{"id":155,"date":"2006-08-08T00:00:00","date_gmt":"2006-08-07T22:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/08\/08\/genocida-alebo-mytus-4\/"},"modified":"2006-08-08T00:00:00","modified_gmt":"2006-08-07T22:00:00","slug":"genocida-alebo-mytus-4","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/08\/08\/genocida-alebo-mytus-4\/","title":{"rendered":"Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus (4)"},"content":{"rendered":"

\"logo\"Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus o svetovom sprisahan\u00ed \u017didov a Protokoloch sionsk\u00fdch mudrcov<\/em> ? \u010casto sa spom\u00ednaj\u00fa Protokoly sionsk\u00fdch mudrcov<\/em>. Prin\u00e1\u0161ame preto informat\u00edvny \u010dl\u00e1nok s uk\u00e1\u017ekami. <\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

Celkom inak sa Protokoly pod\u00e1vaj\u00fa v knihe Velk\u00e9 v malom a Antikrist ako bl\u00edzka politick\u00e1 mo\u017enos\u0165, ktorej autorom bol spisovate\u013e mystik Sergej Nilus. V prvom vydan\u00ed jeho knihy Protokoly nie s\u00fa. Zaradil ich a\u017e do druh\u00e9ho vydania, ktor\u00e9 vy\u0161lo v decembri 1905. Ako nesk\u00f4r uvid\u00edme, toto vydanie pripravili s ur\u010dit\u00fdm cie\u013eom: zap\u00f4sobi\u0165 na Mikul\u00e1\u0161a II.; preto bolo pozna\u010den\u00e9 tajomnos\u0165ou p\u00f4vodn\u00e9ho prame\u0148a. Kr\u00e1sne upraven\u00fa knihu vydali ako mystick\u00e9 diela, ktor\u00e9 c\u00e1r tak ve\u013emi r\u00e1d \u010d\u00edtaval. Okrem toho v nej boli odvol\u00e1vky na udalosti vo Franc\u00fazsku a v in\u00fdch krajin\u00e1ch, zatia\u013e \u010do Kru\u0161evanovo a Butmiho vydanie sa viac orientovalo na udalosti v Ruskej r\u00ed\u0161i.<\/p>\n

Vr\u00e1\u0165me sa v\u0161ak trochu sp\u00e4\u0165. Nilusovu knihu Moskovsk\u00fd cenzurny v\u00fdbor schv\u00e1lil 28. septembra 1905, ale e\u0161te st\u00e1le ost\u00e1vala v rukopise: napriek tomu sa objavila v tla\u010di pribli\u017ene v tom istom \u010dase ako Korene n\u00e1\u0161ho ne\u0161\u0165astia, ale u\u017e sk\u00f4r vzbudila pozornos\u0165. Preto\u017ee Sergej Nilus sa v tom \u010dase te\u0161il priazni c\u00e1rskeho dvora, metropolita moskovsk\u00fd odpor\u00fa\u010dal pre\u010d\u00edta\u0165 k\u00e1ze\u0148 s v\u00fdkladom jeho verzie Protokolov vo v\u0161etk\u00fdch 368 kostoloch Moskvy, \u010co sa stalo 16. okt\u00f3bra 1905. Okrem toho k\u00e1ze\u0148 hne\u010f uverejnili pravicov\u00e9 noviny Moskovskije vedomosti. Svetov\u00e9 dejiny ovplyvnil nie Butmiho variant, ale pr\u00e1ve Nilusov. Nestalo sa to v\u0161ak roku 19G5,adokonca ani roku 1911 a 1912, ke\u010f vy\u0161li nov\u00e9 vydania Ve\u013ek\u00e9ho v malom. Stalo sa to a\u017e vtedy, ke\u010f sa kniha op\u00e4\u0165 objavila – v trochu pozmenenej a upravenej podobe a vo ve\u013ekom n\u00e1klade. Bolo to roku 1917.<\/p>\n

