{"id":963,"date":"2023-08-21T14:30:35","date_gmt":"2023-08-21T12:30:35","guid":{"rendered":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2010\/08\/21\/banderovci-a-slovensko-1945-1947\/"},"modified":"2024-04-16T19:37:31","modified_gmt":"2024-04-16T17:37:31","slug":"banderovci-a-slovensko-1945-1947","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/2023\/08\/21\/banderovci-a-slovensko-1945-1947\/","title":{"rendered":"BANDEROVCI A SLOVENSKO 1945 – 1947"},"content":{"rendered":"

V Pre\u0161ov\u011b se v b\u0159eznu konal mezin\u00e1rodn\u00ed semin\u00e1\u0159 nazvan\u00fd Pravda o p\u016fsoben\u00ed banderovc\u016f na \u00fazem\u00ed \u010ceskoslovenska<\/em>, kter\u00fd uspo\u0159\u00e1dala Komunistick\u00e1 strana Slovenska (KSS), z\u00fa\u010dastnily se ho KSS, KS\u010cM a KS Ukrajiny.<\/p>\n

<\/p>\n

\u00a0V refer\u00e1tech zazn\u011blo, \u017ee pohrobci a d\u011bdici sil, kter\u00e9 byly d\u00edky Sov\u011btsk\u00e9mu svazu p\u0159ed 65 lety pora\u017eeny, op\u011bt zdv\u00edhaj\u00ed hlavu, \u010dastokr\u00e1t za podpory ofici\u00e1ln\u00edch m\u00edst, jako nap\u0159\u00edklad v pobaltsk\u00fdch zem\u00edch i na Ukrajin\u011b, kde se t\u011b\u0161ili podpo\u0159e b\u00fdval\u00e9ho prezidenta Viktora Ju\u0161\u010denka. Ten \u0161el dokonce tak daleko, \u017ee jmenoval Stepana Banderu Hrdinou Ukrajiny. Proti tomu se zdvihl odpor v Rusku, Polsku a tak\u00e9 v \u010cR a na Slovensku. Sv\u00e9 pobou\u0159en\u00ed vyj\u00e1d\u0159ili tak\u00e9 \u010dlenov\u00e9 KOP.<\/p>\n

\u00a0 S laskav\u00fdm svolen\u00edm autora p\u0159in\u00e1\u0161\u00edme podstatn\u00fd v\u00fdtah z hlavn\u00edho refer\u00e1tu doc. PhDr. Old\u0159icha Va\u0148ka, CSc., kter\u00fd je objektivn\u00edm, v\u011bdeck\u00fdm pohledem na p\u016fsoben\u00ed ozbrojen\u00fdch skupin ukrajinsk\u00fdch nacionalist\u016f, tzv. banderovc\u016f.<\/p>\n

