{"id":1267,"date":"2012-07-03T12:54:21","date_gmt":"2012-07-03T10:54:21","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-5\/"},"modified":"2012-07-03T12:54:21","modified_gmt":"2012-07-03T10:54:21","slug":"einsteinov-vztah-k-naboenstvu-5","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2012\/07\/03\/einsteinov-vztah-k-naboenstvu-5\/","title":{"rendered":"Einsteinov vztah k n\u00e1bo\u017eenstvu (5)"},"content":{"rendered":"<p style=\"text-align: justify;\"><img loading=\"lazy\" class=\" alignleft size-full wp-image-226\" style=\"float: left;\" alt=\"einstein\" src=\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2006\/07\/einstein.jpg\" height=\"160\" width=\"120\" \/><strong>Druh\u00fdm typom n\u00e1bo\u017eenstva pod\u013ea Einsteina je jeho historicky neskor\u0161\u00ed v\u00fdvojov\u00fd stupe\u0148, ktor\u00fd naz\u00fdva soci\u00e1lne alebo mor\u00e1ln\u011b n\u00e1bo\u017eenstvo. Jeho z\u00e1kladom, zdrojom s\u00fa spole\u010densk\u00e9 city. \u201eOtec, matka, vodcovia velk\u00fdch spolo\u010denstiev s\u00fa smrteln\u00ed a mo\u017eu sa m\u00fdli\u0165.<\/strong><\/p>\n<p> <!--more--> <\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Snaha posvati\u0165 vodcovstvo, l\u00e1sku a ochranu sl\u00fa\u017ei ako impulz k utvoreniu spolo\u010denskej a mor\u00e1lnej koncepcie boha.&#8220; (30) Boh v t\u00fdchto predstav\u00e1ch vystupuje analogicky k rodi\u010dom a k vodcom ako \u201eochranca \u010dlov\u011bka&#8220;, riadi jeho osud, odme\u0148uje a trest\u00e1 ho, je ochrancom \u017eivota a ute\u0161itelom v utrpen\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">A. Einstein v tomto type n\u00e1bo\u017eenstva implicitn\u011b uzn\u00e1v\u00e1 existenciu aj historick\u00fdch zdrojov vzniku n\u00e1bo\u017eenstva. Historicky neskor\u0161\u00ed typ a forma n\u00e1bo\u017eenstva v ur\u010ditej miere vych\u00e1dzaj\u00fa z dovtedy existuj\u00facich n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch predst\u00e1v. Aj tento typ n\u00e1bo\u017eenstva pod\u013ea Einsteina vych\u00e1dza z tak\u00fdchto predst\u00e1v a je orientovan\u00fd vo svojej z\u00e1kladnej funkcii ako projekcia \u017eelan\u00fdch t\u00fa\u017eob lud\u00ed.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Pod\u013ea Einsteina n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 v\u0161etk\u00fdch zn\u00e1m\u00fdch kult\u00farnych n\u00e1rodov predstavuj\u00fa tento typ n\u00e1bo\u017eenstva, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho nazerania na svet. Aj ke\u010f nemo\u017eno oba typy n\u00e1js\u0165 v \u00faplne \u010distej podobe, navz\u00e1jom sa ovplyv\u0148uj\u00fa, prel\u00ednaj\u00fa a sp\u00e1ja ich okrem in\u00e9ho antropomorfnos\u0165 predst\u00e1v boha.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Tret\u00ed typ n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho citu je pod\u013ea Einsteina kozmick\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit. Pri tomto kvalitativne najvy\u0161\u0161om stupni \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00fdch&#8220; predst\u00e1v Einstein u\u017e ani nehovor\u00ed o n\u00e1bo\u017eenstve, ale proste iba o kozmickom n\u00e1bo\u017eenskom cite. Ako ho charakterizuje?