![](\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2008\/07\/china.gif\")
<\/p>\n<\/p>\n
Do roku 1959, ke\u010f Dalajl\u00e1ma vl\u00e1dol v Tibete, skoro v\u0161etka obr\u00e1ban\u00e1 p\u00f4da a pastviny patrili \u0161\u013eachte a kl\u00e1\u0161torom, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov boli nevo\u013enici, ktor\u00ed na nich robili.<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Tibetsk\u00e1 aristokracia a ved\u00faci mn\u00edsi, 5% popul\u00e1cie, vlastnili a rozhodovali o v\u0161etkom. Syst\u00e9m sa podobal nevo\u013en\u00edctvu v Eur\u00f3pe spred 700 rokov. Napr\u00edklad, kl\u00e1\u0161tor Drepung v Tibete bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vlastn\u00edk p\u00f4dy na svete, mal 185 ve\u013ekostatkov, 25000 nevo\u013en\u00edkov, 300 ve\u013ek\u00fdch pastv\u00edn a 16000 pastierov. S\u00e1m Dalajl\u00e1ma \u017eil v 14 poschodovom pal\u00e1ci, ktor\u00fd mal 1000 miestnost\u00ed (Gary Wilson’s report in Worker’s World, 6 February 1997). Dalajl\u00e1ma a jeho rodina vlastnila okolo 4000 nevo\u013en\u00edkov a 100 dom\u00e1cich otrokov. \u0160\u013eachta – sekul\u00e1rni vl\u00e1dcovia sa mali tie\u017e dobre. Napr\u00edklad velite\u013e Tibetskej arm\u00e1dy, \u010dlen Dalajl\u00e1mov\u00e9ho kabinetu vlastnil 4000 km2 pozemkov a 3500 nevo\u013en\u00edkov (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 62 and 174). Pred demokratick\u00fdmi reformami v roku 1959, Tibet mal 197 rod\u00edn dedi\u010dnej aristokracie, v tom bolo 25 ve\u013ek\u00fdch rod\u00edn. Nevo\u013en\u00edci tvorili okolo 90% popul\u00e1cie.<\/p>\n Tibetsk\u00ed chlapci boli \u010dasto odobrat\u00ed od ro\u013en\u00edckej rodiny na v\u00fdchovu za mn\u00edchov, kde sl\u00fa\u017eili elitn\u00fdm mn\u00edchom. Ako uv\u00e1dza mn\u00edch Tashi-Tsering, deti v kl\u00e1\u0161toroch boli \u010dasto sexu\u00e1lne zneu\u017e\u00edvan\u00e9. On s\u00e1m bol obe\u0165ou sexu\u00e1lneho zn\u00e1sil\u0148ovania od 9 rokov (Melvyn Goldstein, William Siebenschuh, and Tash\u00ec-Tsering, The Struggle for Modern Tibet: The Autobiography of Tash\u00ec-Tsering. Armonk, N.Y.: M.E. Sharpe, 1997).<\/p>\n V tibetskej komunite bol mal\u00fd po\u010det slobodn\u00fdch ro\u013en\u00edkov, okolo 10000 obchodn\u00edkov, ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina nevo\u013en\u00edkov a dom\u00e1cich otrokov, ktor\u00ed ni\u010d nevlastnili. Deti otrokov boli otroci (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 110). Ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie boli nevo\u013en\u00edci bez vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Do\u017eivotne boli vlastn\u00edkom p\u00e1na alebo kl\u00e1\u0161tora. Za pr\u00e1cu nedost\u00e1vali \u017eiadnu mzdu (Melvyn C. Goldstein, A History of Modern Tibet 1913-1951. Berkeley: University of California Press, 1989, 5 and passim). Nesmeli sa \u017eeni\u0165 bez povolenia p\u00e1na alebo l\u00e1mu. P\u00e1n mohol po\u017ei\u010da\u0165 nevo\u013en\u00edka in\u00e9mu p\u00e1novi na pr\u00e1cu aj do ve\u013emi vzdialen\u00fdch oblastiach (Anna Louise Strong, Tibetan Interviews. Peking: New World Press, 1959, 15, 19-21, 24).