{"id":137,"date":"2006-07-16T00:00:00","date_gmt":"2006-07-15T22:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/07\/16\/zapla-alebo-zomri-1\/"},"modified":"2006-07-16T00:00:00","modified_gmt":"2006-07-15T22:00:00","slug":"zapla-alebo-zomri-1","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/07\/16\/zapla-alebo-zomri-1\/","title":{"rendered":"ZAPLA\u0164, alebo ZOMRI (1)"},"content":{"rendered":"

\"logo\"Autorom tohto \u010dl\u00e1nku z roku 1991 je Sergej Mle\u010din<\/em>, b\u00fdval\u00fd disident, ktor\u00e9ho vycestovanie zo Sovietskeho zv\u00e4zu dlh\u00e9 roky po\u017eadovala svetov\u00e1 \u017eidovsk\u00e1 verejnos\u0165 i ofici\u00e1lni predstavitelia americkej vl\u00e1dy. V j\u00fani 1988 dostali man\u017eelia Mle\u010dinovci vycestovacie povolenie. Av\u0161ak pomery, na ktor\u00e9 narazili v USA, od z\u00e1kladov zmenili ich politick\u00e9 n\u00e1zory, tak\u017ee sa napokon vr\u00e1tili do Sovietskeho zv\u00e4zu.<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

 <\/p>\n

Pocit ak\u00e9hosi podvedom\u00e9ho nepokoja ma ovl\u00e1dol u\u017e minul\u00fd rok (1990), takmer hne\u010f po n\u00e1vrate z Ameriky do ZSSR. Ke\u010f som sledoval na obrazovke televizora \u201edemokratick\u00fdch“ poslancov a po\u010d\u00faval ich prejavy o trhovej ekonomike, znovu a znovu som si kl\u00e1dol ot\u00e1zky: Vedia t\u00edto \u013eudia, o \u010dom hovoria? \u010co to je? Naivita alebo jezuitsk\u00e1 vypo\u010d\u00edtavos\u0165?<\/p>\n

Do ist\u00e9ho \u010dasu som nech\u00e1val tieto ot\u00e1zky otvoren\u00e9. Pocit nepokoja ma v\u0161ak neop\u00fa\u0161\u0165al a po jednej minuloro\u010dnej report\u00e1\u017ei spravodajskej rel\u00e1cie Vremia nadobudol celkom jasn\u00fa podobu. V report\u00e1\u017ei sa hovorilo o n\u00e1v\u0161teve vplyvn\u00e9ho americk\u00e9ho podnikate\u013ea zo \u0161t\u00e1tu Tennessee p\u00e1na Liffa, ktor\u00fd bol hos\u0165om Najvy\u0161\u0161ieho sovietu ZSSR. Hos\u0165 spoza oce\u00e1na d\u00e1val rady, ako robi\u0165 prestavbu, a poslanci ho po\u010d\u00favali doslova so zatajen\u00fdm dychom. N\u00e1zov mesta nebol v programe uveden\u00fd, tak\u017ee teraz m\u00e1m mo\u017enos\u0165 toto mal\u00e9 opomenutie report\u00e9ra napravi\u0165. Mesto, v ktorom \u017eije p\u00e1n Liff, sa naz\u00fdva Nashville – Davidson. Pr\u00e1ve v tomto meste som pre\u017eil svoje dva emigrantsk\u00e9 roky v Amerike. Tak\u017ee firmu Steiner and Liff pozn\u00e1m nielen z po\u010dutia a ve\u013emi jasne si predstavujem, \u010do za rady mohol d\u00e1va\u0165 tento podnikate\u013e sovietskym poslancom.<\/p>\n

Stalo sa to roku 1986, ke\u010f som bol oby\u010dajn\u00fdm americk\u00fdm nezamestnan\u00fdm. U\u017e nieko\u013eko mesiacov som behal a zh\u00e1\u0148al pr\u00e1cu a u\u017e mi hrozilo, \u017ee budem vy\u0161krtnut\u00fd zo zoznamu \u013eud\u00ed poberaj\u00facich podporu, tak\u017ee som sa sna\u017eil zo v\u0161etk\u00fdch sil. Napokon som na\u0161iel firmu, kde, ako sa zdalo, potrebovali robotn\u00edka. Firma sa nach\u00e1dzala v priemyselnej \u0161tvrti ne\u010faleko centra mesta. Bolo to ve\u013emi \u0161pinav\u00e9 miesto, v\u00e4\u010d\u0161mi pripom\u00ednaj\u00face skl\u00e1dku odpadu ne\u017e priemyseln\u00fa \u0161tvr\u0165.<\/p>\n

