![\"logo\"](\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2007\/10\/logo.jpg\" "\\"logo\\""){kind=logo}
P\u00e1d komunizmu vyvolal ve\u013ek\u00fd po\u010det kolater\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, na prvom mieste v zm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed o \u013eavici. Pokia\u013e existoval, n\u00fatil komunizmus svojich priaznivcov i protivn\u00edkov myslie\u0165 politicky, t.j. navrhova\u0165 kr\u00e1tkodob\u00e9 aj dlhodob\u00e9 programy, ur\u010dova\u0165 priority a bra\u0165 oh\u013ead na pomer s\u00edl. <\/p>\n
<\/p>\n
Podkladov\u00e1 mor\u00e1lna filozofia, \u201evedeck\u00e1\u201c \u010di \u201ematerialistick\u00e1\u201c, vy\u017eadovala za\u010dleni\u0165 do re\u0165aze pr\u00ed\u010din a d\u00f4sledkov aj trag\u00e9die a zlo\u010diny, ve\u013ek\u00e9 aj mal\u00e9; akceptova\u0165 n\u00e1zor, \u017ee \u013eudsk\u00fd osud sa m\u00f4\u017ee zlep\u0161i\u0165 len zmenou socio-ekonomick\u00fdch \u0161trukt\u00far. Okrem komunistov rozm\u00fd\u0161\u013eali takto aj soci\u00e1lni demokrati, k\u00fdm nimi naozaj boli, a v\u00e4\u010d\u0161ina antikolonialistick\u00fdch hnut\u00ed. V\u0161etky \u00fapravy medzin\u00e1rodn\u00e9ho pr\u00e1va a v\u00e4\u010d\u0161ina sn\u00e1h o zaistenie svetov\u00e9ho mieru boli viazan\u00e9 na t\u00fato filozofiu. <\/p>\n
Opa\u010dn\u00fd postoj, ktor\u00fd by sme mohli nazva\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm a ktor\u00fd je v\u00fdrazn\u00fd tak u \u201enov\u00fdch filozofov\u201c ako v prejavoch prezidenta Georgea W. Busha, vid\u00ed zlo a dobro ako existuj\u00face samy o sebe, t.j. nez\u00e1visle od dan\u00fdch historick\u00fdch okolnost\u00ed. \u201eZl\u00ed\u201c – Hitler, Stalin, Os\u00e1ma bin L\u00e1din, Milosevi\u010d, Sadd\u00e1m Husajn – to s\u00fa diabli, \u010do vysko\u010dili zo \u0161katule, to s\u00fa \u00fa\u010dinky bez pr\u00ed\u010diny. Na potla\u010denie zla je len jedno rie\u0161enie: mobilizova\u0165 dobro, vyzbroji\u0165 ho, vytrhn\u00fa\u0165 ho z ne\u010dinnosti, vrhn\u00fa\u0165 ho do boja. To je filozofia ve\u010dn\u00e9ho dobr\u00e9ho svedomia, filozofia vojen bez konca. <\/p>\n
Reakcia na atent\u00e1ty 11. septembra 2001 ilustruje rozdiely medzi t\u00fdmito dvoma filozofiami. T\u00ed na Z\u00e1pade, v men\u0161ine, \u010do sa pok\u00fa\u0161ali pochopi\u0165, \u201epre\u010do n\u00e1s t\u00ed druh\u00ed tak nen\u00e1vidia?\u201c, boli vyhlasovan\u00ed za odpadl\u00edkov t\u00fdmi, \u010do \u201epochopili\u201c reakciu Ameri\u010danov – vp\u00e1d do dvoch \u0161t\u00e1tov, vojnu bez konca, desa\u0165tis\u00edce m\u0155tvych. T\u00edto posledn\u00ed spravidla \u201ech\u00e1pu\u201c aj izraelsk\u00fa reakciu na zajatie ich troch vojakov. No potom by bolo na mieste \u201ech\u00e1pa\u0165\u201c aj snahu sovietov po roku 1945 urobi\u0165 z v\u00fdchodnej Eur\u00f3py n\u00e1razn\u00edkov\u00fa oblas\u0165 v d\u00f4sledku str\u00e1t to\u013ek\u00fdch mili\u00f3nov