<\/p>\n V Tibete tresty pre nevo\u013en\u00edkov za kr\u00e1de\u017e, \u00fatek alebo vzopreniu sa moci boli mu\u010denie, mrza\u010denie, vyrezanie o\u010d\u00ed, jazyka, nosa, od\u0165atie ruky a tak podobne. V roku 1959 Anna Louise Strong nav\u0161t\u00edvila v\u00fdstavu n\u00e1strojov na mu\u010denie pre dospel\u00fdch a pre deti, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvala tibetsk\u00e1 \u0161\u013eachta. Popisuje napr\u00edklad aj fotografie komunistick\u00fdch aktivistov, ktor\u00fdm odrezali nos a vrchn\u00fa peru (Strong, Tibetan Interviews, 91-96). V roku 1937, n\u00e1v\u0161tevn\u00edk Tibetu, Spencer Chapman nap\u00edsal: \u201e\u017dobr\u00e1k ved\u013ea cesty neznamenal ni\u010d pre mn\u00edcha. Vzdelanie nebolo pre nevo\u013en\u00edkov, lebo by mohlo naru\u0161i\u0165 feud\u00e1lny syst\u00e9m (Waddell, Landon, O’Connor, and Chapman are quoted in Gelder and Gelder, The Timely Rain, 123-125). Franc\u00fazsky Tibetologist Alexandra David-Neel v knihe \u201eOld Tibet Faces A New China“ p\u00ed\u0161e. Nevo\u013enici boli do\u017eivotne zadl\u017een\u00ed, kde dlh prech\u00e1dzal na potomkov.<\/p>\n V starom Tibete, vlastn\u00edk nevo\u013en\u00edka o \u0148om rozhodoval podobne ako o inom majetku. Mohol ho preda\u0165, da\u0165 ho ako dar, po\u017ei\u010da\u0165 ho, alebo splati\u0165 s n\u00edm dlh. Vlastn\u00edci nevo\u013en\u00edkov mali \u0161t\u00e1tne v\u00e4znice a s\u00fakromn\u00e9 v\u00e4zenia podobne aj ve\u013ek\u00e9 kl\u00e1\u0161tory mali vlastn\u00fd s\u00fad a v\u00e4zenie.<\/p>\n Ke\u010f v roku 1951 \u010c\u00ednski komunisti obsadili Tibet za\u010dali budova\u0165 cesty a nemocnice. Majetok \u0161\u013eachty a kl\u00e1\u0161torov neskonfi\u0161kovali. Feud\u00e1lna \u0161\u013eachta \u010falej vl\u00e1dla nad nevo\u013en\u00edkmi. Komunisti re\u0161pektovali Tibetsk\u00fa kult\u00faru a n\u00e1bo\u017eenstvo (Goldstein, The Snow Lion and the Dragon, 52).<\/p>\n V roku 1956-1957 vypuklo v Tibete povstanie za asistencie americkej CIA (Kenneth Conboy and James Morrison, The CIA’s Secret War in Tibet. Lawrence, Kansas: University of Kansas Press, 2002; and William Leary, „Secret Mission to Tibet,“ Air & Space, December 1997\/January 1998). Mnoho ved\u00facich povstalcov a agentov patrilo medzi tibetsk\u00fa aristokraciu alebo ich potomkov, ale v\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie sa k povstaniu nepridala (Hugh Deane, „The Cold War in Tibet,“\u0165 CovertAction Quarterly. Winter 1987).