U\u017e nieko\u013eko sto metrov pred objektom tov\u00e1rne up\u00fatal moju pozornos\u0165 \u010dudn\u00fd jav: kalu\u017ee pokr\u00fdvalo \u010dosi, \u010do pripom\u00ednalo p\u00e1perie z topo\u013aov, iba\u017ee to nemalo bielu, ale hned\u00fa farbu s modrast\u00fdm odtie\u0148om. Bol december a o nijakom kvitnut\u00ed nejak\u00fdch rastl\u00edn nemohlo by\u0165 ani re\u010di. Ve\u013ami som sa za\u010dudoval tomuto pr\u00edrodn\u00e9mu \u00fakazu a bodro som vykro\u010dil k br\u00e1ne z\u00e1vodu.<\/p>\n

A ocitol som sa v pekle. V hale v\u00edril prach, ktor\u00fd sa ako hust\u00e1 hmla vzn\u00e1\u0161al vo vzduchu a v trojpalcovej vrstve pokr\u00fdval \u010dudn\u00fd m\u013easkaj\u00faci stroj, z ktor\u00e9ho vyliezal ak\u00fdsi nekone\u010dn\u00fd p\u00e1s krytiny. Ako som sa nesk\u00f4r dozvedel, bola to hala na v\u00fdrobu kobercovej krytiny z textiln\u00e9ho odpadu. Prekvapilo ma, \u017ee v hale pracovali \u013eudia. Pracovali bez respir\u00e1torov a d\u00fdchali hust\u00e9 hned\u00e9 svinstvo vzn\u00e1\u0161aj\u00face sa vo vzduchu. Vo\u0161iel som vo chv\u00edli, ke\u010f im mana\u017e\u00e9r d\u00e1val pr\u00edkazy: \u201eJohn, urob toto! Tom, prines tamto!“ John a Tom sa okam\u017eite vrhali splni\u0165 pr\u00edkazy. Bez n\u00e1mietok…<\/p>\n

So mnou sa mana\u017e\u00e9r rozpr\u00e1val neoby\u010dajne \u00factivo. Pracova\u0165 budete cel\u00fd \u010das tu v hale. Respir\u00e1tory? Nie, to je pr\u00edli\u0161 n\u00e1kladn\u00e9. Mlieko? Kde d\u00e1vaj\u00fa mlieko? To po\u010dujem prv\u00fd raz. Dovolenka je celkom slu\u0161n\u00e1: cel\u00fdch desa\u0165 dn\u00ed v roku. Pracuje sa v prvej alebo druhej smene: prv\u00e1 smena od \u0161iestej hodiny r\u00e1no do druhej popoludn\u00ed bez prest\u00e1vky, za jeden oneskoren\u00fd pr\u00edchod do pr\u00e1ce – prepustenie. Za pote\u0161enie pracova\u0165 v tejto hale platili sedem dol\u00e1rov za hodinu, \u010do je ve\u013emi m\u00e1lo, ak vezmeme do \u00favahy n\u00e1jomn\u00e9. A v\u00f4bec je to pre Ameriku s jej cenami \u00faboh\u00e1 mzda.<\/p>\n

Ach, \u00e1no, zabudol som uvies\u0165 n\u00e1zov firmy. No bystr\u00fd \u010ditate\u013e sa u\u017e iste dovt\u00edpil, \u017ee firma sa naz\u00fdva Steinerand Liff. Videli ste, ak\u00e9 rady d\u00e1val p\u00e1n Liff sovietskym poslancom a ak\u00fd doj\u00edmav\u00fd vz\u0165ah sa medzi nimi utvoril. Okrem toho sa mi zd\u00e1, \u017ee si za\u010d\u00ednate uvedomova\u0165, pre\u010do o\u010dn\u00fd chirurg Fiodorov ozna\u010duje sovietskych, \u013eud\u00ed za le\u0148ochov a pre\u010do akademik \u0160atalin s\u013euboval, \u017ee darmo\u017er\u00e1\u010dov u\u017e viac \u017eivi\u0165 nebude. Chc\u00fa v\u00e1s prin\u00fati\u0165 pracova\u0165 tak, ako potrebuj\u00fa.<\/p>\n

Pokra\u010dov\u00e1n\u00ed <\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Autorom tohto \u010dl\u00e1nku z roku 1991 je Sergej Mle\u010din, b\u00fdval\u00fd disident, ktor\u00e9ho vycestovanie zo Sovietskeho zv\u00e4zu dlh\u00e9 roky po\u017eadovala svetov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[10],"tags":[38,37,34],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=137"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}