<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kozmick\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit v Einsteinovom ch\u00e1pan\u00ed sa zatial prejavuje u jednotlivcov (myslitelov, teoretikov), nem\u00e1 a ani v minulosti nemal masov\u00fd charakter. Formuje sa na z\u00e1klade sebareflexie \u010dlov\u011bka, jeho \u00fabohosti a ni\u010dotnosti v protiklade s vysok\u00fdm a \u201ez\u00e1zra\u010dn\u00fdm&#8220; poriadkom existuj\u00facim v pr\u00edrode. (31) Tento n\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit nie je spojen\u00fd s nijak\u00fdmi dogmami ani s antropomorfn\u00fdmi predstavami boha, s teol\u00f3giou \u010di cirkvou.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Kozmick\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit pre Einsteina predstavuje psychologick\u00fd stav, ktor\u00fd nie je auton\u00f3mny. M\u00e1 svoj zdroj, a t\u00fdm je povaha skuto\u010dnosti, s ktorou sa vedec dost\u00e1v\u00e1 do kontaktu. Einstein pod\u013ea svojho vyjadrenia takisto dosp\u011bl do tak\u00e9hoto stavu. \u201eMoj n\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit je \u00factypln\u00e9 uchv\u00e1tenie t\u00fdm poriadkom, ktor\u00fd panuje v nevelkej \u010dasti skuto\u010dnosti, dostupnej n\u00e1\u0161mu slab\u00e9mu rozumu.&#8220; (32) Teda nijak\u00e1 n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 dogmatika, nijak\u00e9 uzn\u00e1v\u00e1me d\u00e1kej nadprirodzenej podstaty, ktor\u00e1 je nad a za pr\u00edrodou. Einstein odmieta tak\u00fato substanciu, ktor\u00e1 je svetu cudzia. A vyhl\u00e1sil: \u201eNemo\u017eem uveri\u0165 v boha ako podstatu, ktor\u00e1 vpl\u00fdva priamo na konanie jednotliv\u00fdch lud\u00ed alebo s\u00fadi svoje v\u00fdtvory.&#8220; (33)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Einstein t\u00fdmto stanoviskom vlastne pod\u010diarkuje prirodzen\u00fd charakter objekt\u00edvnej reality. Uzn\u00e1v\u00e1 existenciu poriadku vo svete, ktor\u00fd spo\u010d\u00edv\u00e1 vo vz\u00e1jomnej sp\u016ftosti pr\u00edrodn\u00fdch javov. Je to s\u00favislos\u0165 nie n\u00e1hodn\u00e1; ale je poriadkom skuto\u010dnosti, vn\u00fatorne ur\u010dovan\u00fdm povahou javov a m\u00e1 relat\u00edvne st\u00e1ly a v\u0161eobecn\u00fd charakter. Tento poriadok predstavuje z\u00e1konit\u00fd charakter skuto\u010dnosti. Spatos\u0165 z\u00e1konit\u00e9ho poriadku rozli\u010dn\u00fdch oblast\u00ed skuto\u010dnosti predstavuje to, \u010do Einstein ozna\u010dil harm\u00f3niou skuto\u010dnosti.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Prirodzen\u00e1 harmonia reality jestvuje medzi pr\u00edrodn\u00fdmi javmi. Podobn\u00fd poriadok plat\u00ed aj v oblasti teoretick\u00e9ho poznania, ktor\u00e9 je vedeck\u00fdm obrazom skuto\u010dnosti. Uvedomenie si tejto harm\u00f3nie prin\u00e1\u0161a estetick\u00fd p\u00f3\u017eitok. Posledn\u00fd druh poriadku a harm\u00f3nie Einstein ozna\u010dil ako racion\u00e1lnos\u0165. Analogicky uzn\u00e1val aj objekt\u00edvne existuj\u00facu harmoniu skuto\u010dnosti a ozna\u010dil ju ako svojr\u00e1znu racion\u00e1lnos\u0165. Na z\u00e1klade \u010doho dosp\u011bl Einstein k tak\u00e9muto z\u00e1v\u011bru? Domnievame sa, \u017ee na z\u00e1klade uznania poznatelnosti objekt\u00edvnej skuto\u010dnosti. Objektivna realita je z\u00e1konit\u00e1 a poznateln\u00e1. Existuje teda kore\u0161pondencia objekt\u00edvnej skuto\u010dnosti s jej adekv\u00e1tnym vedeck\u00fdm poznan\u00edm. A ak plat\u00ed racion\u00e1lnos\u0165 v oblasti poznania (vn\u00fatorn\u00e1 