Ke\u010f sa \u010dloveku dostane do r\u00fak tajn\u00fd dokument, ktor\u00fd predstavuje cel\u00fa s\u00e9riu predn\u00e1\u0161ok, celkom prirodzene si kladie ot\u00e1zky, kto tieto predn\u00e1\u0161ky nap\u00edsal, pre koho a na\u010do, a ako sa vlastne dostali do r\u00fak \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho v\u00f4bec neboli ur\u010den\u00e9. Rozli\u010dn\u00ed vydavatelia Protokolov urobili v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aby  uspokojili od\u00f4vodnen\u00fa zvedavos\u0165, len\u017ee ich odpovede s\u00fa, \u017eia\u013e, ve\u013emi nejasn\u00e9 a rozporn\u00e9.<\/p>\n

Pochybnosti  vzbudzuje u\u017e  prv\u00e9 vydanie, ktor\u00e9 sa objavilo v novin\u00e1ch Znamja. K\u00fdm prekladate\u013e tvrd\u00ed, \u017ee dokument bol z\u00edskan\u00fd „z tajn\u00fdch arch\u00edvov Sionskej hlavnej kancel\u00e1rie vo Franc\u00fazsku“, vydavate\u013e sa prizn\u00e1va: „Kedy, kde a ak\u00fdm sp\u00f4sobom mohli by\u0165 op\u00edsan\u00e9 protokoly t\u00fdchto zasadan\u00ed vo Franc\u00fazsku a kto konkr\u00e9tne ich zap\u00edsal, nevieme…“ No to e\u0161te nie je v\u0161etko. Prekladate\u013e v dodatku uv\u00e1dza, \u017de „predkladan\u00e9 protokoly nap\u00edsali sionsk\u00ed predstavitelia“ a n\u00e1stoj\u010divo n\u00e1s upozor\u0148uje, aby sme si „sionsk\u00fdch predstavite\u013eov“ nezamie\u0148ali s predstavite\u013emi sionistick\u00e9ho hnutia, \u010do v\u0161ak vydavate\u013eovi v\u00f4bec neprek\u00e1\u017ea tvrdi\u0165, \u017ee Protokoly ukazuj\u00fa na hrozbu sionizmu, ktor\u00fd „m\u00e1 zjednoti\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u017didov na svete do jedn\u00e9ho zv\u00e4zu, e\u0161te zomkn\u00fatej\u0161ieho a nebezpe\u010dnej\u0161ieho, ako je jezuitsk\u00fd r\u00e1d“.<\/p>\n

Aj Butmi vysvet\u013euje, \u017ee Protokoly poch\u00e1dzaj\u00fa z tajn\u00fdch arch\u00edvov Hlavnej sionskej kancel\u00e1rie, ale pon\u00faka ove\u013ea pestrej\u0161iu hist\u00f3riu:<\/p>\n

„Tieto tajn\u00e9 protokoly boli z\u00edskan\u00e9 s ve\u013ekou n\u00e1mahou a ne\u00fapln\u00e9, a prelo\u017eili ich do ru\u0161tiny 9. decembra 1901. Preto\u017ee je takmer nemo\u017en\u00e9 e\u0161te raz vnikn\u00fa\u0165 do tajn\u00fdch arch\u00edvov, kde s\u00fa ukryt\u00e9, nemo\u017eno ich podoprie\u0165 uveden\u00edm presn\u00e9ho miesta, d\u0148a, mesiaca a roku, kde a kedy vznikli.“<\/p>\n

Ako hlavn\u00fd d\u00f4kaz p\u00f4vodnosti Protokolov autor uv\u00e1dza „nehanebn\u00fa samochv\u00e1lu a poh\u0155danie \u013eudstvom, ktor\u00e9 c\u00edti\u0165 z ka\u017ed\u00e9ho riadku, ako aj bezoh\u013eadnos\u0165 pri vo\u013ebe prostriedkov na dosiahnutie svojich cie\u013eov, \u010di\u017ee vlastnosti, ktor\u00e9 s\u00fa v takej miere vlastn\u00e9 jedine \u017didom“.<\/p>\n

