{"id":424,"date":"2008-07-03T19:43:39","date_gmt":"2008-07-03T17:43:39","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2008\/07\/03\/kto-zneuiva-tibet-na-diskriminaciu-iny\/"},"modified":"2008-07-03T19:43:39","modified_gmt":"2008-07-03T17:43:39","slug":"kto-zneuiva-tibet-na-diskriminaciu-iny","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2008\/07\/03\/kto-zneuiva-tibet-na-diskriminaciu-iny\/","title":{"rendered":"Kto zneu\u017e\u00edva Tibet na diskrimin\u00e1ciu \u010c\u00edny?"},"content":{"rendered":"

\"china\"V na\u0161om s\u00fa\u010dasnom profesion\u00e1lne totalitnom syst\u00e9me platia z\u00e1kony totalitnej trhovej demokracie.<\/strong><\/p>\n


<\/strong><\/p>\n


<\/strong><\/p>\n

<\/p>\n

Jedn\u00fdm z nich je aj z\u00e1kon zak\u00e1zan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed pri nepretr\u017eitom tunelovan\u00ed mozgov. Pravdepodobne ho dodr\u017eiavaj\u00fa v\u0161etky mienkotvorn\u00e9 m\u00e9di\u00e1 na Slovensku a vo svete. Je to potrebn\u00e9 na udr\u017eanie ve\u013ekej ekonomickej a pr\u00edjmovej nerovnov\u00e1hy vo svete a moci svetovej \u0161\u013eachty.<\/p>\n

V poslednom \u010dase cel\u00fdm svetom obiehaj\u00fa spr\u00e1vy, ako Tibe\u0165ania demon\u0161truj\u00fa proti okup\u00e1cii Tibetu \u010c\u00ednou a \u017eiadaj\u00fa samostatnos\u0165. V podstate maj\u00fa na to pr\u00e1vo podobne, ako stovky r\u00f4znych n\u00e1rodov na na\u0161ej plan\u00e9te, ktor\u00e9 nemaj\u00fa samostatnos\u0165. M\u00e9di\u00e1 st\u00e1le prin\u00e1\u0161aj\u00fa inform\u00e1cie o poru\u0161ovan\u00ed \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v v Tibete.<\/p>\n

Mnoh\u00e9 m\u00e9di\u00e1 na Slovensku a vo svete, ktor\u00e9 vlastnia aj medzin\u00e1rodn\u00e9 l\u00fape\u017en\u00edcke a zlo\u010dineck\u00e9 konzorci\u00e1, pri tunelovan\u00ed mozgov nesm\u00fa prinies\u0165 skuto\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie o Tibete.<\/p>\n

Nasleduj\u00face inform\u00e1cie s\u00fa spracovan\u00e9 hlavne pod\u013ea \u00fadajov z \u010dl\u00e1nku Michaela Parentiho a \u010fal\u0161\u00edch \u010dl\u00e1nkov umiestnen\u00fdch na:<\/p>\n

http:\/\/www.michaelparenti.org\/Tibet.html<\/a>; http:\/\/www.cctv.com\/english\/20080418\/103089.shtml<\/a>; http:\/\/www.faqs.org\/faqs\/tibet-faq\/<\/a>; http:\/\/www.womenofchina.cn\/Data_Research\/Latest_Statistics\/203027.jsp<\/a>; http:\/\/english.people.com.cn\/90001\/90776\/90785\/6384840.html<\/a>.<\/p>\n