teoretick\u00e1 syst\u00e9mov\u00e1 s\u00favislos\u0165, logick\u00e1 koherentnos\u0165, tak aj objekt\u00edvne existuje racion\u00e1lnos\u0165 skuto\u010dnosti (vz\u00e1jomn\u00e1 objektivna s\u00favislos\u0165 javov a z\u00e1konov, \u201ekoherentnos\u0165&#8220; javov \u010do do ich materi\u00e1lnej povahy a posobenia). Pod\u013ea Einsteina mo\u017eno urobi\u0165 tak\u00fdto z\u00e1v\u011br, lebo poznanie je odrazom objekt\u00edvnej skuto\u010dnosti. Racion\u00e1lnos\u0165 skuto\u010dnosti v nijakom pr\u00edpade nie je dosledok objekt\u00edvno-idealistick\u00e9ho ch\u00e1pania sv\u011bta, tak\u00e9 stanovisko Einstein odmietal.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Einstein sa zaraduje medzi niekolko jednotlivcov vyzn\u00e1vaj\u00facich tento kozmdick\u00fd \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00fd&#8220; cit. Seelig uv\u00e1dza Einsteinovo vyznanie: \u201eJa ver\u00edm v boha Spinozu, ktor\u00fd je harm\u00f3niou existuj\u00faceho, no nie v boha, ktor\u00fd riadi osudy a konanie \u013eud\u00ed.&#8220; (34) Einstein v inej s\u00favislosti zdoraznil: \u201e&#8230;ak sa pou\u017eije v\u0161eobecn\u00e9 vyjadrenie, mo\u017eno ma poklada\u0165 za panteistu; pokia\u013e ide o tradi\u010dn\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1, ch\u00e1pem ich iba v historickom a v psychologickom aspekte.&#8220; (35) A svoje sympatie k Spinozovmu panteizmu vyj\u00e1dril v posledn\u00fdch rokoch svojho \u017eivota, ke\u010f tvrdil, \u017ee koncepcia \u201eSpinozu bola mi v\u017edy bl\u00edzka a neust\u00e1le som bol uveli\u010den\u00fd t\u00fdmto \u010dlovekom a jeho u\u010den\u00edm.&#8220; (36)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Uvedomuj\u00fac si zlo\u017eitos\u0165 Einsteinovho prij\u00edmania Spinozov\u00fdch n\u00e1zorov, stoto\u017e\u0148ujeme sa s mienkou J. Netopil\u00edka, \u017ee mo\u017eno \u201epr\u00e1vom spinozizmus vysv\u011btlova\u0165 ako materializmus a ateizmus, hoci panteistick\u00e1 podoba jeho syst\u00e9mu sved\u010d\u00ed o teologickej nedoslednosti. Spinozovsk\u00e9 ch\u00e1panie pr\u00edrody nebolo \u00faplne vedeck\u00e9, lebo pr\u00edrode pripisuje vlastnosti, ktor\u00e9 nem\u00e1, a odn\u00edma jej tie, ktor\u00e9 m\u00e1. Av\u0161ak vo svojej dobe bolo spinozovsk\u00e9 u\u010denie o pr\u00edrode maxim\u00e1lne progres\u00edvne.&#8220; (37)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">A. Einstein sa postavil na toto z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdchodisko spinozovsk\u00e9ho nedosledn\u00e9ho a v s\u00fa\u010dasnosti z\u00e1sadne prekonan\u00e9ho materializmu. Len v uvedenom spinozovskom zmysle bol Einstein \u201everiacim&#8220;. Je to svojho druhu ateizmus, i ke\u010f je vyjadrovan\u00fd slovami, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 len pod\u013ea vonkaj\u0161ej formy, ale nie \u010do do obsahu. Preto v\u0161ade tam, kde pou\u017e\u00edv\u00e1 slov\u00e1 : \u201eboh&#8220;:, \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00fd cit&#8220; a pod., ide o panteistick\u00fd obsah, za substanciu pokl\u00e1d\u00e1 len pr\u00edrodu so svojou \u201ebo\u017eskos\u0165ou&#8220;, t.j. z\u00e1konitou hrani\u010dnos\u0165ou \u2014 racion\u00e1lnos\u0165ou. A. Einstein sa vela r\u00e1z otvorene alebo implicitne priznal k panteizmu, \u010di u\u017e vo svojieh pr\u00e1cach venovan\u00fdch v\u0161eobecn\u00fdm probl\u00e9mem, (38) alebo v listoch Bessovi, (39) M. Bornovi (40) a Solovinovi. (41)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">A pr\u00e1ve nepostihnutie z\u00e1kladnej za\u010dlenenosti uveden\u00fdch tvrden\u00ed v celom sveton\u00e1zore A. Einsteina vied\u013eo viacer\u00fdch teoretikov k tomu, \u017ee ho pokladali za n\u00e1bo\u017eensky veriaceho \u010dlov\u011bka.