{"id":62,"date":"2007-11-09T15:21:49","date_gmt":"2007-11-09T14:21:49","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2007\/11\/09\/rok-01-avice-zasta-a-rozmya\/"},"modified":"2007-11-09T15:21:49","modified_gmt":"2007-11-09T14:21:49","slug":"rok-01-avice-zasta-a-rozmya","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2007\/11\/09\/rok-01-avice-zasta-a-rozmya\/","title":{"rendered":"Rok 01 \u013eavice: zasta\u0165 a rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165"},"content":{"rendered":"

\"pro-logon\"<\/a>Prehra franc\u00fazskej \u013eavice pri prezidentsk\u00fdch a parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch na jar 2007 uk\u00e1zala, \u017ee \u013eavica nem\u00e1 v\u00edziu, projekt ani program, a to od t\u00fdch \u010dias, ako dva roky po svojom v\u00ed\u0165azstve v roku 1981 sa obr\u00e1tila chrbtom k svojmu socio-ekonomick\u00e9mu programu a osvojila si, \u010do aj bez zanietenia, neoliberalizmus.Prehra franc <\/p>\n

<\/p>\n

\u00a0V r\u00e1mci \u201eeur\u00f3pskej kon\u0161trukcie\u201c moraliz\u00e1torsky zv\u00fdraz\u0148uje antirasistick\u00e9, feministick\u00e9 a antifa\u0161istick\u00e9 \u201ehodnoty\u201c v klamnom predpoklade, \u017ee t\u00fdm sa dostato\u010dne l\u00ed\u0161i od pravice. Unik\u00e1 jej, \u017ee pri globaliz\u00e1cii je prv\u00fd krok izolova\u0165 politick\u00fd proces od v\u00f4le a vplyvu ob\u010danov, zveriac maximum rozhodovan\u00ed nevolenej byrokracii, podliehaj\u00facej tlakom najrozli\u010dnej\u0161\u00edch s\u00fakromn\u00fdch lobistick\u00fdch skup\u00edn. Vo\u013eby sa m\u00f4\u017eu kona\u0165 \u010falej, ve\u013ea nezmenia: seri\u00f3zna politick\u00e1 alternat\u00edva nie je mo\u017en\u00e1, \u201eNew Deal\u201c nie je na obzore, ani \u0161truktur\u00e1lna reforma, ani \u201espolo\u010dn\u00fd program \u013eavice\u201c, ani \u201etalianska cesta k socializmu\u201c. <\/p>\n

Len tie politick\u00e9 hnutia s\u00fa \u00faspe\u0161n\u00e9, ktor\u00e9 veria tomu, \u010do hl\u00e1saj\u00fa. Na pravici to nie s\u00fa u\u017e umiernen\u00ed konzervat\u00edvci, ktor\u00ed tie\u017e viac-menej sympatizovali s Keynesom, ale reprezentanti \u010distej a tvrdej pravice. Ak \u013eavica zast\u00e1va len umiernen\u00fd pravicov\u00fd program, plus, povedzme, feminizmus a antirasizmus, nem\u00e1 n\u00e1dej na v\u00fdhru. Mus\u00ed sa vr\u00e1ti\u0165 k tomu, \u010do je kore\u0148om sporu medzi pravicou a \u013eavicou, mus\u00ed sa vr\u00e1ti\u0165 k z\u00e1sadnej ot\u00e1zke kontroly ekon\u00f3mie. Liber\u00e1lni myslitelia 17. storo\u010dia mali pred o\u010dami spolo\u010dnos\u0165 mal\u00fdch nez\u00e1visl\u00fdch v\u00fdrobcov a vtedy pojmy \u201eslobodn\u00e9ho trhu\u201c a nepriate\u013estva vo\u010di feud\u00e1lnemu \u0161t\u00e1tu a cirkvi mali zmysel. S rastom ve\u013ek\u00fdch podnikov sa v\u0161ak v\u00fdroba prakticky socializovala a prestalo ma\u0165 zmysel hovori\u0165 o s\u00fakromnom vlastn\u00edctve v\u00fdrobn\u00fdch prostriedkov. Z\u00e1kladn\u00e1 idea socializmu je, \u017ee od chv\u00edle, \u010do je socializovan\u00fd v\u00fdrobn\u00fd proces, m\u00e1 by\u0165 socializovan\u00e1 aj jeho kontrola – ak sa maj\u00fa uskuto\u010dni\u0165 emancipa\u010dn\u00e9 n\u00e1deje klasick\u00e9ho liberalizmu. <\/p>\n