P\u00f4du vlastnili kl\u00e1\u0161tory a \u0161\u013eachta<\/strong><\/p>\n

Do roku 1959, ke\u010f Dalai Lama vl\u00e1dol v Tibete, skoro cel\u00e1 obr\u00e1ban\u00e1 p\u00f4da a pastviny patrili \u0161\u013eachte a kl\u00e1\u0161torom a v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov boli nevo\u013en\u00edci, ktor\u00ed na nich robili. Tibetsk\u00e1 aristokracia a ved\u00faci mn\u00edsi, tvoriaci p\u00e4\u0165 percent popul\u00e1cie, vlastnili a rozhodovali o v\u0161etkom. Syst\u00e9m sa podobal eur\u00f3pskemu nevo\u013en\u00edctvu spred 700 rokov. Napr\u00edklad, kl\u00e1\u0161tor Drepung v Tibete bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm vlastn\u00edkom p\u00f4dy na svete, mal 185 ve\u013ekostatkov, 25 000 nevo\u013en\u00edkov, 300 ve\u013ek\u00fdch pastv\u00edn a 16 000 pastierov. S\u00e1m Dalai Lama \u017eil v \u0161trn\u00e1s\u0165poschodovom pal\u00e1ci s tis\u00edckou miestnost\u00ed (Gary Wilson’s report in Worker’s World, 6 February 1997).<\/p>\n

Dalai Lama a jeho rodina vlastnila okolo 4000 nevo\u013en\u00edkov a 100 dom\u00e1cich otrokov. \u0160\u013eachta – sekul\u00e1rni vl\u00e1dcovia, sa mali tie\u017e dobre. Napr\u00edklad velite\u013e Tibetskej arm\u00e1dy, \u010dlen Dalai Lamovho kabinetu vlastnil 4000 km2 pozemkov a 3500 nevo\u013en\u00edkov (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 62 and 174). Pred demokratick\u00fdmi reformami v roku 1959 mal Tibet 197 rod\u00edn dedi\u010dnej aristokracie vr\u00e1tane 25 ve\u013ek\u00fdch rod\u00edn. Nevo\u013en\u00edci tvorili okolo 90 % popul\u00e1cie.<\/p>\n

Chlapcov v kl\u00e1\u0161toroch sexu\u00e1lne zneu\u017e\u00edvali<\/strong><\/p>\n

Tibetsk\u00fdch chlapcov \u010dasto brali z ro\u013en\u00edckych rod\u00edn na v\u00fdchovu za mn\u00edchov, aby sl\u00fa\u017eili elitn\u00fdm mn\u00edchom. Ako uv\u00e1dza mn\u00edch Tashi – Tsering, v kl\u00e1\u0161toroch boli \u010dasto sexu\u00e1lne zneu\u017e\u00edvan\u00ed. On s\u00e1m bol od deviatich rokov obe\u0165ou sexu\u00e1lneho zneu\u017e\u00edvania (Melvyn Goldstein, William Siebenschuh, and Tashi-Tsering, The Struggle for Modern Tibet: The Autobiography of Tashi-Tsering. Armonk, N.Y.: M.E. Sharpe, 1997).<\/p>\n

Slobodn\u00ed ro\u013en\u00edci, obchodn\u00edci, nevo\u013en\u00edci a otroci<\/strong><\/p>\n

V tibetskej komunite bol mal\u00fd po\u010det slobodn\u00fdch ro\u013en\u00edkov, okolo 10 000 obchodn\u00edkov, ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina nevo\u013en\u00edkov a dom\u00e1cich otrokov, ktor\u00ed ni\u010d nevlastnili. Deti otrokov boli otroci (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 110). Ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie boli nevo\u013en\u00edci bez vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Do\u017eivotne ich vlastnil p\u00e1n alebo kl\u00e1\u0161tor. Za pr\u00e1cu nedost\u00e1vali \u017eiadnu mzdu (Melvyn C. Goldstein, A History of Modern Tibet 1913-51. Berkeley: University of California Press, 1989, 5 and passim). Nesmeli sa \u017eeni\u0165 bez povolenia p\u00e1na alebo l\u00e1mu. P\u00e1n mohol po\u017ei\u010da\u0165 nevo\u013en\u00edka in\u00e9mu p\u00e1novi na pr\u00e1cu aj do ve\u013emi vzdialen\u00fdch oblast\u00ed (Anna Louise Strong, Tibetan Interviews. Peking: New World Press, 1959, 15, 19-21, 24).<\/p>\n