\u00a0Aj ke\u010f hlavn\u00fdm cie\u013eom tohto refer\u00e1tu s\u00fa bojov\u00e9 akcie proti banderovcom na \u00fazem\u00ed Slovenska v rokoch 1945 -1947, mus\u00edme sa aspo\u0148 r\u00e1mcovo na\u010drtn\u00fa\u0165 politicko-historick\u00e9 pozadie t\u00fdchto udalost\u00ed. Ukrajinsk\u00e1 povstaleck\u00e1 arm\u00e1da (UPA) predstavuje ozbrojen\u00fa zlo\u017eku politickej Organiz\u00e1cie ukrajinsk\u00fdch nacionalistov (OUN) proti stalinsk\u00e9mu re\u017eimu v ZSSR s cie\u013eom vybojova\u0165 samostatn\u00fd ukrajinsk\u00fd \u0161t\u00e1t.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 OUN vznikla na kongrese ukrajinsk\u00fdch emigrantov vo Viedni (28.1. – 2.2. 1929) zl\u00fa\u010den\u00edm Ukrajinskej vojenskej organiz\u00e1cie (UVO) s men\u0161\u00edmi \u0161tudentsk\u00fdmi nacionalistick\u00fdmi organiz\u00e1ciami. Hlavn\u00fdm poslan\u00edm organiz\u00e1cie bolo vytvori\u0165 samostatn\u00fa Ukrajinu. Na \u010delo OUN bol postaven\u00fd b\u00fdval\u00fd plukovn\u00edk c\u00e1rskej arm\u00e1dy Eugen Konovalec. V roku 1933 OUN uzavrela s NSDAP dohodu a jej vojensk\u00e1 organiz\u00e1cia – Ukrajinsk\u00e1 vojensk\u00e1 organiz\u00e1cia, ktor\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 v roku 1920 v Prahe – sa v r\u00e1mci nemeckej vojenskej spravodajskej slu\u017eby podie\u013eala na \u010dinnosti smeruj\u00facej k odstr\u00e1neniu sovietskej moci na Ukrajine a na agres\u00edvnych pl\u00e1noch Nemecka proti Po\u013esku a \u010ceskoslovensku. U\u017e vtedy hlavnou met\u00f3dou \u010dinnosti UVO boli teroristick\u00e9 a sabot\u00e1\u017ene akcie, atent\u00e1ty a vra\u017edy.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 V m\u00e1ji 1938 bol Konovalec v Rotterdame zavra\u017eden\u00fd a na \u010delo OUN sa dostal Andrej Melnik, ktor\u00fd pred odchodom do emigr\u00e1cie menoval svoj\u00edm splnomocnencom na \u00fazem\u00ed Po\u013eska Stepana Banderu. Od roku 1939 sa v zahrani\u010dnom veden\u00ed OUN za\u010dali prehlbova\u0165 ideologick\u00e9 rozpory medzi frakciami melnikovsk\u00fdch \u201eliber\u00e1lne umiernen\u00fdch liber\u00e1lov“ a \u201eradik\u00e1lnych extr\u00e9mistov“, medzi ktor\u00fdch patrili Step\u00e1n Andrijovi\u010d Bandera, Roman \u0160uchevi\u010d, Jaroslav Stecko a \u010f. Radik\u00e1li \u017eiadali nekompromisn\u00fd boj a gerilov\u00fa vojnu za samostatnos\u0165 Ukrajiny. Ke\u010f radik\u00e1li nez\u00edskali prevahu ani na r\u00edmskom sneme OUN v auguste 1939, usporiadali vo febru\u00e1ri 1940 vlastn\u00fd snem, ktor\u00fd neuznal z\u00e1very snemu v R\u00edme a rozhodol o vytvoren\u00ed revolu\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru OUN na \u010dele so Stepanom Banderom. V d\u00f4sledku tohto rozkolu existovali paralelne OUN melnikovsk\u00e1 a banderovsk\u00e1. K\u00fdm melnikovci v realiz\u00e1cii cie\u013eov organiz\u00e1cie r\u00e1tali s podporou Nemecka, banderovci presadzovali my\u0161lienku vytvorenia ukrajinskej nez\u00e1vislosti vlastn\u00fdmi silami. Spojovac\u00edm bodom medzi oboma frakciami bola predstava, \u017ee pr\u00edpadn\u00fd vojnov\u00fd konflikt medzi Nemeckom a ZSSR by v kone\u010dnom d\u00f4sledku mohol napom\u00f4c\u0165 vzniku nez\u00e1vislej Ve\u013ekej Ukrajiny.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Abwehr v r\u00e1mci spravodajsk\u00fdch pr\u00edprav napadnutia Po\u013eska participoval na vzniku ozbrojenej ukrajinskej l\u00e9gie (asi 600 mu\u017eov), ktor\u00e1 sa skr\u00fdvala pod kryc\u00edm ozna\u010den\u00edm Bansk\u00fd pomocn\u00fd zbor. Pod velen\u00edm Romana Su\u0161ko (Si\u010d, Kindrat) spolu s nemeck\u00fdmi vojskami l\u00e9gia vst\u00fapila v septembri 1939 do Hali\u010de. Nesk\u00f4r v d\u00f4sledku rozkolu boli sformovan\u00e9 dva ukrajinsk\u00e9 dobrovo\u013en\u00edcke pr\u00e1pory – L\u00e9gia Roland a L\u00e9gia Nachtigal. Jej pr\u00edslu\u0161n\u00edci neskladali pr\u00edsahu nemeckej r\u00ed\u0161i ale prisahali … na slobodn\u00fa Ukrajinu.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Po nemeckom vp\u00e1de na sovietsku Ukrajinu v roku 1941 sa OUN pok\u00fasila vyu\u017ei\u0165 situ\u00e1ciu. 30.6.1941 vo Lvove banderovsk\u00e1 frakcia vyhl\u00e1sila samostatn\u00fd \u0161t\u00e1t s premi\u00e9ram Jaroslavom Steckom (Karbovi\u010d). Toho ist\u00e9ho d\u0148a – po vz\u00e1jomnej dohode s Banderom – vyhl\u00e1sil nez\u00e1vislos\u0165 krajiny tie\u017e Melnik. Av\u0161ak u\u017e \u010doskoro Nemci tento pokus ukon\u010dili, ke\u010f 11.7.1941 zatkli vedenie OUN, vl\u00e1du vyhl\u00e1senej Ukrajiny, a \u010das\u0165 ich postrie\u013eali a druh\u00fa \u010das\u0165 uv\u00e4znili. Bandera bol v\u00e4z\u0148om v koncentra\u010dnom t\u00e1bore Sachsenhausen a prepustili ho a\u017e vo febru\u00e1ri 1945, ke\u010f ho z\u00edskali pre spolupr\u00e1cu.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Pr\u00e1pory Roland a Nachtigal boli presunut\u00e9 na \u00fazemie Nemeckej r\u00ed\u0161e a v marci 1942 zl\u00fa\u010den\u00e9 do jedn\u00e9ho protipartiz\u00e1nskeho \u00fatvaru, ktor\u00fd nasadili v Bielorusku. 1. okt\u00f3bra bol \u00fatvar rozpusten\u00fd a jeho akt\u00edvni d\u00f4stojn\u00edci boli zatknut\u00ed a uv\u00e4znen\u00ed vo Lvove a niektor\u00ed jeho pr\u00edslu\u0161n\u00edci sa stali vykon\u00e1vate\u013emi nemeckej okupa\u010dnej moci.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 OUN pre\u0161la do ilegality a v okt\u00f3bri 1942 zalo\u017eila Ukrajinsk\u00fa povstaleck\u00fa arm\u00e1du.<\/p>\n

V tom \u010dase mala okolo 15 000 mu\u017eov. V roku 1943 do nej vstupovali ukrajinsk\u00ed policajti, ktor\u00ed dezertovali z nemeck\u00fdch slu\u017eieb. Jej organiza\u010dn\u00e1 \u0161trukt\u00fara bola nasledovn\u00e1:<\/p>\n

\u00a0\u00a0 \u0160tyri teritori\u00e1lne zoskupenia – opera\u010dn\u00e9 skupiny: Sever, Juh, Z\u00e1pad, V\u00fdchod; Opera\u010dn\u00e9 skupiny sa skladali z okruhov, ktor\u00fdch bolo spolu 12;<\/p>\n