svojich ob\u010danov v druhej svetovej vojne. Mala by sa \u201ech\u00e1pa\u0165\u201c aj snaha \u010c\u00ed\u0148anov uzavrie\u0165 sa do seba v dobe maoizmu, a to ako d\u00f4sledok \u00f3piov\u00fdch vojen, po\u010detn\u00fdch poni\u017eovan\u00ed \u010c\u00edny z\u00e1padn\u00fdmi mocnos\u0165ami a japonskej inv\u00e1zie a okup\u00e1cie. A nakoniec by sa mala \u201epochopi\u0165\u201c aj reakcia arabsk\u00e9ho sveta na franc\u00fazsko-britsk\u00fa zradu pri konci Tureck\u00e9ho cis\u00e1rstva v roku 1918, na vytvorenie \u0161t\u00e1tu Izrael v roku 1948 a na v\u0161etku podporu Z\u00e1padu tomuto \u0161t\u00e1tu, vr\u00e1tane pri piatich izraelo-arabsk\u00fdch vojn\u00e1ch. <\/p>\n
V\u0161etky \u013eudsk\u00e9 bytosti vedia ma\u0165 iracion\u00e1lne obavy, a ak s\u00fa napadnut\u00e9, reaguj\u00fa premr\u0161tene, maj\u00fac aj t\u00fa\u017ebu pomsti\u0165 sa. No s\u00fa to spravidla kontrarevolu\u010dn\u00e9 n\u00e1silenstv\u00e1, \u00fatlak vl\u00e1dnucich tried a cudzie inv\u00e1zie, \u010do predch\u00e1dza a vyvol\u00e1va revolu\u010dn\u00e9 n\u00e1silie – nie naopak. Ob\u013e\u00faben\u00fd pr\u00edklad proz\u00e1padn\u00fdch intelektu\u00e1lov je Pol Potov re\u017eim v Kambod\u017ei: nie je v\u0161ak pravdepodobn\u00e9, \u017ee by tento bol pri\u0161iel k moci bez americk\u00e9ho bombardovania Kambod\u017ee, bez \u0161t\u00e1tneho prevratu proti princovi Sihanukovi a bez americkej destabiliz\u00e1cie tohto \u0161t\u00e1tu. (Treba doda\u0165, \u017ee ke\u010f Vietnamci v roku 1979 porazili \u010derven\u00fdch Km\u00e9rov, Z\u00e1pad ich vzal hne\u010f pod svoju ochranu. A predsa je pravda, \u017ee ak mala niekedy cudzia intervencia humanit\u00e1rne d\u00f4sledky, bol to tento \u010din Vietnamcov.) <\/p>\n
M\u00e1lokto prip\u00fa\u0161\u0165a, \u010do sa povedalo a prevl\u00e1da mienka, \u017ee Juh treba stigmatizova\u0165 a mie\u0161a\u0165 sa do jeho z\u00e1le\u017eitost\u00ed. Ob\u017ealoba sa spravidla t\u00fdka ch\u00fdbaj\u00facich \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, demokracie a, v pr\u00edpade islamu, pr\u00e1v \u017eien. V \u0161t\u00e1toch, kde vl\u00e1dnu dikt\u00e1tori, je diktat\u00fara zdrojom v\u0161etk\u00fdch probl\u00e9mov. V opa\u010dnom pr\u00edpade nie s\u00fa tam vo\u013eby nikdy dos\u0165 prieh\u013eadn\u00e9, ich tla\u010d nie je nikdy dos\u0165 pluralistick\u00e1, ich men\u0161iny nikdy nie s\u00fa dos\u0165 chr\u00e1nen\u00e9, ich \u017eeny nikdy nie s\u00fa dos\u0165 slobodn\u00e9. <\/p>\n
Tak\u00e9 n\u00e1zory s\u00fa v\u00fdsmechom dej\u00edn. Z\u00e1padn\u00e9 spolo\u010dnosti za\u010dali dodr\u017eova\u0165 \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a\u017e po (storo\u010dia) dlhom obdob\u00ed ekonomickej akumul\u00e1cie a kult\u00farnej evol\u00facie. Obidve sprev\u00e1dzali najbrut\u00e1lnej\u0161ie n\u00e1silenstv\u00e1 (kolonializmus, vykoris\u0165ovanie robotn\u00edkov, svetov\u00e9 vojny). Je nerealistick\u00e9 