Za kr\u00e1de\u017e, \u00fatek a odpor – mu\u010denie a mrza\u010denie<\/strong><\/p>\n

V Tibete trestali nevo\u013en\u00edkov za kr\u00e1de\u017e, \u00fatek alebo odpor vo\u010di moci mu\u010den\u00edm, mrza\u010den\u00edm, vyrezan\u00edm o\u010d\u00ed, jazyka, nosa, od\u0165at\u00edm ruky a podobne. V roku 1959 Anna Louise Strong nav\u0161t\u00edvila v\u00fdstavu n\u00e1strojov na mu\u010denie dospel\u00fdch a det\u00ed pou\u017e\u00edvan\u00fdch tibetskou \u0161\u013eachtou. Popisuje napr\u00edklad aj fotografie komunistick\u00fdch aktivistov, ktor\u00fdm odrezali nos a vrchn\u00fa peru (Strong, Tibetan Interviews, 91-96). V roku 1937 n\u00e1v\u0161tevn\u00edk Tibetu Spencer Chapman nap\u00edsal: \u017dobr\u00e1k ved\u013ea cesty pre mn\u00edcha ni\u010d neznamenal. Vzdelanie nebolo pre nevo\u013en\u00edkov, lebo by mohlo naru\u0161i\u0165 feud\u00e1lny syst\u00e9m (Waddell, Landon, O’Connor, and Chapman are quoted in Gelder and Gelder, The Timely Rain, 123-125). Franc\u00fazska tibetologistka Alexandra David-Neel v knihe Old Tibet Faces A New China p\u00ed\u0161e. Nevo\u013en\u00edci boli do\u017eivotne zad\u013a\u017een\u00ed a dlh prech\u00e1dzal aj na potomkov.<\/p>\n

V starom Tibete vlastn\u00edk rozhodoval o nevo\u013en\u00edkovi podobne ako o inom majetku. Mohol ho preda\u0165, darova\u0165, po\u017ei\u010da\u0165 ho, alebo n\u00edm splati\u0165 dlh. Vlastn\u00edci nevo\u013en\u00edkov mali \u0161t\u00e1tne v\u00e4znice a s\u00fakromn\u00e9 v\u00e4zenia a aj ve\u013ek\u00e9 kl\u00e1\u0161tory mali vlastn\u00fd s\u00fad a v\u00e4zenie.<\/p>\n

Ke\u010f v roku 1951 \u010d\u00ednski komunisti obsadili Tibet, za\u010dali budova\u0165 cesty a nemocnice. Majetok \u0161\u013eachty a kl\u00e1\u0161torov neskonfi\u0161kovali. Feud\u00e1lna \u0161\u013eachta \u010falej vl\u00e1dla nad nevo\u013en\u00edkmi. Komunisti re\u0161pektovali tibetsk\u00fa kult\u00faru a n\u00e1bo\u017eenstvo (Goldstein, The Snow Lion and the Dragon, 52).<\/p>\n

Tibetsk\u00e9 povstanie s asistenciou CIA<\/strong><\/p>\n

V roku 1956-57 vypuklo v Tibete povstanie aj s asistenciou americkej CIA (Kenneth Conboy and James Morrison, The CIA’s Secret War in Tibet. Lawrence, Kansas: University of Kansas Press, 2002; and William Leary, Secret Mission to Tibet , Air & Space, December 1997\/January 1998). Mnoho ved\u00facich povstalcov a agentov patrilo medzi tibetsk\u00fa aristokraciu alebo ich potomkov, ale v\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie sa k povstaniu nepridala (Hugh Deane, The Cold War in Tibet , CovertAction Quarterly. Winter 1987).<\/p>\n

