Genocída alebo Mýtus (6)

Genocída alebo Mýtus o svetovom sprisahaní Židov a Protokoloch sionských mudrcov ? Často sa spomínajú Protokoly sionských mudrcov. Prinášame preto informatívny článok s ukážkami.

Roku 1921 vyšlo napokon najavo niečo, čo „potvrdilo skutočnosť, že Protokoly sú falzifikát… Times 8. mája 1920 napísali:

„Čo sú to vlastne tie Protokoly? Sú hodnoverné? Ak áno, potom aké zlomyseľné zhromaždenie zostavilo takéto plány a teší sa z ich búrlivého šírenia?… Predsa sme sa s vypätím všetkých síl nášho národa nevyhli Celonemeckému spolku, aby sme sa dostali do spárov Židovského spolku?“

O rok neskôr, 18. augusta 1921, Times priniesli senzačný úvodník, v ktorom priznali omyl. V číslach zo 16., 17. a 18. augusta uverejnili podrobnú správu svojho korešpondenta v Konstantinopole Philipa Gravesa, v ktorej píše, že Protokoly sú v podstate kópja pamfletu proti Napoleonovi III. z roku 1864. Philip Graves informuje:

„Musím sa priznať, že keď som sa o tomto odhalení dozvedel, spočiatku som mu nechcel veriť. Pán X., ktorý mi poskytol dôkazy, bol o nich presvedčený. Prečítajte si tú knihu, povedal mi, a nájdete nezvratný dôkaz, že Protokoly sionských mudrcov sú plagiát.

Pán X., ktorý si neželá zverejniť svoje meno, je ruský statkár, ktorého príbuzní žijú v Anglicku. Náboženským presvedčením je pravoslávny a politickým konštitučný monarchista. Prišiel sem ako utečenec po definitívnej porážke bieleho hnutia v južnom Rusku. Židovská otázka v Rusku ho už dávno zaujíma. Preto Študoval Protokoly a počas vlády generála Denikina sa pokúsil zistiť, či v južnom Rusku skutočne existovala akási tajná slobodomurárska organizácia, podobná tej, o ktorej sa hovorí v Protokoloch. Ukázalo sa, Že tam existovala iba jedna organizácia, a to monarchistická. Na rozlúštenie vzniku Protokolov narazil celkom náhodou.

Pred niekoľkými mesiacmi si kúpil hŕbu starých kníh od bývalého dôstojníka ochranky, ktorý ušiel do Konstantinopolu. Medzi týmito knihami pán X. našiel knižočku vo francúzštine bez titulnej strany. Na koženom chrbte bolo veľkými latinskými písmenami vytlačené slovo Joli. Predslov s názvom Jednoducho objav mal poznámku: Ženeva 15. októbra 1864… Papier a písmo boli skutočne charakteristické pre šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia. Tieto podrobnosti uvádzam v nádeji, že pomôžu zistiť názov knihy…

Pán X. pokladá túto knihu za knižnú raritu, pretože každý, kto si prečíta originál, musí hneď vyhlásiť Protokoly za plagiát.

Kto túto knihu videl, ani na okamih nezapochyboval o jej pôvodnosti. Jej prvý majiteľ, dôstojník ochranky, si už nevedel spomenúť, odkiaľ ju má, a nepripisoval tomu nijaký význam. Keď si raz pán X. knižku pozeral, prekvapila ho podobnosť medzi vetou, na ktorej náhodou zastal pohľadom, a vetou francúzskeho vydania Protokolov. Pokračoval v porovnávaní a čoskoro pochopil, že Protokoly sú v podstate parafrázou ženevského originálu…

Kým som nemal knihu pána X. v rukách, neveril som tomu. Protokoly Sergeja Nilusa som nikdy nepokladal za originál… No nikdy by som neuveril, keby som to nevidel na vlastné oči, že spisovateľ, ktorý dal Nilusovi originál, bol nehanebný a nesvedomitý plagiátor.

Ženevská kniha je jemne zamaskovaný pamflet proti despotizmu Napoleona III. a pozostáva z 25 dialógov medzi Montesquieuom a Machiavelim…“

Pokračovaní