V ka\u017edom okruhu bolo od dvoch do piatich plukov – zagonov; Pluky tvorili 3 – 4 pr\u00e1pory – kure- ni, ktor\u00e9 boli z\u00e1kladnou taktickou jednotkou. Mali od 400 do 800 mu\u017eov; V pr\u00e1pore boli 3 – 4 bojov\u00e9 roty – sotne + hospod\u00e1rska rota. Kure\u0148 tvorili tri \u010daty (plutony), v ka\u017edej \u010date boli tri roje – dru\u017einy. Sot\u0148a na pln\u00fdch po\u010dtoch mala okolo 150 os\u00f4b.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Velite\u013eom UPA sa na jese\u0148 1943 stal pplk. Roman \u0160uchevi\u010d, krycie meno Taras \u010cuprinka (Roman Lozovskij, Tur, \u010cernec), n\u00e1\u010deln\u00edkom hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu bol mjr. Dmitro Gricaj (Dub, Oleg, Sirko). V roku 1944 mala UPA, ktor\u00e1 bola v tom \u010dase podriaden\u00e1 Hlavnej ukrajinskej rade oslobodenia, v lesn\u00fdch oddieloch okolo 30 – 40 000 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov. Velite\u013esk\u00fd zbor UPA tvorili sk\u00fasen\u00ed velitelia, z ktor\u00fdch rad bol absolventmi vojensk\u00fdch \u0161k\u00f4l v Po\u013esku a v ZSSR. Uniformy vojakov boli r\u00f4zne – od rovno\u0161iat SS a\u017e po rovno\u0161aty \u010cervenej arm\u00e1dy, av\u0161ak v\u0161etci bez rozdielu nosili \u010dapice s odznakom trojzubca – symbolu UPA. Ten bol – spolu s n\u00e1pisom Gott mit uns – aj na prack\u00e1ch opasku. UPA sa vyzna\u010dovala pr\u00edsnou discipl\u00ednou. Ka\u017ed\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk UPA musel zlo\u017ei\u0165 \u0161peci\u00e1lnu pr\u00edsahu a prija\u0165 krycie meno, prav\u00fdmi menami sa nesmeli pr\u00edslu\u0161n\u00edci UPA oslovova\u0165.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Hitler najsk\u00f4r odmietal vytvorenie ukrajinsk\u00fdch vojensk\u00fdch jednotiek, av\u0161ak po stalingra- dskej por\u00e1\u017eke prehodnotil svoj postoj a povolil vstup ukrajinsk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov do jednotiek Waffen-SS. Ke\u010f v roku 1943 pre\u0161la strategick\u00e1 iniciat\u00edva na stranu protifa\u0161istickej koal\u00edcie a za\u010d\u00ednalo by\u0165 zrejm\u00e9, \u017ee Nemecko vo vojne nezv\u00ed\u0165az\u00ed, vedenie OUN zmenilo strat\u00e9giu a vyhl\u00e1silo boj za oslobodenie krajiny proti v\u0161etk\u00fdm nepriate\u013eom, medzi ktor\u00fdch okrem ZSSR a Po\u013eska odteraz zaradilo tie\u017e Nemecko.<\/p>\n