Po jeho potla\u010den\u00ed \u010d\u00ednski komunisti zru\u0161ili otroctvo a tibetsk\u00fd syst\u00e9m nevo\u013en\u00edctva a neplatenej pr\u00e1ce. Zaviedli ob\u010dianske vzdel\u00e1vanie a tak zru\u0161ili monopol kl\u00e1\u0161torov na vzdelanie. Zaviedli kanaliz\u00e1ciu a elektrinu (Greene, A Curtain of Ignorance, 248 and passim; and Grunfeld, The Making of Modern Tibet, passim). Do roku 1961 rozdelili p\u00f4du a st\u00e1da ro\u013en\u00edkom a zaviedli kolektiviz\u00e1ciu (Karan, The Changing Face of Tibet, 36-38, 41, 57-58; London Times, 4 July 1966).<\/p>\n

Dalai Lama a jeho poradca, najmlad\u0161\u00ed brat Tendzin Choegyal tvrdili, \u017ee \u010c\u00ed\u0148ania zabili pri okup\u00e1cii 1,2 mili\u00f3na Tibe\u0165anov (Tendzin Choegyal, The Truth about Tibet , Imprimis; publication of Hillsdale College, Michigan, April 1999). \u00dadaj je vymyslen\u00fd, preto\u017ee pod\u013ea ofici\u00e1lneho s\u010d\u00edtania \u013eud\u00ed v roku 1953 mal Tibet 1 274 000 obyvate\u013eov (Karan, The Changing Face of Tibet, 52-53).<\/p>\n

Tibetsk\u00ed mn\u00edsi v exile s\u00fa finan\u010dne podporovan\u00ed USA<\/strong><\/p>\n

Pod\u013ea dokumentov ministerstva zahrani\u010dia USA z roku 1998 v \u0161es\u0165desiatych rokoch tibetsk\u00fd exil dost\u00e1val od CIA 1,7 mili\u00f3na dol\u00e1rov ro\u010dne. Ro\u010dn\u00fd plat Dalai Lamy od CIA bol 186 000 dol\u00e1rov. V 21. storo\u010d\u00ed americk\u00fd kongres vy\u010dlenil na podporu tibetsk\u00e9ho exilu v Indii dva mili\u00f3ny dol\u00e1rov a \u010fal\u0161\u00ed mili\u00f3n na demokratick\u00e9 aktivity exilu. Navy\u0161e, Dalai Lama dostal finan\u010dn\u00fa pomoc od G. Sorosa (Heather Cottin, George Soros, Imperial Wizard , CovertAction Quarterly no. 74, Fall 2002). Tibetsk\u00ed mn\u00edsi v Kalifornii v s\u00fa\u010dasnosti dost\u00e1vaj\u00fa od vl\u00e1dy USA 550-700 dol\u00e1rov mesa\u010dne a zdravotn\u00fa starostlivos\u0165 zadarmo. Neplatia za ubytovanie, telef\u00f3n, internet a k\u00e1blov\u00fa telev\u00edziu.<\/p>\n

Dalai Lama – marxista a buddhista?<\/strong><\/p>\n

Platen\u00fd tibetsk\u00fd exil bol roz\u010darovan\u00fd, ke\u010f v roku 1996 Dalai Lama vyhl\u00e1sil, \u017ee marxizmus je zalo\u017een\u00fd na mor\u00e1lnych princ\u00edpoch, zatia\u013e \u010do kapitalizmus sa star\u00e1 len o zisk a v\u00fdnosnos\u0165 … Marxizmus sa star\u00e1 o spravodliv\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie v\u00fdrobn\u00fdch prostriedkov a osud pracuj\u00facich … Mysl\u00edm si o sebe, \u017ee som polovi\u010dn\u00fd marxista a polovi\u010dn\u00fd buddhista (The Dalai Lama in Marianne Dresser, ed., Beyond Dogma: Dialogues and Discourses. Berkeley, Calif.: North Atlantic Books, 1996).<\/p>\n

\u017deny z Tibetu by u\u017e nechceli \u017ei\u0165 v kl\u00e1\u0161tore<\/strong><\/p>\n

