Fidel Castro bloguje

Blog Fidela Castra, ktorý uverejňuje kubánsky denník Gramna sa nevolá sa Blog, ale „Reflexiones del Comandante“, niečo ako „Veliteľove úvahy“.

Na Slovensku som sa zvykol, že zámerne dezinformovaná slovenská verejnosť, hlavne tá mladšia, si pri mene Fidel Castro predstaví to najväčšie zlo na svete. Niektoré mladšie ročníky majú nevysvetliteľný tik pri slove KUBA, a to bez toho, aby o Fidelovi, alebo Kube vedeli niečo viac. Väčšina z nich nevymenuje ani tri kubánske mestá. O čom teda úvahy El Comandante Fidela sú?

Časť blogov je nudné nostalgické spomínanie na spolubojovníkov, s ktorými poriešil revolúciu, (pripomínajúce spomínanie môjho starého otca, ako pod vedením generála Svobodu prešli z Buzuluku do Prahy), ale väčšina komentuje aktuálne udalosti.

V Úvahach Fidel väčšinou komentuje udalosti v Južnej a Strednej Amerike, ako aj situáciu u najväčšieho nepriateľa Kuby, Spojených Štátov. Tiež situáciu v Miami, kde sídli najväčšia protikubánska opozícia.

Je to cekom prirodzené, pretože vzťahy medzi krajinami Južnej Ameriky a Kubou boli veľmi dobré aj pred rozpadom komunistického bloku v Európe. Na rozdiel od krajín ako Česká republika, ktorá dnes na Kubu vysiela zástupcov „neziskových organizácii“ s dolármi pre disidentov, susedské krajiny ako Venezuela, Brazília, Argentína, Bolívia a ďalšia, majú s Kubou naďalej normálne vzťahy, zahŕňajúce výmenu lekárov a učiteľov.

Rozhorčuje nad tým, že justícia v USA prepustila na slobodu terorirstu Luisa Posadu Carrilesa , ktorý sa medzičasom priznal k atentátu na kubánske lietadlo, pri ktorom v roku 1976 zahynulo 73 cestujúcich, či k bombovým útokom na kubánsku ambasádu v Portugalsku, alebo kultúrne centrum Kuba – Kostarika.

Veľa úvah sa venuje Venezuele, jej ľuďom, a Chavezovi. Venezuelčanov Fidel prirovnáva k „národu pod paľbou“.

Opisuje, ako sa po rozpade ZSSR upevnili vzťahy s Venezuelou, ako Chaveza na ich stretnutí žiadal, aby si dával väčší pozor na možné atentáty (Fidel, ako človek ktorý ich niekoľko prežil vie o čom hovorí).

Uvažuje o tom, ako sa Spojené Štáty snažia dostať pod svoj vplyv Venezuelu, vďaka jej ropným rezervám.

Komentuje dávnejšiu návštevu Jána Pavla II. Na Kube a jeho odkaz o „ Globalizácii Solidarity “ (Už vidím, ako teraz pri slove SOLIDARITA mnohí mladí slováci škrípu zubami). To, čo dnešný svet potrebuje, je naozaj „Globalizácia Solidarity“, a teda spravodlivejší svet, kde človek bude človeku bratom, a kde sa výdobytky vedy nevyužívajú na službu smrti, ale na službu zdravotníctvu, a pre život…

Viac ako 500 mexičanov zomrelo tohto roku, počas pokusu o ilegálny prechod hraníc do USA. Za posledných 13 rokov sa počet mŕtvych odhaduje na 5000.

Komentuje aj nedávny summit iberoamerických štátov v Santiago de Chile, kde kráľ Juan Carlos vystúpil proti Chavezovi. Chavezova kritika Európy bola zničujúca. A pritom to bola Európa (Španielsko), kto chcel dávať lekcie.

V slovách Daniela (Ortegu), a Eva (Moralesa), bolo cítiť Sandina a tisícročné kultúry našej hemisféry… zatiaľ čo prejav prezidenta Salvadoru nútil k zvracaniu. Kapitalizmus je systém riadený slepými zákonmi, ničením a tyraniami vnútenými ľudskému rodu..

Toľko krátky súhrn z blogov Comandante Fidela Castra.

Na stránke denníka Granma je ešte jeden link, odkazujúci na kompletné Fidelove prejavy .

Nekonečný zoznam, ktorý začína prejavom z 1.januára 1959, končí zatiaľ posledným, zo 17.decembra 2007, a od roku 1999 sú tieto prejavy preložené do ďalších jazykov. (Do angličtiny, francúzštiny, portugalčiny, ruštiny, arabčiny a taliančiny).

Ešte k tej nevraživosti, či nevysvetliteľnej nenávisti voči Kube. Ide o zaujimavý fenomén.
Veľká väčšina ľudí, ktorí ku Kube nevraživosť cítia, osobne na Kube nebola. Kubánsku realitu si predstaví podľa strohých správ v médiách, so živým kubáncom sa nikdy nestretla.

Mnohí, ktorí si budú chcieť vychutnať rajské pláže karibiku ale bez rozmýšľania na Kubu pôjdu. Len málokto (alebo nikto) z nich si vyberie rajské pláže na susedných ostrovoch Haiti, alebo Jamaica. Kvôli kriminalite ktorá tam vládne by možno neprežil ani cestu z letiska do hotela.

O životnej úrovni susedov v regióne sa v správach nedočítate, ak, tak len veľmi ťažko. Takisto ako o samovražde brazílskeho generála Bacellera, veliteľa jednotiek OSN na Haiti, (podľa tlače to v januári 2006 nezvládol, a kvôli neriešiteľnej situácii v krajine, kde velil jednotkám OSN sa zasamovraždil).

Svojou "troškou" prispieva aj „akože nezisková“ organizácia – Reportéri bez hraníc, známa chorobnou obsesiou voči Castrovi a kubánskej revolúcii. (viac detailov v článku Reportéri bez hraníc a "sloboda slova a tlače" ).

Spomínanú nenávisť voči Kube dokazujú aj nekonečné diskusie pod videami kubánskych spevákov na youtube.com, niektoré z nich sú zablokované autormi kvôli urážkam.. (pripomína to situácie v diskusiách na blogu SME:  „keď tak obhajuješ Kubu, tak sa tam odsťahuj“.. *-) „Keď sa ti tak páči USA, tak sa tam odsťahuj ty“.. atď.)

Blog Fidela Castra beriem ako spestrenie, možno aj ako vyváženie k informačnému šumu, ktorý počúvam každý deň z našej „nezávislej“ TV, či tlače. Je svojským zhodnotením toho, čo si myslia predstavitelia tzv. „superveľmocí“, a čo počúvame bez toho, aby sme o to stáli.

Nechcem hodnotiť život ani dielo dnes už 81 ročného Fidela. Načo?
Skôr uvediem názor kubanskeho emigranta z jednej z nekonečných diskusií na internete:

„Čítam tu veľa hlúpostí, z jednej aj druhej strany.. Fidel nie je perfektný, už sa pomýlil vo viacerých veciach, ale – aká je alternatíva pre Kubu? USA? Bush?? To som radšej tisíc krát za Fidela!“

Jan K. Myšľanov,

Pozn. red.: Doporučujeme blog autora.

Ze stránek : http://myslanov.blog.sme.sk/c/126306/Fidel-Castro-bloguje.html
(27.12.2007)