V rokoch 1943 – 1945 jednotky UPA rozp\u00fatali gerilov\u00fa vojnu tak proti jednotk\u00e1m \u010cervenej arm\u00e1dy, ako aj proti Nemcom. Av\u0161ak pod narastaj\u00facim tlakom \u010cervenej arm\u00e1dy pri jej postupe na z\u00e1pad v\u00e4\u010d\u0161ina jednotiek UPA ust\u00fapila do juhov\u00fdchodn\u00fdch oblast\u00ed Po\u013eska. Tu s podporou ukrajinskej men\u0161iny si vybudovali siln\u00e9 poz\u00edcie a rozv\u00edjali svoje gerilov\u00e9 akcie.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 V s\u00favislosti s v\u00fdvojom na sovietsko-nemeckom fronte sa najm\u00e4 oblas\u0165 severov\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska st\u00e1le \u010dastej\u0161ie dost\u00e1vala do kontaktov s jednotkami UPA. V prvej etape (tj. v rokoch 1945 – 1946) hlavn\u00fdm d\u00f4vodom akci\u00ed UPA na \u00fazem\u00ed Slovenska bola prieskumn\u00e1 \u010dinnos\u0165, propag\u00e1cia vlastn\u00e9ho hnutia i objas\u0148ovanie jeho cie\u013eov, a najm\u00e4 akt\u00edvna antisovietska i antikomunistick\u00e1 propaganda v r\u00e1mci povojnovej koncepcie \u201eFrontu podroben\u00fdch a ohrozen\u00fdch n\u00e1rodov strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py“, vyt\u00fd\u010denej Ukrajinskou hlavnou oslobodzovacou radou (UHVR).<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Pr\u00edprave propaga\u010dn\u00e9ho rejdu na Slovensko venovalo vedenie OUN mimoriadnu pozornos\u0165. Od j\u00fala 1945 pri Sambore prebiehal \u0161peci\u00e1lny v\u00fdcvik a politick\u00e9 \u0161kolenia pr\u00edslu\u0161n\u00edkov UPA, ktor\u00ed boli ur\u010den\u00ed na vniknutie na \u00fazemie v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska. Na za\u010diatku augusta 1945 sa vybran\u00e9 oddiely UPA presunuli do lesov v okol\u00ed obce Lopinka v juhov\u00fdchodnom Po\u013esku, kde boli dozbrojen\u00e9, dostali propaga\u010dn\u00e9 materi\u00e1ly a posledn\u00e9 pokyny.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Prv\u00fd propaga\u010dn\u00fd rejd prebiehal na severov\u00fdchode Slovenska od 22. augusta do 24. septembra 1945. Z\u00fa\u010dastnili sa ho sotne \u201eZmiji“ (velite\u013e Mykola Kor\u017e – \u201eSokil“), .Zavediji“ (velite\u013e \u201eBurja“ – priezvisko nezn\u00e1me) a \u201eBulava“ (velite\u013e Volodymyr Ho\u0161ko – \u201eMyron“) pod velen\u00edm velite\u013ea 24. taktickej skupiny UPA Jaroslava-Dmitro Vitovsk\u00e9ho -„Andri- jenka“. D\u0148a 22. augusta 1945 uveden\u00e9 oddiely UPA spolu s pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi civilnej siete OUN (celkom okolo 500 os\u00f4b) prekro\u010dili slovensko-po\u013esk\u00fa hranicu. Vzh\u013eadom na absol\u00fatnu nep\u0159ipravenost‘ \u010deskoslovenskej strany na tak\u00fato ve\u013ek\u00fa ozbrojen\u00fa aktivitu z \u00fazemia juhov\u00fdchodn\u00e9ho Po\u013eska sa banderovci na jese\u0148 1945 pohybovali na severov\u00fdchodnom Slovensku viac-menej neru\u0161ene.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Po\u010das zhruba mesiac trvaj\u00faceho rejdu nav\u0161t\u00edvili desiatky obc\u00ed na v\u00fdchodnom Slovensku, kde organizovali propaga\u010dn\u00e9 predn\u00e1\u0161ky o cie\u013eoch a aktivit\u00e1ch ukrajinsk\u00e9ho nacionalistick\u00e9ho hnutia, najm\u00e4 o jeho boji proti sovietskemu syst\u00e9mu a d\u00f4razne brojili proti bo\u013e\u0161evizmu. Popri tom viedli politick\u00e9 rozhovory v dom\u00e1cnostiach. V\u00fdraznej\u0161ie sa zameriavali na politick\u00e9 ovplyvnenie miestnej inteligencie (far\u00e1r, u\u010dite\u013e, not\u00e1r).<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Ke\u010f\u017ee i\u0161lo o propaga\u010dn\u00fd vp\u00e1d, prioritn\u00fd d\u00f4raz bol kladen\u00fd na vytvorenie \u010do mo\u017eno najpozit\u00edvnej\u0161ieho obrazu ukrajinsk\u00e9ho nacionalistick\u00e9ho hnutia v slovenskej spolo\u010dnosti. V tejto s\u00favislosti bolo banderovsk\u00fdm sotniam v in\u0161trukci\u00e1ch p\u0159ikazovan\u00e9 spr\u00e1va\u0165 sa zvl\u00e1\u0161\u0165 slu\u0161ne a nen\u00e1silne na Slovensku, \u010do sa nakoniec aj skuto\u010dne vo ve\u013ekej miere \u00faspe\u0161ne darilo. Akt\u00edvna propagandistick\u00e1 \u010dinnos\u0165 oddielov UPA na v\u00fdchodnom Slovensku z\u00e1konite upriamila na seba pozornos\u0165 \u010deskoslovensk\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch org\u00e1nov. Miestne stanice N\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti (NB) a Finan\u010dnej str\u00e1\u017ee (FS), str\u00e1\u017eiace hranice hlavne proti pa\u0161er\u00e1ctvu, boli proti oddielom UPA v podstate bezmocn\u00e9. Jedin\u00e1 mo\u017en\u00e1 sila, ktor\u00e1 mohla ich aktivity zastavi\u0165 – \u010deskoslovensk\u00e1 arm\u00e1da, z\u00e1pasila toho \u010dasu s povojnov\u00fdmi person\u00e1lnymi a materi\u00e1lnymi nedostatkami. Jej \u010dasti rozmiestnen\u00e9 na Slovensku tvorili 4. vojensk\u00fa oblas\u0165 s jednotkami so slovensk\u00fdm mu\u017estvom a velen\u00edm. A\u017e po ukon\u010den\u00ed pr\u00edprav 11. septembra 1945 \u010cs. arm\u00e1da za\u010dala vojensk\u00fa oper\u00e1ciu na vy\u010distenie priestoru severov\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska od jednotiek UPA prakticky v dobe, ke\u010f dve z troch sotn\u00ed \u00fazemie Slovenska u\u017e opustili a tretiu sot\u0148u jednotky arm\u00e1dy bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov vytla\u010dili na \u00fazemie v\u00fdchodnej Lemkoviny (24.9.1945), tj. okolie Lvova.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00e1 vl\u00e1da a velenie arm\u00e1dy vtedy us\u00fadili, \u017ee na ochranu hran\u00edc a pri\u013eahlej oblasti posta\u010d\u00ed obmedzen\u00fd vojensk\u00fd kontingent. Pokoj v\u0161ak bol iba zdanliv\u00fd. Na prelome novembra a decembra 1945 prekro\u010dili hranice tejto oblasti po\u010detn\u00e9 jednotky banderovcov s vy\u0161e 500 mu\u017emi. Tieto v\u0161ak u\u017e neorganizovali tesedy, m\u00edtingy a tane\u010dn\u00e9 z\u00e1bavy, ako tomu ???? pri prvom vp\u00e1de. Tentoraz od 22.11. do 6.12.1945 sotne BROWSKO, KARMELUK, MIRON, PERYH, SOKIL a \u010data HORBOVYJ nap\u00e1dali dediny, menovite Nov\u00fa Sedlicu, Zboj, Uli\u010d, Ub\u013eu, Kolbasov, l\u00fapili a terorizovali obyvate\u013eov, niektor\u00fdch surov\u00fdm sp\u00f4sobom zavra\u017edili, zv\u00e4\u010d\u0161a \u017didov a komunistov. V Uli\u010di boli zavra\u017eden\u00e9 4 civiln\u00e9 osoby, v Kolbasove 11 a v Novej Sedlici 3. Okrem t\u00fdchto obet\u00ed bolo zabit\u00fdch nieko\u013eko vojakov, pr\u00edslu\u0161n\u00edkov bezpe\u010dnosti a Finan\u010dnej str\u00e1\u017ee.<\/p>\n

