{"id":801,"date":"2008-02-08T15:07:25","date_gmt":"2008-02-08T14:07:25","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2008\/02\/08\/ako-sa-proletarizuje-buroazia\/"},"modified":"2008-02-08T15:07:25","modified_gmt":"2008-02-08T14:07:25","slug":"ako-sa-proletarizuje-buroazia","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2008\/02\/08\/ako-sa-proletarizuje-buroazia\/","title":{"rendered":"Ako sa proletarizuje bur\u017eo\u00e1zia"},"content":{"rendered":"<p> <img loading=\"lazy\" class=\" alignleft size-full wp-image-3\" src=\"http:\/\/novysmer.cz\/wp-content\/uploads\/2007\/10\/logo.jpg\" border=\"0\" alt=\"logo\" title=\"logo\" hspace=\"5\" vspace=\"5\" width=\"100\" height=\"65\" align=\"left\" \/>Prepad burzy v USA. \u010cierny pondelok na burz\u00e1ch v Eur\u00f3pe, \u010dierny utorok na burze v Tokiu. Nastupuj\u00face nap\u00e4tie v najbohat\u0161ej krajine sveta sprev\u00e1dzaj\u00fa \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie o tom, \u017ee v skuto\u010dnosti je t\u00e1 recesia ove\u013ea hlb\u0161ia, a len kv\u00f4li zabr\u00e1neniu v\u0161eobecnej paniky sa re\u00e1lne \u00fadaje zverej\u0148uj\u00fa pomaly. Situ\u00e1cia je \u010dierna. Ako ten pondelok a utorok. <\/p>\n<p> <!--more--> <\/p>\n<p> Ke\u010f chudobn\u00ed bojuj\u00fa proti chudobn\u00fdm, bohat\u00ed maj\u00fa mnoho d\u00f4vodov na rados\u0165.<br \/> Pod\u013ea v\u00fdsledkov ankety si takmer 70% Ameri\u010danov mysl\u00ed, \u017ee za zn\u00ed\u017eenie ich \u017eivotnej \u00farovne m\u00f4\u017eu imigranti.  <\/p>\n<p> Ako to spolu s\u00favis\u00ed? A ako sa teda proletarizuje t\u00e1 bur\u017eo\u00e1zia? <\/p>\n<p> Prolet\u00e1rom dnes u\u017e dnes nie je len ten, kto stoj\u00ed za s\u00fastruhom vo fabrike. Je to napr\u00edklad mlad\u00fd absolvent ekonomickej univerzity, ktor\u00fd sed\u00ed osem hod\u00edn za po\u010d\u00edta\u010dom vo firme, a jeho plat mu umo\u017e\u0148uje ako tak pre\u017ei\u0165 \u010fal\u0161\u00ed mesiac, v prenajatom byte, do \u010fal\u0161ej v\u00fdplaty. Raz do roka nejak\u00e1 dovolenka, bu\u010f \u017eiadne, pr\u00edpadne star\u0161ie ojazden\u00e9 auto, a nepr\u00edjemn\u00fd v\u00fdraz na tv\u00e1ri, ke\u010f si pre\u010d\u00edta inform\u00e1ciu, \u017ee priemerny plat v Bratislave je vraj 28 000 Sk. <\/p>\n<p> <strong>Bur\u017eo\u00e1zia.<\/strong> <\/p>\n<p> T\u00e1 u\u017e tie\u017e nie je ako kedysi. Sk\u00f4r je to vy\u0161\u0161ia stredn\u00e1 vrstva. \u017diadne z\u00e1mky a s\u00eddla na vidieku, ani ve\u013ek\u00e9 hostiny a slu\u017eobn\u00edctvo, ale zato komfortn\u00fd \u017eivot v primeranom luxuse, vysok\u00e9 pracovn\u00e9 posty, viac menej \u017eiadne existen\u010dn\u00e9 probl\u00e9my, peniaze investovan\u00e9 v akci\u00e1ch. <\/p>\n<p> <strong>Ako sa teda z bur\u017eo\u00e1zie st\u00e1va proletari\u00e1t?