Kim Lewis, ktor\u00fd \u0161tudoval hojenie r\u00e1n tibetsk\u00fdch mn\u00edchov v Kalifornii v USA, sa rozpr\u00e1val aj s tibetsk\u00fdmi \u017eenami, ktor\u00e9 \u017eili v kl\u00e1\u0161toroch s mn\u00edchmi v Tibete. Na ot\u00e1zku, \u010di by sa vr\u00e1tili do Tibetu, odpovedali, \u017ee nie. D\u00f4vod nebol okup\u00e1cia Tibetu, ale zl\u00e9 spomienky na \u017eivot v kl\u00e1\u0161toroch. Teraz s\u00fa v\u010fa\u010dn\u00e9, \u017ee sa nemusia vyda\u0165 za \u0161tyroch a\u017e piatich mu\u017eov, by\u0165 st\u00e1le tehotn\u00e9, alebo nakazi\u0165 sa sexu\u00e1lnymi nemocami. Ich star\u00e9 matky spom\u00ednali, \u017ee vyspa\u0165 sa s mn\u00edchom mal by\u0165 prostriedok na osvietenie, podobne ako mal Budha. To im tvrdili mn\u00edsi.<\/p>\n

Syst\u00e9m nevo\u013en\u00edctva sa v Tibete udr\u017eal aj preto tak dlho, lebo nevo\u013en\u00edci verili, \u017ee mn\u00edsi maj\u00fa moc ovplyv\u0148ova\u0165 \u010d\u00edm sa narodia v bud\u00facom \u017eivote. Niekto sa m\u00f4\u017ee narodi\u0165 ako \u010dlovek – aristokrat, niekto ako prasa.<\/p>\n

Tibet pod okup\u00e1ciou Britov<\/strong><\/p>\n

Ako vyzeral Tibet, ke\u010f ho v roku 1904 okupovali Briti? \u017diadali vo\u013en\u00fd obchod bez dan\u00ed pre Indiu a zaplati\u0165 2,5 mili\u00f3na rupi\u00ed ako n\u00e1hradu \u0161kody. Sir Charles Bell, britsk\u00fd \u00faradn\u00edk v Tibete v rokoch 1904-05 v knihe Tibet: Past and Present, Oxford, 1924, str. 78 -79 p\u00ed\u0161e: \u017ee Otrokov v Tibete aj kradli, hlavne mal\u00e9 deti. Alebo chudobn\u00ed rodi\u010dia predali deti priekupn\u00edkom a t\u00ed ich predali ako otroka. Tieto deti poch\u00e1dzali hlavne z juhov\u00fdchodn\u00e9ho Tibetu. Feud\u00e1lny syst\u00e9m v Tibete Britom pravdepodobne vyhovoval.<\/p>\n

Komunistick\u00fd z\u00e1zrak v Tibete<\/strong><\/p>\n

Po demokratick\u00fdch reform\u00e1ch, ktor\u00e9 zaviedli komunisti, za\u010dal v Tibete komunistick\u00fd z\u00e1zrak (hlavne po roku 1970), \u010do dokumentuj\u00fa nasledovn\u00e9 \u010d\u00edsla:<\/p>\n

+* \u00damrtnos\u0165 det\u00ed v Tibete v roku 1951 bola 430 na 1000 naroden\u00fdch.<\/p>\n

+* Po\u010das komunistick\u00e9ho z\u00e1zraku sa zn\u00ed\u017eil na 91,8 det\u00ed v roku 1990 a na 35,3 det\u00ed na 1000 naroden\u00fdch v roku 2000.<\/p>\n

+* Rast HDP posledn\u00fdch sedem rokov bol 12 % ro\u010dne. Teraz je tridsa\u0165n\u00e1sobne vy\u0161\u0161\u00ed ako v roku 1950.<\/p>\n

+* Priemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota v roku 1950 bola 35,5 roka, v s\u00fa\u010dasnosti 67 rokov.<\/p>\n

+* V s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 Tibet 2,5 mili\u00f3na obyvate\u013eov, oproti 1,2 mili\u00f3na v roku 1964.<\/p>\n