Keynesovsk\u00fd model, ktor\u00e9ho sa dr\u017e\u00ed dne\u0161n\u00e1 soci\u00e1lna demokracia, spo\u010d\u00edval na vykoris\u0165ovan\u00ed tretieho sveta, no dekoloniz\u00e1cia ho urobila obsolentn\u00fdm. Eur\u00f3pa mus\u00ed zmeni\u0165 svoj vz\u0165ah k Juhu. <\/p>\n

V 20. storo\u010d\u00ed sa v\u00fdrobn\u00e9 a informa\u010dn\u00e9 prostriedky stali majetkom nieko\u013ek\u00fdch p\u00e1r \u013eud\u00ed, ktor\u00ed z\u00edskali nad ostatkom popul\u00e1cie temer tak\u00fa obrovsk\u00fa moc, ako mala kedysi \u0161\u013eachta. Skuto\u010dn\u00fdmi n\u00e1stupcami klasick\u00fdch liber\u00e1lov s\u00fa dnes pr\u00edvr\u017eenci socializmu, k\u00fdm t\u00ed, \u010do sa dnes ozna\u010duj\u00fa za \u201eliber\u00e1lov\u201c, s\u00fa adepti osobitnej formy tyranstva, tyranstva patr\u00f3nov, majite\u013eov. Spravidla schva\u013euj\u00fa militariz\u00e1ciu \u0161t\u00e1tov a americk\u00fa dominanciu nad cel\u00fdm svetom. V tejto s\u00favislosti je socializmus tak prirodzenou odpove\u010fou na probl\u00e9my rozvoja modern\u00e9ho kapitalizmu, \u017ee sa o \u0148om verejne ani nehovor\u00ed – \u010do sved\u010d\u00ed o \u00fa\u010dinnosti \u0161pecifickej indoktrin\u00e1cie m\u00e1s \u013eud\u00ed, naz\u00fdvanej \u201ev\u00fdchova\u201c a \u201einform\u00e1cia\u201c. <\/p>\n

Ot\u00e1zka socializmu nes\u00favis\u00ed s kr\u00edzami kapitalizmu a nemizne pri zvy\u0161ovan\u00ed \u017eivotnej \u00farovne; nes\u00favis\u00ed s predpokladanou alebo skuto\u010dnou de\u0161trukciou prostredia; naopak, pr\u00e1ve pri zvy\u0161ovan\u00ed \u017eivotnej \u00farovne sa oz\u00fdva \u013eudsk\u00e1 potreba kontroly vlastnej existencie, teda auton\u00f3mie a slobody, \u010doraz hlasnej\u0161ie. Je omyl myslie\u0165 si, \u017ee socializmus nikoho nezauj\u00edma. Naopak – obrana verejn\u00fdch slu\u017eieb, pr\u00e1v zamestnancov, v\u0161eobecn\u00e9ho \u0161kolstva a zdravotn\u00edctva s\u00fa popul\u00e1rne t\u00e9my s\u00fa\u010dasn\u00fdch a bud\u00facich bojov proti moci t\u00fdch, \u010do ovl\u00e1daj\u00fa kapit\u00e1l. Eur\u00f3pska \u00fania sa netaj\u00ed t\u00fdm, \u017ee pova\u017euje za pre\u017eitok minulosti a m\u00e1 za cie\u013e zru\u0161i\u0165 – pri zachovan\u00ed zdania demokracie – \u201esoci\u00e1lnodemokratick\u00e9 raje\u201e, pod \u010d\u00edm sa zhruba rozumie soci\u00e1lna zabezpe\u010denos\u0165, v\u0161eobecn\u00e9 \u0161kolstvo a verejn\u00e9 zdravotn\u00edctvo; s\u00fa to odv\u017edy embryon\u00e1lne formy socializmu – a ost\u00e1vaj\u00fa extr\u00e9mne popul\u00e1rne. No perspekt\u00edva socializmu sa vytratila z politick\u00e9ho rozhovoru. <\/p>\n