<\/strong> <\/p>\n<p> Tak, \u017ee ve\u013emi mal\u00e1 skupina \u013eud\u00ed, naz\u00fdvan\u00e1 aj &quot;sebavedom\u00e1 svetov\u00e1 elita&quot; v\u010faka globaliz\u00e1cii rap\u00eddne bohatne, zatia\u013e \u010do spom\u00ednan\u00e1 bur\u017eo\u00e1zia sa st\u00e1va \u010doraz viac chudobnej\u0161ou. <\/p>\n<p> V Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch, najbohat\u0161ej krajine sveta, bol v roku 1999 pr\u00edjem \u0161\u00e9fov ve\u013ek\u00fdch podnikov 419-kr\u00e1t vy\u0161\u0161\u00ed, ako pr\u00edjem manu\u00e1lne pracuj\u00facich (iba desa\u0165 rokov predt\u00fdm to bolo len 42-kr\u00e1t).  <\/p>\n<p> Vznik\u00e1 tu spom\u00ednan\u00e1 sebavedom\u00e1 svetov\u00e1 elita, ktor\u00e1 si ude\u013euje v\u00fdhody, v \u010dom im nikto nedok\u00e1\u017ee zabr\u00e1ni\u0165, a tie\u017e tu vznik\u00e1 pomerne ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 popul\u00e1cie, ktor\u00e1 je z &quot;konzumeristickej hostiny&quot; vynechan\u00e1. <\/p>\n<p> Samotn\u00e1 proletariz\u00e1cia americkej bur\u017eoazie je o tom, \u017ee \u010di priemerny man\u017eelsk\u00fd p\u00e1r, z ktor\u00e9ho obaja partneri pracuj\u00fa na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok, bude niekedy schopn\u00fd prinies\u0165 domov viac ako 30 000 dol\u00e1rov ro\u010dne. Pri tejto sume nie je mo\u017en\u00e9 vlastni\u0165 dom, ani zabezpe\u010di\u0165 slu\u0161n\u00e9 opatrovanie det\u00ed. V krajine ktor\u00e1 never\u00ed ani na verejnu dopravu, ani na verejne zdravotn\u00e9 poistenie, umo\u017e\u0148uje tento pr\u00edjem \u0161tvor\u010dlennej rodine iba poni\u017euj\u00facu, biednu existenciu. Rodina, ktor\u00e1 sa sna\u017e\u00ed pre\u017ei\u0165 z tak\u00e9ho pr\u00edjmu, bude neust\u00e1le tr\u00fdznen\u00e1 obavami zo zni\u017eovania platov, prep\u00fa\u0161\u0165ania a z katastrof\u00e1lnych d\u00f4sledkov \u010do i len kr\u00e1tkej choroby. <\/p>\n<p> Vych\u00e1dza z toho, \u017ee samotn\u00e1 &quot;redistrib\u00facia&quot;, ktorej sa bur\u017eo\u00e1zia a v\u0161etci lep\u0161ie situovan\u00ed jedinci ob\u00e1vaj\u00fa vlastne u\u017e prebieha. Nie smerom k proletari\u00e1tu, z \u010doho mali strach, ale smerom k spom\u00ednanej svetovej elite, a z bur\u017eoazie sa pomaly ale isto st\u00e1va &quot;lep\u0161ie zar\u00e1baj\u00faci proletari\u00e1t&quot;. <\/p>\n<p> Aby t\u00e1to &quot;st\u00e1le hor\u0161ie zar\u00e1baj\u00faca bur\u017eo\u00e1zia&quot;, alebo &quot;lep\u0161ie zar\u00e1baj\u00faci proletari\u00e1t&quot; neza\u010dali proti danej skuto\u010dnosti nie\u010do podnika\u0165, je treba ich pozornos\u0165 odvies\u0165 in\u00fdm smerom. Zamestna\u0165 ich nie\u010dim, na \u010dom bud\u00fa svoju energiu vyb\u00edja\u0165, a \u010do bud\u00fa za svoj zhor\u0161uj\u00faci sa stav pr\u00edpadne aj vini\u0165. <\/p>\n<p> V tomto smere neexistuje ni\u010d lep\u0161ie, ako