Na boj s t\u00fdmito jednotkami banderovcov velite\u013e 4. vojenskej oblasti divizny gener\u00e1l M. \u0160irica vytvoril osobitn\u00fa skupinu Zabezpe\u010denia pohrani\u010dn\u00e9ho \u00fazemia (ZP\u00da) s kryc\u00edm ozna\u010den\u00edm J\u00e1no\u0161\u00edk pod velen\u00edm velite\u013ea 4. r\u00fdchlej div\u00edzie pplk. g\u0161t. Jana Stan\u00e9ka. Na konci janu\u00e1ra 1946 – v \u010dase, kedy po\u013esk\u00e1 arm\u00e1da za\u010dala s ofenz\u00edvnymi akciami proti UPA, mala skupina J\u00e1no\u0161\u00edk pribli\u017ene 2500 mu\u017eov. Banderovsk\u00e9 skupiny boli z \u00fazemia Slovenska vytla\u010den\u00e9.<\/p>\n

\u00a0 Od za\u010diatku apr\u00edla 1946 doch\u00e1dzalo k \u010fal\u0161\u00edm velk\u00fdm prienikom jednotiek UPA na Slovensko r\u00e1mci tzv. druh\u00e9ho propaga\u010dn\u00e9ho rejdu. Na jeho realiz\u00e1ciu boli vy\u010dlenen\u00e9 sotne BIR, DIDYK a KARMELJUK (op\u00e4\u0165 takmer 500 os\u00f4b), ktor\u00e9 prekro\u010dili po\u013esko-slovensk\u00e9 hranice v noci zo 4 – 5. apr\u00edla 1946 a prenikli na slovensk\u00e9 \u00fazemie do h\u013abky 50 km. Jeho z\u00e1kladom malo byt slu\u0161n\u00e9, nekonfliktn\u00e9 a nen\u00e1siln\u00e9 spr\u00e1vanie v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov pochodu, ktor\u00fdch nedodr\u017eiavanie malo by\u0165 striktne trestan\u00e9. V druhej \u010dasti propagandy sa pr\u00edslu\u0161n\u00edci UPA sna\u017eili v maxim\u00e1lnej mo\u017enej miere znechuti\u0165 obyvate\u013estvu Sovietsky v\u00e4z a komunizmus. Bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0165a\u017ekost\u00ed sa im podarilo vykon\u00e1va\u0165 t\u00fato \u010dinnos\u0165 v 33 obciach v okresoch Medzilaborce, Svidn\u00edk, Stropkov, Humenn\u00e9 a Bardejov.<\/p>\n

\u010cs. vl\u00e1da a arm\u00e1da na tento opakovan\u00fd vp\u00e1d a na \u00fazemie Slovenska museli reagova\u0165. Do oblasti boli ur\u00fdchlene vyslan\u00e9 jednotky arm\u00e1dy 14 pe\u0161\u00edch, motorizovan\u00fdch a samopaln\u00fdch pr\u00e1porov, 2 delostreleck\u00e9 oddiely, 1 tankov\u00fd pr\u00e1por, letka bitevn\u00e9ho letectva a nieko\u013eko \u010fa\u013e\u0161\u00edch \u0161peci\u00e1lnych jednotiek. Pe\u0161ie jednotky boli rozdelen\u00e9 do podskup\u00edn s kryc\u00edmi n\u00e1zvami „\u017delezo“, \u201eHlin\u00edk“ a \u201eZlato“. \u0164a\u017ek\u00e9 zbrane, letectvo a dva pr\u00e1pory samopaln\u00edkov tvorili z\u00e1lohu. Spolu so skupinou ZP\u00da \u201eOtto“ boli podriaden\u00e9 velitelovi novo vytvorenej osobitnej skupiny „Ocel“, ktor\u00e1 mala k dispoz\u00edcii takmer 7000 mu\u017eov.<\/p>\n