vy\u017eadova\u0165, aby \u0161t\u00e1ty, \u010do e\u0161te pred \u0161es\u0165desiatimi rokmi \u017eili pod koloni\u00e1lnym alebo feud\u00e1lnym jarmom, mali na\u0161u \u00farove\u0148 uskuto\u010d\u0148ovania \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v (v \u010dase mieru; ak ide o vojnov\u00e9 obdobie, pou\u010dn\u00fd je pr\u00edpad Guantanama alebo osud, ktor\u00fd pripravuj\u00fa Izrael\u010dania Palest\u00edn\u010danom a Libanon\u010danom.) <\/p>\n
Druh\u00e1 n\u00e1mietka je e\u0161te v\u00e1\u017enej\u0161ia. Rozhovor o \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1vach sa v\u017edy t\u00fdka politick\u00fdch a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v, ale spravidla si nev\u0161\u00edma pr\u00e1va ekonomick\u00e9 a soci\u00e1lne, ktor\u00e9 s\u00fa pr\u00e1ve tak s\u00fa\u010das\u0165ou V\u0161eobecnej deklar\u00e1cie. Na ilustr\u00e1ciu tohto probl\u00e9mu si pre\u010d\u00edtajme ekon\u00f3mov Jeana Dreza a Amartya Sena. Vypo\u010d\u00edtali, \u017ee vych\u00e1dzaj\u00fac z podobnej z\u00e1kladiny, ale sleduj\u00fac rozli\u010dn\u00e9 rozvojov\u00e9 cesty, dosiahli \u010c\u00edna a India podobn\u00e9 hospod\u00e1rske v\u00fdsledky, no rozdiel medzi soci\u00e1lnymi syst\u00e9mami obidvoch t\u00fdchto \u0161t\u00e1tov (napr\u00edklad v oblasti zdravotnej starostlivosti) zapr\u00ed\u010dinil v Indii smr\u0165 3,9 mili\u00f3na \u013eud\u00ed ro\u010dne navy\u0161e. Podobn\u00e9 porovnanie sa d\u00e1 robi\u0165 aj medzi Kubou a ostatkom Latinskej Ameriky. V mene \u010doho rozhoduj\u00fa z\u00e1padniarske nevl\u00e1dne organiz\u00e1cie ako Report\u00e9ri bez hran\u00edc, ktor\u00fdch \u010dlenovia sa te\u0161ia aj soci\u00e1lnym aj politick\u00fdm pr\u00e1vam, ktor\u00fd syst\u00e9m je lep\u0161\u00ed? <\/p>\n
Pre zauj\u00edmavos\u0165 si predstavme Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty a Eur\u00f3pu bez st\u00e1leho pr\u00edsunu surov\u00edn a migruj\u00facej pracovnej sily, bez produktov vyroben\u00fdch za hladov\u00e9 mzdy, bez toku pe\u0148az\u00ed z juhu na sever (spl\u00e1canie dl\u017e\u00f4b a \u00fanik kapit\u00e1lu) a nakoniec bez pr\u00edlivu \u0161edej hmoty mozgovej, ktor\u00e1 prich\u00e1dza na pomoc n\u00e1\u0161mu zdravotn\u00e9mu a vzdel\u00e1vaciemu syst\u00e9mu. \u010co by ostalo z t\u00fdch \u00fa\u017easn\u00fdch \u00faspechov, ktor\u00e9 sa pripisuj\u00fa na\u0161ej ekonomike? Moment\u00e1lne je drogovan\u00e1 imperializmom; ale t\u00e1to droga nebude mo\u017eno do nekone\u010dna dod\u00e1van\u00e1 za dne\u0161n\u00fdch podmienok. <\/p>\n
Vzh\u013eadom na in\u0161trumentaliz\u00e1ciu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v je kritick\u00fd hlas \u013eavice neoby\u010dajne slab\u00fd; tak to bolo pri americk\u00fdch vojn\u00e1ch v Juhosl\u00e1vii, tak je to v Afganistane a v Iraku; v\u0161etko sa ospravedl\u0148uje ochranou men\u0161\u00edn, \u017eien alebo demokracie. Mo\u017eno je t\u00e1to neochota zapr\u00ed\u010dinen\u00e1 zl\u00fdm pocitom mnoh\u00fdch \u201eex\u201c (komunistov, trockistov, maoistov), \u017ee osobn\u00e9 a politick\u00e9 pr\u00e1va sa v \u010dase \u201eleninizmu\u201c odkladali na \u010falek\u00fa bud\u00facnos\u0165. Ale jedno zaslepenie sa nenaprav\u00ed druh\u00fdm. <\/p>\n