starod\u00e1vne a mnohokr\u00e1t odsk\u00fa\u0161an\u00e9 heslo Divide et impera &#8211; Rozde\u013e a panuj. <\/p>\n<p> Schudobnenej bur\u017eo\u00e1zii sa spr\u00e1vnym sp\u00f4sobom podsunie, \u017ee za \u00fabytok ich bohatstva m\u00f4\u017eu pr\u00e1ve imigranti. Z\u00e1merne im ale nikto nebude vysvet\u013eova\u0165 fakt, \u017ee tak presadzovan\u00e1 sloboda obchodu a invest\u00edci\u00ed, z\u00e1klad globaliz\u00e1cie, by r\u00fdchlo skon\u010dila, ak by nebola doplnen\u00e1 o pr\u00e1vo \u013eud\u00ed \u00eds\u0165 tam, kde pracovn\u00e9 miesta \u010dakaj\u00fa na obsadenie. <\/p>\n<p> Pritom je jasn\u00e9, \u017ee v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch ekonomick\u00fdch migrantov do pohybu uv\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve exteritori\u00e1lne vo\u013ene sa pohybuj\u00face &quot;trhov\u00e9 sily&quot;. <\/p>\n<p> Lok\u00e1lne vl\u00e1dy sa s\u00edce na jednej strane sna\u017eia z\u00edska\u0165 si priaze\u0148 voli\u010dov spr\u00eds\u0148ovan\u00edm imigra\u010dn\u00fdch z\u00e1konov, obmedzovan\u00edm pr\u00e1va na azyl, o\u010dier\u0148ovan\u00edm obrazu &quot;ekonomick\u00fdch migrantov&quot;, ale na druhej strane ich pr\u00edlev podporuj\u00fa a aj potrebuj\u00fa. <\/p>\n<p> Samotn\u00ed migranti \u010dastokr\u00e1t nemaj\u00fa na v\u00fdber.<br \/> \u013dudia bez pr\u00edjmu a s malou n\u00e1dejou, ktor\u00e1 im zostala po spusto\u0161en\u00ed tradi\u010dn\u00fdch lok\u00e1lnych ekonom\u00edk, s\u00fa \u013eahkou koris\u0165ou pre poloofici\u00e1lne a popokrimin\u00e1lne organiz\u00e1cie, zameran\u00e9 na &quot;obchodovanie s \u013eu\u010fmi&quot;. <br \/> V dev\u00e4\u0165desiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia zlo\u010dineck\u00e9 organiz\u00e1cie na ileg\u00e1lnej migr\u00e1cii zarobili zhruba 3,5 miliardy dol\u00e1rov ro\u010dne. Samozrejme s tich\u00fdm s\u00fahlasom vl\u00e1d.<br \/> Doch\u00e1dza k vytv\u00e1raniu komun\u00edt imigrantov, &quot;etnick\u00fdch minor\u00edt&quot;, a zmierenie sa dom\u00e1cich, \u017ee tieto bud\u00fa \u017ei\u0165 ved\u013ea nich. <\/p>\n<p> Etnick\u00e9 minority s\u00fa dom\u00e1cimi pova\u017eovan\u00e9 za outsiderov, ich spo\u013eahlivos\u0165 je pova\u017eovan\u00e1 automaticky za n\u00edzku a ich z\u00e1visl\u00e9 a podriaden\u00e9 postavenie od dom\u00e1cich za samozrejm\u00e9. Kedyko\u013evek sa objav\u00ed konflikt z\u00e1ujmov, je jasn\u00e9, \u017ee sympatie verejnosti bud\u00fa st\u00e1\u0165 proti nim. <\/p>\n<p> <strong>E\u0161te raz. &quot;Rozde\u013e a panuj&quot;<\/strong> <\/p>\n<p> Cie\u013eom je, aby doln\u00fdch 75% Ameri\u010danov, a doln\u00fdch 95% svetovej popul\u00e1cie st\u00e1le zamestn\u00e1vali etnick\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 konflikty. Ke\u010f sa podar\u00ed odvies\u0165 pozornos\u0165 prolet\u00e1rov od vlastn\u00e9ho z\u00fafalstva za pomoci m\u00e9diami vytvoren\u00fdch pseudoudalost\u00ed, vr\u00e1tane pr\u00edle\u017eitostnej kr\u00e1tkej a krvavej vojny, superbohat\u00ed sa nemaj\u00fa \u010doho ob\u00e1va\u0165.