<\/p>\n Po potla\u010den\u00ed povstania \u010c\u00ednski komunisti zru\u0161ili otroctvo a Tibetsk\u00fd syst\u00e9m nevo\u013en\u00edctva a neplatenej pr\u00e1ce. Zaviedli ob\u010dianske vzdel\u00e1vanie a tak zru\u0161ili monopol kl\u00e1\u0161torov na vzdelanie. Zaviedli kanaliz\u00e1ciu a elektrinu (Greene, A Curtain of Ignorance, 248 and passim; and Grunfeld, The Making of Modern Tibet, passim). Do roku 1961 rozdelili p\u00f4du a st\u00e1da ro\u013en\u00edkom a zaviedli kolektiviz\u00e1ciu (Karan, The Changing Face of Tibet, 36-38, 41, 57-58; London Times, 4 July 1966).<\/p>\n Dalajl\u00e1ma a jeho poradca najmlad\u0161\u00ed brat Tendzin Choegyal tvrdili, \u017ee \u010c\u00ed\u0148ania zabili pri okup\u00e1cii 1,2 mili\u00f3na Tibe\u0165anov (Tendzin Choegyal, „The Truth about Tibet,“ Imprimis; publication of Hillsdale College, Michigan, April 1999). \u00dadaj je vymyslen\u00fd, preto\u017ee pod\u013ea ofici\u00e1lneho s\u010d\u00edtania \u013eud\u00ed v roku 1953, celkov\u00e1 popul\u00e1cia v Tibete bola 1 274 000 obyvate\u013eov (Karan, The Changing Face of Tibet, 52-53).<\/p>\n Pod\u013ea dokumentov ministerstva zahrani\u010dia USA z roku 1998, v 1960-tich rokoch tibetsk\u00fd exil dost\u00e1val od CIA 1,7 mili\u00f3na dol\u00e1rov ro\u010dne. Ro\u010dn\u00fd plat Dalajl\u00e1ma od CIA bol 186000 dol\u00e1rov. V 21. storo\u010d\u00ed americk\u00fd kongres vy\u010dlenil na podporu tibetsk\u00e9ho exilu v Indii 2 mili\u00f3ny dol\u00e1rov a \u010fal\u0161\u00ed mili\u00f3n na \u201edemokratick\u00e9 aktivity\u201c exilu. Navy\u0161e, Dalajl\u00e1ma dostal finan\u010dn\u00fa pomoc od G. Sorosa (Heather Cottin, „George Soros, Imperial Wizard,“ CovertAction Quarterly no. 74, Fall 2002). V s\u00fa\u010dasnosti tibetsk\u00ed mn\u00edsi v Kalifornii dost\u00e1vaj\u00fa od vl\u00e1dy USA 550-700 dol\u00e1rov mesa\u010dne a zdravotn\u00fa starostlivos\u0165 zadarmo. Neplatia za ubytovanie, telef\u00f3n, internet a k\u00e1blov\u00fa telev\u00edziu.<\/p>\n Platen\u00fd tibetsky exil bol roz\u010darovan\u00fd, ke\u010f v roku 1996 Dalajl\u00e1ma vyhl\u00e1sil, \u017ee \u201eMarxizmus je zalo\u017een\u00fd na mor\u00e1lnych princ\u00edpoch, zatia\u013e \u010do kapitalizmus sa star\u00e1 len o zisk a v\u00fdnosnos\u0165\u201c…. Marxizmus sa star\u00e1 o \u201espravodliv\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie v\u00fdrobn\u00fdch prostriedkov\u201c a \u201eosud pracuj\u00facich\u201c.. \u201eMysl\u00edm si o sebe, \u017ee som polovi\u010dn\u00fd Marxista a polovi\u010dn\u00fd Budhista\u201c (The Dalajl\u00e1ma in Marianne Dresser , ed., Beyond Dogma: Dialogues and Discourses. Berkeley, Calif.: North Atlantic Books, 1996).