{"id":158,"date":"2006-08-16T00:00:00","date_gmt":"2006-08-15T22:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/08\/16\/genocida-alebo-mytus-7\/"},"modified":"2006-08-16T00:00:00","modified_gmt":"2006-08-15T22:00:00","slug":"genocida-alebo-mytus-7","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2006\/08\/16\/genocida-alebo-mytus-7\/","title":{"rendered":"Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus (7)"},"content":{"rendered":"

\"logo\"Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus o svetovom sprisahan\u00ed \u017didov a Protokoloch sionsk\u00fdch mudrcov<\/em>? \u010casto sa spom\u00ednaj\u00fa Protokoly sionsk\u00fdch mudrcov. <\/em>Prin\u00e1\u0161ame preto informat\u00edvny \u010dl\u00e1nok s uk\u00e1\u017ekami.<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

Sk\u00f4r ako Times uverejnili spr\u00e1vu svojho kore\u0161pondenta z Konstantinopolu, obr\u00e1tili sa na Britsk\u00e9 m\u00fazeum. K\u013e\u00fa\u010dom k h\u00e1danke bolo meno Joli na prebale. V tajomnej kni\u017eo\u010dke zistili Dial\u00f3g v pekle medzi Montesquieuom a Machiavellim, ktor\u00fd nap\u00edsal franc\u00fazsky pr\u00e1vnik Maurice Joli. Prv\u00fd raz ho vydali v Bruseli (aj ke\u010f s bibliografick\u00fdmi \u00fadajmi o \u017deneve) roku 1864.<\/p>\n

Maurice Joli vo svojom \u017eivotopise z roku 1870 p\u00ed\u0161e, ako sa raz v Par\u00ed\u017ei prech\u00e1dzal po n\u00e1bre\u017e\u00ed Seiny a odrazu ho napadlo, \u017ee nap\u00ed\u0161e dial\u00f3g medzi Montesquieuom a Machiavellim. Otvoren\u00e1 kritika Napoleonovho re\u017eimu bola zak\u00e1zan\u00e1. Takto by mohol, hoci aj \u00fastami Machiavelliho, odhali\u0165 pr\u00ed\u010diny cis\u00e1rovho konania a met\u00f3d, a vyhn\u00fa\u0165 sa pritom be\u017enej kamufl\u00e1\u017e\u00ed a pretv\u00e1rke. Tak uva\u017eoval Joli, ktor\u00fd svojho protivn\u00edka podcenil. Dial\u00f3g v pekle vytla\u010dili v Belgicku a tajne dopravili do Franc\u00fazska. No pol\u00edcia n\u00e1klad zhabala vo chv\u00edli, ke\u010f mal prekona\u0165 hranice, a zakr\u00e1tko vysliedila aj autora knihy a uv\u00e4znila ho. 25. apr\u00edla 1865 bol Joli ods\u00faden\u00fd na 25 mesiacov. Jeho knihu zak\u00e1zali a skonfi\u0161kovali.<\/p>\n

Aj \u010fal\u0161\u00ed jeho \u017eivot sa utv\u00e1ral ne\u00faspe\u0161ne. Ako \u010dlovek ironick\u00fd a agres\u00edvny neprejavil ani najmen\u0161iu ochotu podriadi\u0165 sa moci. Roz\u010darovan\u00fd \u017eivotom roku 1879 sp\u00e1chal samovra\u017edu. Prirodzene, Joli si zasl\u00fa\u017eil lep\u0161\u00ed osud. Bol nielen vynikaj\u00faci \u0161tylista, ale mal aj skvel\u00fa intu\u00edciu a dar predv\u00eddavosti. Vo svojich \u00favah\u00e1ch o diletantskom despotizme Napoleona III, dosiahol tak\u00fa v\u00fd\u0161ky predv\u00eddavost\u00ed, ktor\u00e1 si zachovala aktu\u00e1lnos\u0165 aj vo vz\u0165ahu k rozli\u010dn\u00fdm autorit\u00e1rskym re\u017eimom dne\u0161ka. A navy\u0161e, niektor\u00e9 Joliho predpovede op\u00e4\u0165 o\u017eili, ke\u010f sa Dial\u00f3g v pekle zmenil na Protokoly sionsk\u00fdch mudrcov. Preto Protokoly \u010dasto vyznievaj\u00fa ako predpove\u010f autorit\u00e1rstva 20. storo\u010dia. No t\u00e1to nez\u00e1videniahodn\u00e1 nesmrte\u013enos\u0165 a tvrd\u00e1 ir\u00f3nia osudu spo\u010d\u00edva napokon v tom, \u017de skvel\u00e1, ale d\u00e1vno zabudnut\u00e1 obrana liberalizmu sa stala z\u00e1kladom desivo nap\u00edsan\u00e9ho reak\u010dn\u00e9ho galimati\u00e1\u0161a, ktor\u00fd pom\u00fdlil cel\u00fd svet.<\/p>\n

