![\"nezakl\"](\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2007\/10\/nezakl.jpg\" "\\"nezakl\\"")
Ke\u010f\u017ee v\u0161ade na plan\u00e9te sl\u00fa\u017ei na 737 americk\u00fdch vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed v americkej arm\u00e1de 2 500 000 vojakov a americk\u00e9 vojensk\u00e9 z\u00e1kladne sa nach\u00e1dzaj\u00fa na v\u0161etk\u00fdch pevnin\u00e1ch, treba stato\u010dne \u010deli\u0165 faktu, \u017ee na\u0161a americk\u00e1 demokracia dala zrod glob\u00e1lnemu imp\u00e9riu. <\/p>\n
<\/p>\n
Tieto state vyber\u00e1m z knihy Chalmersa Johnsona "Nemesis: The Last Days of the American Republic". <\/p>\n
Kedysi ste mohli stopova\u0165 roz\u0161irovanie imperializmu t\u00fdm, \u017ee ste po\u010d\u00edtali kol\u00f3nie. Americkou verziou kolonializovania je zase vojensk\u00e1 z\u00e1klad\u0148a. A sledovan\u00edm zmeny politiky v glob\u00e1lnom meradle sa d\u00e1 ve\u013ea nau\u010di\u0165 o tej v\u0161eobk\u013eu\u010duj\u00facej imperi\u00e1lnej "stope"a o militarizme, ktor\u00fd s \u0148ou ide. <\/p>\n
Len\u017ee to nie je len tak\u00e9 \u013eahk\u00e9 presne zhodnoti\u0165 na\u0161e imp\u00e9rium vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed. Ofici\u00e1lne z\u00e1znamy na t\u00fato t\u00e9mu, dostupn\u00e9 verejnosti, s\u00fa zav\u00e1dzaj\u00face, i ke\u010f sa z nich d\u00e1 ve\u013ea nau\u010di\u0165. Pod\u013ea invent\u00farnych z\u00e1znamov re\u00e1lneho majetku ministerstva obrany z rokov 2002 – 2005, v\u00fdstavba vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed sa ve\u013emi zintenz\u00edvnila. <\/p>\n
Celkov\u00fd po\u010det americk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed na \u00fazem\u00ed cudz\u00edch kraj\u00edn bol vtedy737. A ten po\u010det sa, v\u010faka strat\u00e9gii prezidenta Busha o prevent\u00edvnej vojne, neust\u00e1le zvy\u0161uje. V roku 2005 sa vo svete vynorilo 38 ve\u013ek\u00fdch a stredne ve\u013ek\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed, zv\u00e4\u010d\u0161a leteck\u00fdch a n\u00e1morn\u00fdch, \u010do sa takmer rovn\u00e1 36-tim britsk\u00fdm n\u00e1morn\u00fdm z\u00e1kladniam a kas\u00e1r\u0148am v \u010dase, ke\u010f bola Brit\u00e1nia v roku 1898 na vrchole svojho imp\u00e9ria. R\u00edmska r\u00ed\u0161a potrebovala v roku 117 n.l. 37 hlavn\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed, aby mohla ma\u0165 pod kontrolou \u00fazemie od Brit\u00e1nie po Egypt, od Hisp\u00e1nie po Arm\u00e9nsko. <\/p>\n
Na t\u00fdch z\u00e1kladniach sl\u00fa\u017eilo v roku 2005 1 840 062 vojakov, plus 473 306 civiln\u00fdch zamestnancov ministerstva obrany a 203 328 miestnych. S\u00fa\u010das\u0165ou t\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed bolo 32 327 barakov, hang\u00e1rov, nemocn\u00edc a in\u00fdch budov, ktor\u00fdch majite\u013eom je Pentagon a \u010falej 16 527, ktor\u00e9 si prenajal. Ale tieto ofici\u00e1lne \u010d\u00edsla nepokr\u00fdvaj\u00fa v\u0161etky skuto\u010dn\u00e9 z\u00e1kladne, ktor\u00e9 glob\u00e1lne okupujeme. V spr\u00e1ve sa, napr\u00edklad, nespom\u00ednaj\u00fa v\u00e4zenia v Kosove (alebo v Srbsku, ktor\u00e9ho je Kovoso st\u00e1le provinciou), i ke\u010f tu v roku 1999 postavili ve\u013ek\u00fd t\u00e1bor Camp Bondsteel a odvtedy sa o\u0148 star\u00e1 korpor\u00e1cia KBR, odno\u017e houstonskej korpor\u00e1cie Halliburton. <\/p>\n
V spr\u00e1ve sa takisto neuv\u00e1dzaj\u00fa z\u00e1kladne v Afganistane, v Iraku, v Izraeli, Kirgizstane, Katare a Uzbekistane, i ke\u010f americk\u00e1 arm\u00e1da od \u00fatokov 9\/11 vybudovala v Perzskom z\u00e1live a v Strednej \u00c1zii po\u010detn\u00e9 mohutn\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Spr\u00e1vy nezah\u0155\u0148aj\u00fa ani dvadsa\u0165 miest v Turecku, ktor\u00e9 ofici\u00e1lne vlastn\u00ed tureck\u00e1 vl\u00e1da, ale pou\u017e\u00edva ich spolo\u010dne s Ameri\u010danmi. Takisto v nich vynech\u00e1vaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu zo \u0161pion\u00e1\u017enych in\u0161tal\u00e1ci\u00ed v hodnote 5 mili\u00e1rd v Brit\u00e1nii, ktor\u00e9 umne maskuj\u00fa ako kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 vojensk\u00e9 leteck\u00e9 z\u00e1kladne. <\/p>\n
Po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu v roku 1991 bolo ka\u017ed\u00e9mu jasn\u00e9, \u017ee obrovsk\u00e9 koncetr\u00e1cie americk\u00fdch s\u00edl v Nemecku, Taliansku, Japonsku a v Ju\u017enej K\u00f3rei u\u017e nie s\u00fa potrebn\u00e9, ke\u010f\u017ee sa stratili vojensk\u00e9 hrozby. Clintonova administrat\u00edva skuto\u010dne aj zatvorila niektor\u00e9 z\u00e1kladne v Nemecku, ale odvtedy sa ni\u010d podstatn\u00e9 neurobilo v strategickom premiest\u0148ovan\u00ed americk\u00fdch vojensk\u00fdchs\u00edl v zahrani\u010d\u00ed. <\/p>\n
A dnes Pentagon navy\u0161e n\u00fati mnoh\u00e9 kooperuj\u00face krajiny bra\u0165 na sebafinan\u010dn\u00e9 n\u00e1klady za udr\u017eiavanie americk\u00fdch vojensk\u00fdch z\u00e1kladn\u00ed na svojom \u00fazem\u00ed. <\/p>\n
(kr\u00e1ten\u00e1 uk\u00e1\u017eka) Chalmers Johnson, AlterNet http:\/\/www.alternet.org\/story\/47998<\/a> <\/p>\n