u00fdch postupov a potvrdzuj\u00fa sa na komplexe faktov. Pravdivost axi\u00f3m sa teda verifikuje potvrden\u00edm teor\u00e9m, ktor\u00e9 s\u00fa z nich odvoden\u00e9. (16) Ani jeden teoretick\u00fd pojem nie je apri\u00f3rny, pr\u00e1vo na existenciu nadob\u00fada iba vtedy, ak je postaven\u00fd do jasnej a jednozna\u010dnej s\u00favislosti s faktami experimentu. (17) A ani utvoren\u00fd pojem nie je raz nav\u017edy dan\u00fd, neotrasiteln\u00fd, nezmeniteln\u00fd. (18) Menliv\u00e1 je skuto\u010dnos\u0165 a takisto aj pojmy, ktor\u00fdmi ju pozn\u00e1v\u00e1me, vysv\u011btlujeme.<\/p>\n

Vych\u00e1dzaj\u00fac z pr\u00e1ce D. P. Gribanova, (19) Einsteinove spolo\u010densko-politick\u00e9 n\u00e1zory mo\u017eno charakterizovat takto: Einstein uzn\u00e1val z\u00e1konitost aj vo v\u00fdvoji spolo\u010dnosti. Ide o speci\u00e1lne spolo\u010densk\u00e9 z\u00e1kony, ktor\u00e9 sa nedaj\u00fa pozn\u00e1va\u0165 fyzik\u00e1lnymi metodami. (20) Uzn\u00e1val, \u017ee materi\u00e1lne podmienky \u017eivota lud\u00ed s\u00fa ur\u010duj\u00face. Bol za soci\u00e1lnu rovnost a blahobyt ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca. Kapitalizmus pokladal za spolo\u010dnost u\u017e za svoj\u00edm zenitom, spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 prin\u00e1\u0161a len vykoris\u0165ovanie a roz\u010darovanie. (21) Star\u00e1 sa o zisk a nie o potrebu v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed, v oblasti spole\u010densk\u00e9ho vedomia a v\u00fdchovy kali\u010d\u00ed ob\u010danov. (22) Veda v spolo\u010dnosti m\u00e1 sl\u00fa\u017ei\u0165 utv\u00e1raniu podmienok lep\u0161ieho \u017eivota lud\u00ed. (23) Einstein odmietol nacionalizmus, bol pacifista a odporca zbrojenia. (24) Tieto jeho n\u00e1zory sa v z\u00e1sade zhoduj\u00fa s marxistick\u00fdm nazeran\u00edm na spolo\u010dnost, hoci Einstein nedospel k presved\u010deniu o revolu\u010dnej premene star\u00e9ho spolo\u010densk\u00e9ho zriadenia. (25)<\/p>\n

Pokra\u010dov\u00e1n\u00ed<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

A. Einstein bol b\u00e1date\u013eom v oblasti teoretickej fyziky. No bol aj znalcom pr\u00e1c klasikov novovekej filozofie, napr\u00edklad R. Descarta, B.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":226,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[6],"tags":[241,39],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1265"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1265"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1265\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/226"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1265"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1265"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1265"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}