\u00a0 21.4.1946 sa spustila oper\u00e1cia \u201e\u0161irok\u00e9 hrable“ s cie\u013eom ktorej bolo vy\u010distit severov\u00fdchodn\u00e9 Slovensko od banderovcov, vytla\u010di\u0165 ich sp\u00e4\u0165 do Po\u013eska a zabr\u00e1ni\u0165 im op\u00e4tovne naru\u0161i\u0165 \u010ds. \u0161t\u00e1tne hranice. Oper\u00e1cia bola \u00faspe\u0161n\u00e1 a po dosiahnut\u00ed \u010ds. \u0161t\u00e1tnej hranice 27.4.1946 vydal velite\u013e skupiny \u201eOcel“ plk. g\u0161t. Jan He\u0159man rozkaz na prechod jednotiek do obrany. Takto organizovan\u00e1 obrana znemo\u017e\u0148ovala UPA prechody hranice a vp\u00e1dy cel\u00fdch sotn\u00ed. Proti skupin\u00e1m, ktor\u00e9 by prenikli cez t\u00fato obrann\u00fa l\u00edniu, boli pripraven\u00e9 zasiahnu\u0165 pohybliv\u00e9 z\u00e1lohy, rozmiestnen\u00e9 10 -15 km od hranice. Od konca apr\u00edla 1946 za\u010dala \u010ds. arm\u00e1da pri oper\u00e1ci\u00e1ch proti banderovcom spolupracova\u0165 s po\u013esk\u00fdmi ozbrojen\u00fdmi silami. A bola to pr\u00e1ve nov\u00e1 iniciat\u00edva po\u013esk\u00fdch a sovietskych vojsk v juhov\u00fdchodnom Po\u013esku, ktor\u00e1 n\u00fatila jednotky skupiny UPA h\u013eada\u0165 \u00fato\u010disko na \u00fazem\u00ed Slovenska. V m\u00e1ji a v j\u00fani 1946 preto v p\u00e1sme skupiny \u201eOcel“, po\u010det ktorej dosiahol 11200 vojakov, doch\u00e1dzalo k mno\u017estvu stretov a bojov. 22.6.1946 sa dostala skupina nov\u00e9 k\u00f3dov\u00e9 ozna\u010denie – \u201eTeplice“. Po rozbit\u00ed ve\u013ek\u00fdch skup\u00edn UPA na po\u013eskom \u00fazem\u00ed sa po\u010det prienikov na Slovensko v\u00fdrazne zn\u00ed\u017eil. N\u00e1sledne sa zmenil tie\u017e re\u017eim zabezpe\u010denia hran\u00edc. Z\u00e1kladom sa stala spravodajsk\u00e1 ochrana hranice spojen\u00e1 s man\u00e9vrom siln\u00fdch a r\u00fdchlych z\u00e1loh. Pod\u013ea toho bola skupina „Teplice“ tie\u017e zreorganizovan\u00e1.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Uznesen\u00edm \u0160t\u00e1tneho v\u00fdboru bezpe\u010dnosti zo 17. apr\u00edla 1947 a rozkazom vrchn\u00e9ho velite\u013ea po\u013eskej arm\u00e1dy z toho ist\u00e9ho d\u0148a bolo rozhodnut\u00e9 vykona\u0165 v juhov\u00fdchodnej oblasti Po\u013eska \u0161peci\u00e1lnu akciu pod kryc\u00edm n\u00e1zvom \u201eWisla“, ktorej cie\u013eom bolo kone\u010dn\u00e9 zne\u0161kodnenie jednotiek UPA a civiln\u00fa sie\u0165 OUN v t\u00fdchto oblastiach. Pod\u013ea rozhodnutia po\u013eskej vl\u00e1dy jednotky z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00face sa oper\u00e1cie \u201eWisla“ s\u00fa\u010dasne zabezpe\u010dovali pres\u00edd\u013eovanie obyvate\u013estva z oblast\u00ed, kde p\u00f4sobila UPA ob\u00fdvan\u00fdch Ukrajincami a Lemkami (Lemkov\u00e9 – rus\u00ednsk\u00e9 etnikum, \u017eij\u00edc\u00ed ve Lvovsk\u00e9 a Zakarpatsk\u00e9 oblasti – pozn. red.) do \u201eobnoven\u00fdch“ \u00fazem\u00ed na severoz\u00e1pade krajiny. Oper\u00e1cia trvala do augusta 1947. V jej r\u00e1mci po\u013esk\u00e9 ozbrojen\u00e9 zlo\u017eky v sile 19 335 mu\u017eov uskuto\u010dnili 357 akci\u00ed, pri ktor\u00fdch zne\u0161kodnili 1509 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov UPA a zistili 2 781 akt\u00edvnych pomocn\u00edkov. V r\u00e1mci oper\u00e1cie \u201eVisia“ vys\u00eddlili a deportovali medzi 130 000 \u013eud\u00ed tie\u017e 34 000 Lemkov. To malo za n\u00e1sledok zv\u00fd\u0161en\u00e9 nap\u00e4tie na po\u013esko-slovenskej hranici – \u010das\u0165 banderovcov sa pok\u00fa\u0161ala zachr\u00e1ni\u0165 prechodom cez Slovensko na z\u00e1pad, predov\u0161etk\u00fdm do okupa\u010dn\u00fdch z\u00f3n USA v Rak\u00fasku a v Nemecku.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Tlak banderovsk\u00fdch oddielov na slovensk\u00fa hranicu vzr\u00e1stol v apr\u00edli 1947 a kulminoval v j\u00fani, kedy do\u0161lo k prieniku troch ve\u013ek\u00fdch sotn\u00ed UPA. V prvom pr\u00edpade \u0161lo o sotne BIR (90 mu\u017eov), STACH a CHRIN (120 mu\u017eov), ktor\u00e9 po s\u00fastreden\u00ed v po\u013esk\u00fdch Beskyd\u00e1ch dostali rozkaz prebi\u0165 sa buc\u013e na \u00fazemie ZSSR alebo do \u010ceskoslovenska, v druhom pr\u00edpade \u0161lo o sotne BURLAK (120 mu\u017eov), CHROMENKO (130 mu\u017eov) a BRODI\u010c (120 mu\u017eov).<\/p>\n