Joliho pamflet je skuto\u010dne pozoruhodn\u00e9 dielo, presn\u00e9, ne\u013e\u00fatostn\u00e9, logick\u00e9 a skvele nap\u00edsan\u00e9. Spor za\u010d\u00edna Montesquieu, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee v teraj\u0161om storo\u010d\u00ed osvieten\u00e9 idey liberalizmu zrodili despotizmus, ktor\u00fd bol v\u017edy amor\u00e1lny. Machiaveili mu odpoved\u00e1 rovnako kvetnato a tak ob\u0161\u00edrne, \u017ee v \u010fal\u0161ej \u010dasti pamfletu dominuje. „\u013dudov\u00e9 masy,“ hovor\u00ed, „nie s\u00fa schopn\u00e9 samy sa vies\u0165. Zvy\u010dajne s\u00fa inertn\u00e9 a \u0161\u0165astn\u00e9 s\u00fa len vtedy, ke\u010f im vl\u00e1dne siln\u00e1 osobnos\u0165. Ak ich aj nie\u010do prebud\u00ed, dok\u00e1\u017eu prejavi\u0165 iba nezmyseln\u00e9 n\u00e1silie: preto potrebuj\u00fa siln\u00fa osobnos\u0165, ktor\u00e1 by ich kontrolovala. Politika nikdy nemala ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s mor\u00e1lkou, a pokia\u013e ide o praktick\u00fa str\u00e1nku veci, e\u0161te nikdy nebolo tak\u00e9 jednoduch\u00e9 nastoli\u0165 despotick\u00fa vl\u00e1du ako dnes. Dne\u0161n\u00fd vlad\u00e1r sa mus\u00ed iba tv\u00e1ri\u0165, \u017ee dodr\u017eiava formy z\u00e1konnosti, mus\u00ed svoj \u013eud presved\u010di\u0165 o jednoduchej zdanlivosti samospr\u00e1vy – potom nebude ma\u0165 ani najmen\u0161ie \u0165a\u017ekosti pri dosahovan\u00ed a uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed absol\u00fatnej moci. \u013dud ochotne s\u00fahlas\u00ed s ak\u00fdmko\u013evek rie\u0161en\u00edm, ktor\u00e9 poklad\u00e1 za svoje vlastn\u00e9: preto vlad\u00e1rovi sta\u010d\u00ed odovzda\u0165 rie\u0161enie v\u0161etk\u00fdch ot\u00e1zok \u013eudov\u00e9mu zhroma\u017edeniu, prirodzene, s t\u00fdm, \u017ee veci vopred zariadi tak, aby zhroma\u017edenie schv\u00e1lilo pr\u00e1ve tie rozhodnutia, ktor\u00e9 potrebuje. So silami opoz\u00edcie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu odporova\u0165 jeho v\u00f4li, \u013eahko skoncuje: sta\u010d\u00ed spr\u00edsni\u0165 cenz\u00faru a pol\u00edcii nariadi\u0165, aby sledovala politick\u00fdch odporcov. Nemus\u00ed sa ob\u00e1va\u0165 ani moci cirkvi, ani finan\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov. K\u00fdm \u0161t\u00e1tnik ohromuje \u013eud silou svojej autority a dosahuje vojensk\u00e9 v\u00ed\u0165azstv\u00e1, m\u00f4\u017ee si by\u0165 jeho podporou ist\u00fd.<\/p>\n