<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">Bolo to umo\u017enen\u00e9 azda aj t\u00fdm, \u017ee Einstein, pochopitelne, v\u011bnoval ovela \u201emenej \u010dasu&#8220; rie\u0161eniu t\u00fdchto ot\u00e1zok ako probl\u00e9mom teoretickej fyziky. Mimo tejto oblasti sa vyjadroval \u201emenej&#8220; presne \u2014 v\u00e1gne, pou\u017e\u00edval tvrdenia metaforick\u00e9ho zafarbenia. Obracal sa s nimi na lud\u00ed, ktor\u00ed tento metaforick\u00fd odtie\u0148 videli v syst\u00e9movosti jeho n\u00e1zorov. Proste r\u00e1tal s tak\u00fdm \u010ditatelom, ktor\u00fd vie takto vyj\u00e1dren\u00fd obsah postihn\u00fa\u0165, uvedomi\u0165 si ho. (42)<\/p>\n<p style=\"text-align: justify;\">St\u00e1valo sa aj to, \u017ee s\u00e1m Einstein na rozli\u010dn\u00fdch miestach d\u00e1val tomu ist\u00e9mu term\u00ednu odli\u0161n\u00fd obsah, ktor\u00fd v\u0161ak nie je diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00fd a nekoherentn\u00fd s ostatn\u00fdmi pou\u017eitiami, mo\u017eno ho bra\u0165 skor za rozvinutie podstatn\u00e9ho obsahu v celej syst\u00e9movej s\u00favislosti. Uvedieme pr\u00edklad: A. Einstein, stojac na materialistickom stanovisku, v rozhovore s R. Th\u00e1kurom tvrdil, \u017ee vedeck\u00e1 pravda nez\u00e1vis\u00ed od \u010dloveka, nie je len jeho vlastn\u00fdm v\u00fdtvorom. Upresnil to takto: \u201eJestvuje skuto\u010dnos\u0165 nez\u00e1visiaca od \u010dlov\u011bka a mus\u00ed existova\u0165 pravda zodpovedaj\u00faca tejto skuto\u010dnosti.&#8220; (43) A t\u00fato zhodu, kore\u0161pondenciu ozna\u010dil za n\u00e1bo\u017eenstvo. Aj z uveden\u00e9ho tvrdenia vidiet, \u017ee pou\u017e\u00edval slov\u00e1, ktor\u00e9 maj\u016f v be\u017enom v\u011bdom\u00ed viacero rovin, netradi\u010dne a vo viacer\u00fdch s\u00favislostiach. Aj takto pou\u017eit\u00e9 vyjadrenie jeho \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho&#8220; presved\u010denia v\u0161ak neprekra\u010duje z\u00e1kladnu dimenziu spinozovsk\u00e9ho panteizmu.<\/p>\n<p style=\"text-align: right;\"><em>Pokra\u010dov\u00e1n\u00ed<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Druh\u00fdm typom n\u00e1bo\u017eenstva pod\u013ea Einsteina je jeho historicky neskor\u0161\u00ed v\u00fdvojov\u00fd stupe\u0148, ktor\u00fd naz\u00fdva soci\u00e1lne alebo mor\u00e1ln\u011b n\u00e1bo\u017eenstvo. Jeho z\u00e1kladom, zdrojom<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":226,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[6],"tags":[241,39],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1267"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1267"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1267\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/226"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1267"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1267"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1267"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}