+* Pr\u00edjem ro\u013en\u00edkov a pastierov sa v posledn\u00fdch piatich rokoch zvy\u0161oval v dvojcifern\u00fdch \u010d\u00edslach. V roku 2007 to bolo o 14,5 % oproti roku 2006.<\/p>\n

+* Export bol 222 mili\u00f3nov dol\u00e1rov v roku 2006 a teda o 34 % vy\u0161\u0161\u00ed ako v roku 2005. V roku 2006 Tibet nav\u0161t\u00edvilo 2,5 mili\u00f3na turistov – teda zv\u00fd\u0161enie o 40 % oproti roku 2005. V roku 2007 to boli u\u017e \u0161tyri mili\u00f3ny turistov. Tak\u017ee pr\u00edjem z turistiky v roku 2006 bol 350 mili\u00f3nov dol\u00e1rov.<\/p>\n

+* V roku 1950 bolo 95 % Tibe\u0165anov negramotn\u00fdch, len dve percent\u00e1 det\u00ed chodilo do \u0161koly. V s\u00fa\u010dasnosti je z\u00e1kladn\u00e9 vzdelanie povinn\u00e9 a negramotnos\u0165 u \u013eud\u00ed v akt\u00edvnom veku je 4,76 %. V roku 2000 mal Tibet \u0161tyri univerzity, kde \u0161tudovalo 5475 \u0161tudentov.<\/p>\n

Nepokoje v Tibete – a \u010do e\u0161te?<\/strong><\/p>\n

Je \u00faplne jasn\u00e9, \u017ee ak sa s\u00fa\u010dasn\u00fdm anglosask\u00fdm vl\u00e1dcom sveta o desa\u0165 a\u017e dvadsa\u0165 rokov nepodar\u00ed politicky alebo ekonomicky zni\u010di\u0165 komunistick\u00fa \u010c\u00ednu, potom u\u017e nebud\u00fa ma\u0165 \u0161ancu a stratia svoju tristoro\u010dn\u00fa moc vo svete. Preto organizuj\u00fa v\u0161etko mo\u017en\u00e9, aby sa tak nestalo. Dnes s\u00fa to nepokoje v Tibete, a \u010do to bude zajtra, neviem. Ale nie\u010do musia vymyslie\u0165, lebo \u010das utek\u00e1.<\/p>\n

V kontexte informovania o nepokojoch v Tibete (1,2 mili\u00f3na km2) by bolo potrebn\u00e9 vedecky preveri\u0165, \u010di ide o d\u00f4kaz totality a mor\u00e1lnej degener\u00e1cie v\u00e4\u010d\u0161iny mienkotvorn\u00fdch m\u00e9di\u00ed a ich redaktorov na Slovensku, a \u010di ide o neoddelite\u013en\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 barbarizmu, v ktorom \u017eijeme. Preto sa s\u00e1m seba p\u00fdtam, \u010di ob\u010dania Slovenska s\u00fa len vytunelovan\u00e9 st\u00e1do? Never\u00edm! Presnej\u0161ie, never\u00edm, \u017ee v\u0161etci. Aj preto som nap\u00edsal tento \u010dl\u00e1nok.<\/p>\n

RNDr. Karol ONDRIA\u0160, DrSc.<\/em><\/p>\n

Autor je vedouc\u00edm v\u011bdeck\u00fdm pracovn\u00edkem Slovensk\u00e9 akademie v\u011bd (p\u0159evzato z m\u011bs\u00ed\u010dn\u00edku KSS Kroky 6\/2008) – 3. \u010dervence 2008, RNDr. Karol ONDRIA\u0160, DrSc.<\/em><\/p>\n

Hal\u00f3 noviny, 3. 7.2008<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V na\u0161om s\u00fa\u010dasnom profesion\u00e1lne totalitnom syst\u00e9me platia z\u00e1kony totalitnej trhovej demokracie.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":423,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[9],"tags":[53,87],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/424"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=424"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/424\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/423"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=424"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=424"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=424"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}