Ak\u00e1 je teda kniha, ktor\u00e1 in\u0161pirovala autora falo\u0161n\u00fdch Protokolov na vytvorenie plagi\u00e1tu. Viac ako 160 \u00faryvkov v Protokoloch, teda dve p\u00e4tiny cel\u00e9ho textu, poch\u00e1dza priamo z Joliho knihy: v deviatich kapitol\u00e1ch je prevzat\u00e1 viac ako polovica textu, v niektor\u00fdch aj tri \u0161tvrtiny a v jednej (protokol  v to) je prevzat\u00fd takmer cel\u00fd text. A navy\u0161e, a\u017e na niektor\u00e9 v\u00fdnimky, poradie prevzat\u00fdch \u010dast\u00ed je presne tak\u00e9 ako u Joliho, \u010d\u00edm vznik\u00e1 dojem, \u017ee autor pracoval na Dial\u00f3gu mechanicky, do svojich Protokolov prepisoval stranu za stranou. E\u0161te aj rozdelenie na kapitoly je skoro rovnak\u00e9: 24 kapitol Protokolov sa takmer zhoduje s 25 kapitolami Dial\u00f3gu. Prepisova\u010d si dovolil ist\u00fd odklon iba na konci, kde prevl\u00e1daj\u00fa proroctv\u00e1 „mesi\u00e1\u0161skeho storo\u010dia“. Je to vskutku nesporn\u00fd pr\u00edpad plagi\u00e1tu.<\/p>\n

Autor falzifik\u00e1tu stavia svoje d\u00f4kazy na tvrdeniach odvoden\u00fdch zo sporu dvoch protikladn\u00fdch str\u00e1n v Dial\u00f3gu: Maohiavelliho obrany despotizmu a Montesquieuovej obrany liberalizmu. In\u0161piruje ho v\u0161ak najm\u00e4 Machiavelli. To, \u010do Joli vklad\u00e1 do \u00fast Machiavelliho, autor falzifik\u00e1tu vklad\u00e1 do \u00fast nemenovan\u00e9ho sionsk\u00e9ho mudrca – pravda, s ur\u010dit\u00fdmi bezv\u00fdznamn\u00fdmi dodatkami. V Joliho knihe Machiavelli, vyjadruj\u00faci stanovisko Napoleona III., opisuje be\u017en\u00fa situ\u00e1ciu, no v Protokoloch sa tento opis pod\u00e1va v podobe proroctva. Machiavelli tvrd\u00ed, \u017ee despota m\u00f4\u017ee v demokratick\u00fdch form\u00e1ch vl\u00e1dy n\u00e1js\u0165 u\u017eito\u010dn\u00fd pl\u00e1\u0161tik vlastnej tyranie: v Protokoloch je tento argument postaven\u00fd „na hlavu“ a napokon z neho vypl\u00fdva, \u017ee v\u0161etky demokratick\u00e9 formy vl\u00e1dy s\u00fa iba pl\u00e1\u0161tikom tyranie. Plagi\u00e1tor v\u0161ak preber\u00e1 niektor\u00e9 \u010dasti aj od Montesquieua, no tie potom nadob\u00fadaj\u00fa \u0161pecifick\u00fd zmysel: idey liberal\u00edzmu s\u00fa \u00fadajne dielom \u017didov, ktor\u00ed ich \u0161\u00edria s jedin\u00fdm cie\u013eom: dezorganizova\u0165 a demoralizova\u0165 Ne\u017eidov.<\/p>\n

Pokra\u010dovan\u00ed<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Genoc\u00edda alebo M\u00fdtus o svetovom sprisahan\u00ed \u017didov a Protokoloch sionsk\u00fdch mudrcov? \u010casto sa spom\u00ednaj\u00fa Protokoly sionsk\u00fdch mudrcov. Prin\u00e1\u0161ame preto informat\u00edvny<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[8],"tags":[45,46],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/158"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=158"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/158\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=158"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=158"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=158"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}