<\/p>\n Kim Lewis, ktor\u00fd \u0161tudoval \u201ehojenie r\u00e1n\u201c tibetsk\u00fdch mn\u00edchov v Kalifornii, USA, sa rozpr\u00e1val aj s tibetsk\u00fdmi \u017eenami, ktor\u00e9 \u017eili v kl\u00e1\u0161toroch s mn\u00edchmi v Tibete. Na ot\u00e1zku, \u010di by sa vr\u00e1tili do Tibetu, odpovedali, \u017ee nie. D\u00f4vod nebol okup\u00e1cia Tibetu, ale zl\u00e9 spomienky na \u017eivot v kl\u00e1\u0161toroch. Teraz s\u00fa v\u010fa\u010dn\u00e9, \u017ee sa nemusia vyda\u0165 za 4 -5 mu\u017eov a by\u0165 st\u00e1le tehotn\u00e9, alebo by\u0165 nakazen\u00e9 sexu\u00e1lnymi nemocami.\u201c Ich star\u00e9 matky spom\u00ednali, \u017ee vyspa\u0165 sa s mn\u00edchom, ako im mn\u00edsi tvrdili, malo by\u0165 pre nich prostriedok osvietenia, podobne ako mal Budha.<\/p>\n Syst\u00e9m nevo\u013en\u00edctva sa v Tibete udr\u017eal aj preto tak dlho, lebo nevo\u013en\u00edci verili, \u017ee mn\u00edsi maj\u00fa moc prispie\u0165, \u010d\u00edm sa narodia v bud\u00facom \u017eivote. Niekto sa m\u00f4\u017ee narodi\u0165 ako \u010dlovek -aristokrat alebo ako prasa.<\/p>\n Ako vyzeral Tibet, ke\u010f ho okupovali Briti? V roku 1904 Briti okupovali Tibet. Briti \u017eiadali vo\u013en\u00fd obchod bez dan\u00ed pre Indiu a zaplati\u0165 2,5 mili\u00f3na rupi\u00ed ako n\u00e1hradu \u0161kody. Sir Charles Bell, Britsk\u00fd \u00faradn\u00edk v Tibete v rokoch 1904-1905 v knihe \u201eTibet: Past and Present, Oxford, 1924, pp. 78-79\u201c p\u00ed\u0161e: \u017ee \u201eotroci v Tibete sa aj kradli, hlavne mal\u00e9 deti. Alebo chudobn\u00ed rodi\u010dia predali deti priekupn\u00edkom, ktor\u00ed ich \u010falej predali ako otroka. Tieto deti poch\u00e1dzali hlavne z juhov\u00fdchodn\u00e9ho Tibetu.\u201c Feud\u00e1lny syst\u00e9m v Tibete Britom pravdepodobne vyhovoval.<\/p>\n V Tibete po demokratick\u00fdch reform\u00e1ch, ktor\u00e9 zaviedli komunisti, za\u010dal komunistick\u00fd z\u00e1zrak (hlavne po roku 1970), \u010do dokumentuj\u00fa nasledovn\u00e9 \u010d\u00edsla.<\/p>\n \u00damrtnos\u0165 det\u00ed v Tibete v roku 1951 bola 430 na 1000 naroden\u00fdch. Po\u010das komunistick\u00e9ho z\u00e1zraku sa zn\u00ed\u017eila na 91,8 det\u00ed v roku 1990 a na 35,3 det\u00ed na 1000 naroden\u00fdch v roku 2000. Rast HDP za posledn\u00fdch 7 rokov bol 12% ro\u010dne. Teraz je 30x vy\u0161\u0161\u00ed ako v roku 1950. Priemern\u00e1 o\u010dak\u00e1van\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota v roku 1950 bola 35,5 rokov, v s\u00fa\u010dasnosti je 67 rokov. V s\u00fa\u010dasnosti Tibet m\u00e1 popul\u00e1ciu 2,5 mili\u00f3na, oproti 1,2 mili\u00f3na v roku 1964. Pr\u00edjem ro\u013en\u00edkov a pastierov sa za posledn\u00fdch 5 rokov zvy\u0161oval v dvojcifern\u00fdch \u010d\u00edslach. V roku 2007 to bolo o 14,5% oproti roku 2006. Export Tibetu bol 222 mili\u00f3n dol\u00e1rov v roku 2006, bol o 34% vy\u0161\u0161\u00ed ako v roku 2005. V roku 2006 Tibet nav\u0161t\u00edvilo 2,5 mili\u00f3na turistov, zv\u00fd\u0161enie o 40% oproti roku 2005. V roku 2007 