Pozn\u00e1mkou, \u017ee v rozvinut\u00fdch kapitalistick\u00fdch \u0161t\u00e1toch nedo\u0161lo k predv\u00eddan\u00e9mu prechodu na socializmus kritizuj\u00fa liber\u00e1lni ekon\u00f3movia Karola Marxa. Jednou z odpoved\u00ed je, \u017ee n\u00e1\u0161 syst\u00e9m je nielen kapitalistick\u00fd, ale aj imperialistick\u00fd. Rozmach Eur\u00f3py nastal len v\u010faka obrovsk\u00e9mu z\u00e1zemiu. Predstavme si na chv\u00ed\u013eu, \u017ee Eur\u00f3pa je jedin\u00e1 pevnina, \u010do vy\u010dnieva z vody a ostatn\u00e9 kontinenty s\u00fa oce\u00e1ny. Nebolo by africk\u00fdch otrokov, zlata ani striebra latinskej Ameriky, vys\u0165ahovalectva do severnej Ameriky. \u010co by bola na\u0161a spolo\u010dnos\u0165 bez s\u00fastavn\u00e9ho pr\u00edsunu surov\u00edn, lacnej pracovnej sily formou imigr\u00e1cie alebo importov z kraj\u00edn s lacnou pr\u00e1cou, bez \u00faniku mozgov z Juhu na Sever? Museli by sme drasticky \u0161etri\u0165 energiou, vz\u0165ah medzi pracuj\u00facimi a patr\u00f3nmi by bol radik\u00e1lne in\u00fd, existencia dne\u0161nej \u201espolo\u010dnosti z\u00e1\u013eub\u201c by nebola mo\u017en\u00e1. <\/p>\n

V 20. storo\u010d\u00ed zaznamenal kapitalizmus ve\u013ek\u00fd ekonomick\u00fd a kult\u00farny pokrok a pripustil v rozhoduj\u00facich \u0161t\u00e1toch ur\u010dit\u00e9 formy demokracie, tak\u017ee prekonanie kapitalizmu tam bolo mo\u017en\u00e9 a potrebn\u00e9, ale pr\u00e1ve tieto \u0161t\u00e1ty dominovali v imperialistickom syst\u00e9me. No imperializmus m\u00e1 dvojit\u00fd \u00fa\u010dinok: jednak umo\u017e\u0148uje v\u00fdvoz ekonomick\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed na \u201eperif\u00e9riu\u201c, jednak rozde\u013euje pracuj\u00facich v svetovom meradle, ke\u010f\u017ee z\u00e1padn\u00ed pracuj\u00faci maj\u00fa v\u017edy neporovnate\u013ene lep\u0161ie \u017eivotn\u00e9 podmienky ako robotn\u00edci na Juhu; ich pocit nadradenosti stabilizuje syst\u00e9m. <\/p>\n

Preto bola ve\u013ekou transform\u00e1ciou 20. storo\u010dia dekoloniz\u00e1cia, ktor\u00e1 umo\u017enila stovk\u00e1m mili\u00f3nov os\u00f4b v \u00c1zii a Afrike unikn\u00fa\u0165 osobitne rasistickej forme \u00fatlaku, vych\u00e1dzaj\u00faceho z Eur\u00f3py a zo Severnej Ameriky. Predl\u017euje sa do 21. storo\u010dia a jej ukon\u010denie bude ma\u0165 \u010falekosiahle d\u00f4sledky na na\u0161e spolo\u010dnosti, zbaven\u00e9 v\u00fdhod privil\u00e9gi\u00ed v imperi\u00e1lnom syst\u00e9me. Brut\u00e1lne povedan\u00e9: Dnes pred\u00e1vaj\u00fa \u010c\u00ed\u0148ania mili\u00f3ny ko\u0161ie\u013e, aby k\u00fapili jeden airbus. Ke\u010f bud\u00fa vyr\u00e1ba\u0165 airbusy, kto bude \u0161i\u0165 na\u0161e ko\u0161ele? <\/p>\n

Treba po\u010d\u00edta\u0165 so zhor\u0161en\u00edm konfliktu medzi t\u00fdmi, \u010do v\u010faka svojej kontrole kapit\u00e1lu vykoris\u0165uj\u00fa pracovn\u00fa silu v \u00c1zii a Afrike a s\u00fa \u201ev\u00fdhercami\u201c globaliz\u00e1cie a obrovskou v\u00e4\u010d\u0161inou z\u00e1padn\u00e9ho obyvate\u013estva, ktor\u00e1 nem\u00e1 t\u00fato mo\u017enos\u0165. Cena ich pr\u00e1ce nie je na medzin\u00e1rodnom trhu schopn\u00e1 konkurencie. Vedie to k rastu z\u00e1vislost\u00ed a \u201evyl\u00fa\u010den\u00ed\u201c, kr\u00edze soci\u00e1lneho \u0161t\u00e1tu, ale na obzore sa rysuj\u00fa aj celkom nov\u00e9 formy triedneho boja. <\/p>\n