\u00a0\u00a0 \u010ceskoslovensk\u00e9 ozbrojen\u00e9 zlo\u017eky z po\u010diatku \u00faspe\u0161ne odr\u00e1\u017eali, av\u0161ak dve najsilnej\u0161ie sotne BURLAK a CHROMENKO prenikli na slovensk\u00e9 \u00fazemie a pokra\u010dovali do vn\u00fatrozemia. Jedn\u00fdm z d\u00f4vodov bolo v\u00fdrazn\u00e9 oslabenie zabezpe\u010dovac\u00edch jednotiek v d\u00f4sledku prepustenia vojakov druh\u00e9ho ro\u010dn\u00edka z\u00e1kladnej slu\u017eby do z\u00e1lohy. Do\u0161lo tie\u017e k obmene v\u00e4\u010d\u0161iny velite\u013esk\u00fdch k\u00e1drov ZP\u00da \u201eTeplice“. Nesk\u00fasenos\u0165 nov\u00fdch velite\u013eov zapr\u00ed\u010dinila oneskoren\u00e9 nasadenie v\u0161etk\u00fdch z\u00e1loh do priamych bojov\u00fdch akci\u00ed e\u0161te v pr\u00edhrani\u010dn\u00fdch priestoroch, \u010doho ich protivn\u00edci plne vyu\u017eili. Sk\u00fasen\u00ed a v bojoch ostrie\u013ean\u00ed banderovsk\u00ed velitelia pon\u00faknut\u00fa \u0161ancu vyu\u017eili. Po n\u00e1silnom prekro\u010den\u00ed hran\u00edc, ur\u00fdchlene rozpt\u00fdlili svoje jednotky do men\u0161\u00edch skup\u00edn, ktor\u00e9 sa potom p\u0159esunovali \u010dlenitom a zalesnenom ter\u00e9ne takmer bez ob\u0165a\u017e\u00ed.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Na z\u00e1klade rozhodnutia vl\u00e1dy bol z pr\u00edslu\u0161n\u00edkov pohrani\u010dn\u00fdch \u00fatvarov ZNB sformovan\u00fd v priebehu j\u00fana a j\u00fala samostatn\u00fd Pohrani\u010dn\u00fd pluk ZNB \u201eSlovensko“. Skupina Teplice bola reorganizovan\u00e1. K 13. j\u00falu 1947 malo zoskupenie p\u00f4sobiace proti banderovcom na v\u00fdchodnom Slovensku spolu 5640 mu\u017eov, z toho 1339 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov ZNB a N\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. 16. septembra po schv\u00e1len\u00ed vl\u00e1dou boli do boja proti UPA nasaden\u00ed tie\u017e partiz\u00e1ni, ktor\u00ed boli vojakmi v z\u00e1lohe a a dobrovo\u013ene sa prihl\u00e1sili. Partiz\u00e1ni nastupovali v dvoch turnusoch na \u0161tvort\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9 v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 cvi\u010denie pod\u013ea \u00a722 brann\u00e9ho z\u00e1kona: 1500 partiz\u00e1nov od 22.9. do 19.10. a 1425 partiz\u00e1nov v \u010dase od 23.10. do 18.11.1947. Koordin\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdch zlo\u017eiek zais\u0165ovalo 1. oddelenie Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu, pri ktorom vznikol \u201eJednotn\u00fd opera\u010dn\u00fd \u0161t\u00e1b pre vedenie akci\u00ed proti banderovcom“. Jeho n\u00e1\u010deln\u00edkom bol plk. Bohum\u00edr Lomsk\u00fd.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 \u0164a\u017eisko \u010dinnosti skupiny Teplice sa postupne pres\u00favalo z Vihorlatu na z\u00e1padn\u00fd okraj Sl\u00e1nsk\u00fdch vrchov, na severn\u00e9 a ju\u017en\u00e9 svahy N\u00edzkych Tatier, do \u00fadolia Hnilca a Horn\u00e1du a do priestoru medzi Spi\u0161sk\u00fa Nov\u00fa Ves a Ro\u017e\u0148avu. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci UPA postupovali na z\u00e1pad, pri\u010dom dok\u00e1zali za de\u0148 prekona\u0165 aj 40 km v horskom a zalesnenom ter\u00e9ne. Pri po\u010detn\u00fdch s\u00fabojoch s \u010deskoslovensk\u00fdmi bezpe\u010dnostn\u00fdmi zlo\u017ekami pou\u017e\u00edvali osved\u010den\u00fd a v praxi vysk\u00fa\u0161an\u00fd sp\u00f4sobu prenikania, ktor\u00fd spo\u010d\u00edval v s\u00fastreden\u00ed pa\u013eby jedn\u00fdm smerom a prerazen\u00ed obrany bez oh\u013eadu na straty. V pr\u00edpade \u0165a\u017ekost\u00ed sa sotne rozde\u013eovali na nieko\u013eko skup\u00edn, ktor\u00e9 postupovali samostatne a na ur\u010denom mieste sa op\u00e4\u0165 stret\u00e1vali s jadrom jednotky. Pod velen\u00edm nov\u00e9ho velite\u013ea skupiny Teplice brig. gen. J\u00faliusa Nosku sa zmenila taktika – na strednom Slovensku sa osved\u010dilo budovanie tzv. uzatv\u00e1rac\u00edch kord\u00f3nov, ktor\u00e9 tvorila re\u0165az obrann\u00fdch postaven\u00ed a pasc\u00ed na predpokladan\u00fdch smeroch postupu banderovcov.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Napriek tomu sa sotni BURLAK podarilo po bojoch pri Malu\u017einej a na Lup\u010dianskej Magure prekro\u010di\u0165 V\u00e1h a dosta\u0165 sa do Cho\u010dsk\u00fdch vrchov. Vtedy gen. Nosko rozhodol preru\u0161i\u0165 st\u00edhanie zna\u010dne oslabenej sotne CHROMENKO a s\u00fastredi\u0165 v\u0161etku pozornos\u0165 na likvid\u00e1ciu sotne BURLAK. T\u00e1 bola pova\u017eovan\u00e1 za najnebezpe\u010dnej\u0161iu, preto\u017ee ju tvorili sk\u00fasen\u00ed veter\u00e1ni partiz\u00e1nskej vojny a navy\u0161e bola plne vyzbrojen\u00e1 automatick\u00fdmi zbra\u0148ami a 10 gu\u013eometmi. Pri prechode \u010ds. hranice mala asi 120 mu\u017eov, av\u0161ak tento po\u010det sa v priebehu bojov zni\u017eoval. Nakoniec boli zvy\u0161ky sotne zahnan\u00e9 do Ve\u013ekej Fatry. 20.8.1947 sa Burlak pok\u00fasil prerazi\u0165 obk\u013e\u00fa\u010denie pri Kras\u0148anoch, av\u0161ak s \u0165a\u017ek\u00fdmi stratami bol odrazen\u00fd. V z\u00fafalej situ\u00e1cii vydal rozkaz rozpt\u00fdli\u0165 sa a pok\u00fasi\u0165 sa dosta\u0165 na z\u00e1pad na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165. Pod\u013ea \u010deskoslovenskej vy\u0161etrovacej komisie bolo na \u00fazem\u00ed \u010cSR z Burlakovej sotne 53 mu\u017eov zajat\u00fdch, 11 padlo v boji a 37 – 39 sa dostalo do americk\u00e9ho p\u00e1sma. S\u00e1m Burlak bol zajat\u00fd 3. septembra 1947 v osade J\u00e1no\u0161\u00edkovo. Spolu s n\u00edm padli do zajatia Zenko – vlastn\u00edm menom Lubomir Bechtalovskyj, funkcion\u00e1r OUN, a Olga Chanasov\u00e1, naz\u00fdvan\u00e1 Of\u00e9lia. Uv\u00e4znen\u00ed boli v \u017diline, potom v Brezne a nakoniec v Ko\u0161iciach, kde boli v kas\u00e1rni str\u00e1\u017een\u00ed arm\u00e1dou. Napriek tomu sa Burlakovi podarilo 12.2.1948 ujs\u0165, av\u0161ak o nieko\u013eko dn\u00ed bol ne\u010faleko miesta \u00fateku zadr\u017ean\u00fd a 29. j\u00fala 1948 odovzdan\u00fd Po\u013esku. Bol ods\u00faden\u00fd a popraven\u00fd 7. apr\u00edla 1949.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Po likvid\u00e1cii Burlakovej skupiny u\u017e nebola na Slovensku \u017eiadna ucelen\u00e1 jednotka UPA, iba viacero men\u0161\u00edch skup\u00edn, zachra\u0148uj\u00facich sa z likvida\u010dn\u00e9ho tlaku v Po\u013esku \u00fanikom do americkej z\u00f3ny v Rak\u00fasku. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich v\u0161ak bola e\u0161te v priebehu septembra zne\u0161kodnen\u00e1. \u0164a\u017eisko akci\u00ed proti UPA sa presunulo na Moravu, kde sa z\u00e1vere\u010dnej etapy bojov z\u00fa\u010dastnili aj tri roty partiz\u00e1nov zo Slovenska v po\u010dte 123 mu\u017eov. D\u0148om 17. novembra 1947 \u010ds. arm\u00e1da svoju \u010dinnos\u0165 proti UPA skon\u010dila a riaden\u00edm \u010fal\u0161\u00edch bezpe\u010dnostn\u00fdch akci\u00ed bolo poveren\u00e9 ministerstvo vn\u00fatra.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 V \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ieho nasadenia sa z\u00fa\u010dastnilo bojov v celej republike 6 087 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010ds. arm\u00e1dy, 5 623 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov ZNB, 3 700 b\u00fdval\u00fdch partiz\u00e1nov a vojakov SNP. V bojoch s banderovcami v dobe od 10. 6. do 11. 11. 1947 bolo 59 banderovcov zabit\u00fdch, 39 zranen\u00fdch, 217 zajat\u00fdch a 29 sa ich dobrovo\u013ene prihl\u00e1silo \u010deskoslovensk\u00fdm \u00faradom. V boji zahynulo 25 \u010deskoslovensk\u00fdch vojakov a pr\u00edslu\u0161n\u00edkov bezpe\u010dnostn\u00fdch zlo\u017eiek. Nebojov\u00e9 straty predstavovali 20 m\u0155tvych.<\/p>\n