<br \/> Plat\u00ed \u017ee ke\u010f chudobn\u00ed bojuj\u00fa proti chudobn\u00fdm, bohat\u00ed maj\u00fa mnoho d\u00f4vodov na rados\u0165. <\/p>\n<p> Glob\u00e1lny poriadok potrebuje ve\u013ea lok\u00e1lneho chaosu, &quot;aby sa nemusel ni\u010doho b\u00e1\u0165&quot;.<br \/> \u010c\u00edm roztrie\u0161tenej\u0161\u00ed s\u00fa, \u010d\u00edm slab\u0161ie a men\u0161ie s\u00fa \u00fatvary, do ktor\u00fdch s\u00fa rozdelen\u00ed, \u010d\u00edm intenz\u00edvnej\u0161ie je ich hnev vynalo\u017een\u00fd na boj proti podobne neschopn\u00fdm najbli\u017e\u0161\u00edm susedom, t\u00fdm men\u0161ia je n\u00e1dej, \u017ee niekedy bud\u00fa kona\u0165 spolo\u010dne. <\/p>\n<p> K tomu, aby sa superbohat\u00ed nemuseli ni\u010doho ob\u00e1va\u0165, a teda k odp\u00fataniu pozornosti, sa najviac vyu\u017e\u00edvaj\u00fa etnick\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 konflikty, ale u\u017e aj diskusie o sexu\u00e1lnych zvykoch. Pokia\u013e si proletari\u00e1t a chudobnej\u00faca bur\u017eo\u00e1zia bude vyb\u00edja energiu na spom\u00ednan\u00fdch t\u00e9mach, \u0161anca dosta\u0165 sa ku skuto\u010dn\u00fdm kore\u0148om nehum\u00e1nnosti naozaj bli\u017e\u0161ie asi zostane aj na\u010falej len miziv\u00e1. <\/p>\n<p> Literat\u00fara: <\/p>\n<p> L.J.D.Wacquant: Les Prisons de la miserie<br \/> S. Sassen: The excesses of globalization and the feminization of survival<br \/> R. Rorty: Achieving our country<br \/> Z. Bauman: Community &#8211; Seeking Safety in an Insecure World<br \/> G. Dench: Maltese in London <\/p>\n<p> <em>Jan K. My\u0161\u013eanov<\/em> <\/p>\n<p> <em>Ze str\u00e1nek : <br \/> <\/em><a href=\"http:\/\/myslanov.blog.sme.sk\/c\/130528\/Ako-sa-proletarizuje-burzoazia.html\" target=\"_blank\" rel=\"noopener noreferrer\"><em>http:\/\/myslanov.blog.sme.sk\/c\/130528\/Ako-sa-proletarizuje-burzoazia.html<\/em><\/a> <\/p>\n<p> <em>Doporu\u010dujeme blog autora!<\/em>  <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prepad burzy v USA. \u010cierny pondelok na burz\u00e1ch v Eur\u00f3pe, \u010dierny utorok na burze v Tokiu. Nastupuj\u00face nap\u00e4tie v najbohat\u0161ej<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[10],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/801"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=801"}],"version-history":[{"count":0,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/801\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=801"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=801"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=801"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}