Oslobodzovanie Juhu pokra\u010duje. USA sa v Iraku zamotali do vojny, ktor\u00fa nem\u00f4\u017eu vyhra\u0165, ale nem\u00f4\u017eu ani jednoducho od\u00eds\u0165 a zrieknu\u0165 sa svojich imperi\u00e1lnych amb\u00edci\u00ed. V ot\u00e1zke jadrovej energie pre Ir\u00e1n mus\u00ed z\u00e1pad ust\u00fapi\u0165 alebo riskova\u0165 katastrof\u00e1lnu vojnu. V roku 2006 Palest\u00edn\u010dania (tentoraz ako Hezbollah a Hamas) po druh\u00fd raz vojensky porazili Izrael. Vojensk\u00e9 a politick\u00e9 v\u00ed\u0165azstv\u00e1 Hamasu ukazuj\u00fa, \u017ee spolupr\u00e1ca ur\u010dit\u00fdch palest\u00ednskych el\u00edt s Izraelom na z\u00e1klade doh\u00f4d z Oslo zlyh\u00e1va. Tieto nepredv\u00eddan\u00e9 udalosti vyvol\u00e1vaj\u00fa rast\u00facu ned\u00f4veru vo\u010di svetov\u00e9mu vedeniu. <\/p>\n

Hlavn\u00fd probl\u00e9m s\u00fa\u010dasnosti je adaptova\u0165 sa na \u00fapadok Eur\u00f3py nie tak vo\u010di USA, ale vo\u010di Juhu. USA sa sna\u017eia zachova\u0165 svoju hegem\u00f3niu silou, ale ich ne\u00faspech len zhor\u0161uje kr\u00edzu imp\u00e9ria. Eur\u00f3pska pravica \u017eije v predstave, \u017ee na\u0161e probl\u00e9my sa vyrie\u0161ia imit\u00e1ciou politiky Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. \u201eRadik\u00e1lna\u201c \u013eavica ignoruje probl\u00e9m \u00fapadku a je schopn\u00e1 iba re\u010dn\u00edckej obrany soci\u00e1lnodemokratick\u00fdch a keynesovsk\u00fdch hesiel, ktor\u00e9 globaliz\u00e1cia zbavila pou\u017eite\u013enosti. <\/p>\n

Za ka\u017ed\u00fa cenu sa treba vyvarova\u0165 toho, aby z\u00e1padn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 upadla do americko-izraelsk\u00fdch fantaziem vojny proti \u201eterorizmu\u201c alebo \u201eislamofa\u0161izmu\u201c, \u010do sa u\u017e stalo \u010dasti feministickej, republik\u00e1nskej aj sekul\u00e1rnej \u013eavice. Pretrv\u00e1va d\u00e1vne nepochopenie udalost\u00ed na perif\u00e9rii. <\/p>\n

A predsa zmeny prich\u00e1dzali \u010dasto z perif\u00e9rie. Okt\u00f3brov\u00e1 revol\u00facia aj \u010das\u0165 v\u00ed\u0165azstva nad mocnos\u0165ami Osi, pripadaj\u00faca Sovietskemu zv\u00e4zu, mali ohromn\u00fd vplyv na dekoloniz\u00e1ciu a na mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 \u201esoci\u00e1lnodemokratick\u00e9 raje\u201c. V\u00ed\u0165azstv\u00e1 kolonizovan\u00fdch n\u00e1rodov u\u013eah\u010dili po\u010detn\u00e9 progres\u00edvne zlep\u0161enia v Eur\u00f3pe v \u0161es\u0165desiatych rokoch. Ak s\u00fa\u010dasn\u00e9 vl\u00e1dnuce kruhy pochopia a vezm\u00fa do \u00favahy, \u010do sa deje v latinskej Amerike a na Bl\u00edzkom v\u00fdchode, naskytne sa im mo\u017enos\u0165 nov\u00fdch prevratn\u00fdch rev\u00edzi\u00ed. Pre ostatn\u00fdch by to mohli by\u0165 zajtraj\u0161ky, ktor\u00e9 bud\u00fa menej plaka\u0165. <\/p>\n

Jean Bricmont: Le Monde dipl., august 2007, s. 6, vo\u013ene prelo\u017eil R. \u0160koda <\/p>\n

Ze str\u00e1nek http:\/\/slovakia.humanists.net\/rokl01.htm<\/a> <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Prehra franc\u00fazskej \u013eavice pri prezidentsk\u00fdch a parlamentn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch na jar 2007 uk\u00e1zala, \u017ee \u013eavica nem\u00e1 v\u00edziu, projekt ani program, a<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":61,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[5],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/62"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=62"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/62\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/61"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=62"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=62"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=62"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}