George Bush, hrdina robotníckej triedy (8)
Triedny jazyk v pravicovom vydaní
Toto je vo veľmi hrubej skratke tá zločinne hlúpa stratégia, ktorá od začiatku sedemdesiatych rokov v myslení demokratov viac-menej neustále dominuje. Ako poukázal politický analytik E. J. Dionne, výsledkom bolo, že sa obe strany stali „nástrojom záujmov vyšších stredných vrstiev“ a starý, triedne založený jazyk ľavice sa rýchlo vytratil zo sféry prijateľnosti. Republikáni medzitým usilovne vypracovávali vlastný, pravicový triedne založený jazyk, a kým oni sa pokúšali svojím populizmom osloviť voličov „modrých golierov“, demokrati sa presne tým istým voličom obracali chrbtom, zbavujúc ich predstaviteľov straníckych pozícií a so smiechom i úškrnom vyhadzujúc ich problémy na smetisko dejín. Dalo by veľkú námahu vymyslieť pre demokratov zničujúcejšiu stratégiu. A v ničení sa ďalej pokračuje. Čo ako zúfalo sa presúvajú a ustupujú, ich straty len narastajú.
Je však pozoruhodné, že nových demokratov to nijako netrápi. Tí sa podľa všetkého tešia na deň, keď sa z ich strany stane spojenectvo bohatých a tých, ktorí si o sebe myslia, že sú mravne na výške. Zatiaľ čo republikáni vyťahujú svoj jedovatý stereotyp „liberálnej elity“, demokrati sa akoby snažili tejto nálepke dostáť. Možno majú pravdu, keď si myslia, že ak šialení konzervatívci zájdu ešte o kúsok ďalej, republikáni umiernených obyvateľov bohatých predmestí znechutia a zámožní sa masovo presunú k demokratom. Lenže veci, za ktorými si kedysi liberalizmus stál – rovnosť a ekonomická istota – budú po ceste k tomuto cieľu nadobro opustené, práve v historickom okamihu, keď ich potrebujeme najviac.
Problém nie je v tom, že demokrati sú skalnými stúpencami interrupcií či odporcami modlitieb v školách. Problém je v tom, že keď sa vzdali triedneho jazyka, ktorým sa kedysi ostro odlišovali od republikánov, stali sa tak zraniteľnými v kultúrnych otázkach, ako sú strelné zbrane alebo interrupcie – ktorých význam by za normálnych okolností materiálne otázky hlboko zatienili. Žijeme v prostredí, kde republikáni hovoria o triedach prakticky neustále – aj keď samozrejme zašifrovaným spôsobom – zatiaľ čo demokrati majú strach ich čo len spomenúť.
Thomas Frank, The New Statesman, 30. augusta 2004
Pokračování příště
Ze stránek : http://www.hejrup.sk