\u00a0\u00a0 Boje s banderovcami neboli \u010disto vojenskou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. V\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom zasiahli do vn\u00fatropolitick\u00fdch pomerov v \u010ceskoslovensku, najm\u00e4 do prebiehaj\u00faceho z\u00e1pasu o politick\u00fa moc a charakter povojnov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n

Z \u010dasopisu Hrani\u010d\u00e1\u0159. Vyd\u00e1v\u00e1 N\u00e1rodn\u00ed rada Klubu \u010desk\u00e9ho pohrani\u010d\u00ed, o.s.,\u00a0 Ro\u010dn\u00edk XIX., \u010d. 3 (125), kv\u011bten – \u010derven 2010, Internet : <\/em>http:\/\/www.klub-pohranici.cz<\/em><\/a>, e-mail: <\/em>redakce.hranicar@centrum.cz<\/em><\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V Pre\u0161ov\u011b se v b\u0159eznu konal mezin\u00e1rodn\u00ed semin\u00e1\u0159 nazvan\u00fd Pravda o p\u016fsoben\u00ed banderovc\u016f na \u00fazem\u00ed \u010ceskoslovenska, kter\u00fd uspo\u0159\u00e1dala Komunistick\u00e1 strana<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3387,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_mi_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0},"categories":[8],"tags":[57],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/963"}],"collection":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=963"}],"version-history":[{"count":2,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/963\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3469,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/963\/revisions\/3469"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3387"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=963"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=963"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/novysmer.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=963"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}