Nilus sa vo svojich tvrdeniach zamot\u00e1va a napokon protire\u010d\u00ed nielen Butmimu, ale aj sebe. V Protokoloch vydan\u00fdch roku 1905 po texte nasleduje pozn\u00e1mka:<\/p>\n

„Tieto Protokoly bol\u00ed tajne vybran\u00e9 (alebo ukradnut\u00e9) z celej knihy protokolov. M\u00f4j kore\u0161pondent to v\u0161etko z\u00edskal z tajn\u00fdch arch\u00edvov Sionskej hlavnej kancel\u00e1rie, ktor\u00e1 sa v s\u00fa\u010dasnosti nach\u00e1dza na franc\u00fazskom \u00fazem\u00ed.“<\/p>\n

Tento v\u00fdmysel plne kore\u0161ponduje s Butmiho verziou, len\u017ee, nane\u0161\u0165astie, Butmiho vydanie Protokolov uv\u00e1dza pozn\u00e1mka, v ktorej sa p\u00ed\u0161e, \u017ee ich nejak\u00e1 \u017eena ukradla ist\u00e9mu ve\u013emi vplyvn\u00e9mu slobodomur\u00e1rskemu vodcovi po jednom z tajn\u00fdch zhroma\u017eden\u00ed vo Franc\u00fazsku, tomto hniezde slobodomur\u00e1rskeho sprisahania. Nu\u017e a vo vydan\u00ed z roku 1917 Nilus ot\u00e1zku p\u00f4vodu Protokolov e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161mi zamot\u00e1va:<\/p>\n

„… a\u017e teraz som sa zo \u017eidovsk\u00fdch prame\u0148ov hodnoverne dozvedel, \u017ee tieto Protokoly nie s\u00fa ni\u010d in\u00e9 ako strategick\u00fd pl\u00e1n dobytia sveta pod jarmo bohoborca Izraela, ktor\u00fd vypracovali vodcovia \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1roda za dlh\u00e9 st\u00e1ro\u010dia trvaj\u00facej diasp\u00f3ry a ktor\u00fd predlo\u017eil rade star\u0161\u00edch knie\u017ea vyhnanstva Theodor Herzl na 1. sionistickom kongrese v Bazileji v auguste 1897.“<\/p>\n

Autor si nemohol vymyslie\u0165 ni\u010d lep\u0161ie! Origin\u00e1l rukopisu sa \u00fadajne na\u0161iel vo franc\u00faz\u0161tine, len\u017ee na 1. sionistickom kongrese nebol jedin\u00fd franc\u00fazsky deleg\u00e1t a ofici\u00e1lnym jazykom bola nem\u010dina. S\u00e1m Herzl, zakladate\u013e s\u00fa\u010dasn\u00e9ho sionizmu, bol rak\u00fasky novin\u00e1r; cel\u00fd kongres sa konal za \u00fa\u010dasti verejnosti a Bazilej zaplavili novin\u00e1ri, ktor\u00ed by sotva prehliadli tak\u00e9 nezvy\u010dajn\u00e9 stretnutie. S\u00e1m Nilus v\u0161ak v ka\u017edom pr\u00edpade vo vydan\u00ed z roku 1905 kategoricky tvrd\u00ed, \u017ee predn\u00e1\u0161ky neodzneli v Bazileji, ale vo Franc\u00fazsku, tom hniezde franc\u00fazskeho slobodomur\u00e1rskeho sprisahania.<\/p>\n

Pokra\u010dovan\u00ed<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus o svetovom sprisahan\u00ed \u017didov a Protokoloch sionsk\u00fdch mudrcov ? \u010casto sa spom\u00ednaj\u00fa Protokoly sionsk\u00fdch mudrcov. Prin\u00e1\u0161ame preto<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[8],"tags":[45,46],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/155"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=155"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/155\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=155"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=155"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=155"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}