to bolo u\u017e 4 mili\u00f3ny. Pr\u00edjem z turizmu v roku 2006 bol 350 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. V roku 1950, 95% Tibe\u0165anov bolo negramotn\u00fdch, len 2% det\u00ed chodilo do \u0161koly. V s\u00fa\u010dasnosti je z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie povinn\u00e9 a negramotnos\u0165 u \u013eud\u00ed v pracovnom veku je 4,76%. V roku 2000 Tibet mal 4 univerzity, kde \u0161tudovalo 5475 \u0161tudentov.<\/p>\n V roku 2008 \u010dist\u00fd pr\u00edjem farm\u00e1rov a pastierov sa zv\u00fd\u0161il o 13,9% v porovnan\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facim rokom. Hrub\u00fd dom\u00e1ci produkt (HDP) v Tibete v prvom polroku 2009 st\u00fapol o 10,3% v porovnan\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facim rokom a pr\u00edjem farm\u00e1rov a pastierov sa z v\u00fd\u0161il o 15%. N\u00e1rast HDP o 10,3% v \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ej svetovej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy je ekonomick\u00fdm z\u00e1zrakom a patr\u00ed medzi najvy\u0161\u0161ie na svete.. Pripom\u00ednam, \u017ee v USA, Eur\u00f3pe a Japonsku HDP v prvom polroku 2009 klesol. (1) <\/p>\n Ale o tomto Slovensk\u00e9 mienkotvorne m\u00e9dia, v r\u00e1mci trad\u00edcie, p\u00edsa\u0165 nebud\u00fa. Bud\u00fa tunelova\u0165.<\/p>\n Je \u00faplne jasn\u00e9, \u017ee pokia\u013e sa s\u00fa\u010dasn\u00fdm \u201eanglosask\u00fdm\u201c vl\u00e1dcom vo svete v najbli\u017e\u0161\u00edch 10-20 rokoch nepodar\u00ed politicky alebo ekonomicky zni\u010di\u0165 komunistick\u00fa \u010c\u00ednu, potom u\u017e nebud\u00fa ma\u0165 \u0161ancu a stratia svoju moc vo svete. Preto organizuj\u00fa v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aj r\u00f4zne n\u00e1v\u0161tevy, aby sa tak nestalo. Dnes s\u00fa to nepokoje v Tibete, n\u00e1v\u0161tevy, a zajtra nie\u010do in\u00e9. Ale nie\u010do ve\u013ek\u00e9 musia vymyslie\u0165, lebo \u010das utek\u00e1.<\/p>\n S\u00fa ob\u010dania Slovenska len vytunelovan\u00e9 st\u00e1do? Ani tomu never\u00edm. Presnej\u0161ie, never\u00edm, \u017ee v\u0161etci. A preto som aj nap\u00edsal tento \u010dl\u00e1nok.<\/p>\n Karol Ondria\u0161 (1) http:\/\/en.tibet328.cn\/01\/06\/200907\/t368039.htm<\/a>, http:\/\/en.chinagate.cn\/features\/2009-03\/30\/content_17522525_8.htm<\/a><\/p>\n <\/p>\n inform\u00e1cie o Tibete s\u00fa spracovan\u00e9 hlavne pod\u013ea \u00fadajov z \u010dl\u00e1nku Michaela Parentiho a \u010fal\u0161\u00edch \u010dl\u00e1nkov:
9.9.2009<\/p>\n
http:\/\/www.michaelparenti.org\/Tibet.html<\/a>
http:\/\/www.cctv.com\/english\/20080418\/103089.shtml<\/a>
http:\/\/www.faqs.org\/faqs\/tibet-faq\/<\/a>
http:\/\/www.womenofchina.cn\/Data_Research\/Latest_Statistics\/203027.jsp<\/a>
http:\/\/english.people.com.cn\/90001\/90776\/90785\/6384840.html<\/a><\/p>\n