Dobrou ilustr\u00e1ciou tejto slabosti \u013eavice je jej ideologick\u00e9 \u201eani-ani\u201c, sprev\u00e1dzaj\u00face bojazliv\u00e9 protesty proti posledn\u00fdm konfliktom: ani Milosevi\u010d ani NATO; ani Bush ani Sadd\u00e1m; najnov\u0161ie ani Olmert ani Hamas. S\u00fa to zv\u00e4\u010d\u0161a falo\u0161n\u00e9 symetrie. Predov\u0161etk\u00fdm: ka\u017ed\u00e1 vojna m\u00e1 \u00fato\u010dn\u00edka a napadnut\u00e9ho. Ak sa t\u00edto dvaja postavia na jednu rovinu, je to nepr\u00edpustn\u00fd \u00fastupok od pojmu n\u00e1rodnej nez\u00e1vislosti. Potom je u obidvoch str\u00e1nok n\u00e1padn\u00e1 neporovnate\u013enos\u0165 ich sily a kapacity \u0161kodi\u0165. Pri t\u00fdchto konfliktoch nie s\u00fa to spom\u00ednan\u00e9 \u0161t\u00e1ty, s ktor\u00fdmi je v rozpore pokrokov\u00e1 \u013eavica; spravidla s\u00fa to Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty – a bude to tak aj pri bud\u00facich konfliktoch. Ale teraz je Milosevi\u010d m\u0155tvy a Sadd\u00e1m vo v\u00e4zen\u00ed – tak \u010do urobia pr\u00edvr\u017eenci cesty \u201eani-ani\u201c v s\u00favislosti s Bushom a NATO? <\/p>\n
Okrem toho toto \u201eani-ani\u201c znie tak, ako keby sme sa nach\u00e1dzali na v\u00fd\u0161ine nad touto melou, mimo priestoru a \u010dasu; zatia\u013e \u017eijeme, pracujeme a plat\u00edme dane v \u0161t\u00e1toch agresorov alebo ich spojencov; poz\u00edcia \u201eani Bush, ani Sadd\u00e1m\u201c mala celkom in\u00fd zmysel pre Ira\u010danov, ktor\u00ed museli podst\u00fapi\u0165 obidva re\u017eimy. Nie je spr\u00e1vne, ak \u013eavica akceptuje z\u00e1padn\u00fd poh\u013ead na svet. Mala by sa sna\u017ei\u0165 vysvetli\u0165 Z\u00e1padu, ako sa na to v\u0161etko pozer\u00e1 ostatok sveta a bojova\u0165 proti v\u0161etk\u00e9mu, \u010do vzbudzuje pocity vlastnej nadradenosti a mor\u00e1lnej \u010distoty. <\/p>\n
Ak nebolo 20. storo\u010die storo\u010d\u00edm socializmu, bolo storo\u010d\u00edm dekoloniz\u00e1cie, ktor\u00e1 umo\u017enila stovk\u00e1m mili\u00f3nov \u013eud\u00ed vymani\u0165 sa z \u00fa\u017easn\u00e9ho utl\u00e1\u010dania. Viem si predstavi\u0165, \u017ee za\u010d\u00ednaj\u00face storo\u010die bude znamena\u0165 koniec americkej hegem\u00f3nie. Potom sa stane mo\u017en\u00fdm \u201ein\u00fd svet\u201c, a ke\u010f bud\u00fa na\u0161e ekonomiky zbaven\u00e9 v\u00fdhod z americkej dominancie nad svetov\u00fdmi trhmi, mo\u017eno sa vr\u00e1time k seri\u00f3znej diskusii o socializme. <\/p>\n
Prame\u0148: Jean Bricmont, \u201eUne gauche endormie par l’hypocrisie imp\u00e9riale\u201c, <\/p>\n
Le Monde diplomatique, august 2006, \u010d. 629, s. 32. <\/p>\n
Prelo\u017eil Rastislav \u0160koda <\/p>\n