Sýrske náhody v arabskom svete, alebo ďalší pripravený scenár?

Vo svete, kde vládne bulvár, sociálne siete a satelitné televízne stanice, dominuje povrchnosť správ, pretože sú tovarom predajným ako iný tovar. Snahy študovať a analyzovať súvislosti akéhokoľvek problému sú na trhu s informáciami okamžite zavrhnuté ako neželateľný jav. Informácie o nepokojoch v arabskom svete, nevynímajúc súčasnú situáciu v Sýrii, trvajúcu už viac ako osem mesiacov, nie sú výnimkou.

Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia moc v Sýrii uchopila Strana arabskej socialistickej obrody – Baath. Ide o stranu ktorá hlása jednotu všetkých arabov, slobodu a socializmus.

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa moci ujal baathista Hafiz Al-Assad, vysokopostavený dôstojník a vtedajší minister obrany Sýrie a vyzval ostatné národné a socialistické sily v krajine na spoluprácu. Výsledkom jeho snáh bolo založenie vládnuceho národného frontu, neskôr národného progresívneho frontu s vedúcou úlohou strany Baath. Tento vládne v Sýrii doteraz, aj počas pôsobenia Bashara Al-Asada vo funkcii hlavy štátu. Tejto funkcie sa ujal po smrti svojho otca v roku 2001. Ekonomika, s prevahou štátneho sektora, je v tejto krajine centrálne riadená.

Všetky strategické podniky sú v ukách štátu. Krajina je sebestačná, čo je na Blízkom východe ojedinelé.

Zrod predstaviteľov Sýrskej opozície

Počas obdobia vlády bývalého prezidenta Hafiza Al-Assada nastalo viacero rozkolov vo všetkých stranách vládnuceho frontu. Aktéri týchto rozkolov sú dnes zväčša v exile ako oponenti súčasného režimu. Ide o osobnosti s bývalým
marxistickým a národniarskym zmýšľaním.

Skutočná opozičná sila režimu bola sústredená okolo Hnutia moslimského bratstva, ktoré sa začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dostalo do ozbrojeného konfliktu s oficiálnym sýrskym režimom s veľkými následkami tak pre obyvateľstvo ako aj pre samotné strany konfliktu. Po porážke tohto hnutia v roku 1982 našlo jeho vedenie útočisko v Turecku, čo bolo jednou z príčin ktoré na dlhý čas negatívne ovplyvnili vzájomné vzťahy oboch krajín.

Strana Baath sa pri nástupe k moci tešila veľkej podpore vidieckeho obyvateľstva, pretože práve táto strana sa odvážila dokončiť proces rozdelenia pôdy v dôsledku čoho úzka vrstva veľveľkostatkárov stratila rozsiahly ekonomický a politický vplyv v spoločnosti. Chudobné vrstvy obyvateľstva s pomocou najmä bývalého východného bloku získavali vzdelanie a postupne obsadzovali riadiace miesta v ekonomickom, sociálnom a politickom živote. Vrstva donedávna utláčaných sa po prvý raz dostala do veliteľských štruktúr armády Sýrskej arabskej republiky. Mladý sýrsky prezident sa ujal moci v roku 2001 s víziou silného programu zameraného na obnovu a zmenu krajiny.

Zmeny, ktoré avizoval v žiadnom prípade neznamenali zmenu charakteru ekonomického systému. Nebol privatizovaný ani jeden podnik strategického významu. Bolo videntné, že stranícka špička ktorá mu po smrti otca dláždila cestu do prezidentského paláca s nevôľou prijímala spôsob riadenia zmien a realizáciu jeho vízií obnovy.

Nespokojná vládna špička postupne „odstúpila“ z pozícií. Časti z nej realizované zmeny neboli po vôli, preto im bolo umožnené vycestovať do exilu. Väčšina predstaviteľov „starej gardy“ dnes spolupracuje s opozíciou. Spája ju s ňou spoločný cieľ – odstránenie súčasného „nepohodlného“ režimu nevyhovujúceho každej strane z iného dôvodu.

„Darebácky“ kurz zahraničnej politiky

Sýria posledných štyridsať rokov vyvíjala a ďalej vyvíja politiku zásadne protizápadnú a zvlášť protiamerickú. Jej postavenie v arabskom svete bolo a stále je vnímané ako postavenie krajiny odporu – odporu voči koncepciám západu snažiaceho sa o ovládnutie Blízkeho východu a tiež krajiny najviac podporujúcej palestínske a libanonské sily národnooslobodzovacieho hnutia v arabsko-izraelskom konflikte. Mladému prezidentovi sa veľmi pomaly a s ťažkosťami darilo presadzovať víziu zmien a obnovu krajiny. Nešlo len o subjektívne, ale predovšetkým o objektívne príčiny. Udalosti v oblasti boli nemilosrdné voči jeho deklarovaným snahám. V prvom rade išlo o inváziu USA do Iraku v roku 2003. Vtedy počet irackých utečencov na území Sýrie presiahol dva milióny a bolo ich treba nasýtiť. A tiež nesmierny politický a ekonomický nátlak spojencov na Sýriu, pretože od prvej chvíle bola proti vpádu koaličných síl do Iraku. Situáciu ovplyvnil aj vpád Izraela do Libanonu v roku 2006. Vtedy opäť milióny utečencov našli útočisko v Sýrii. Napokon mu nepriala ani vojna v Pásme Gazy v roku 2009. Táto priamo ovplyvnila Sýriu tým, že nátlak západu sa stupňoval preto, lebo všetky radikálne palestínske sily vrátane Hamasu a islámskeho Džihádu sídlili a doposiaľ sídlia v Damasku.

Takzvanú arabskú jar v Tunisku a v Egypte sprevádzal pozitívny politický vplyv vo vzťahu k Sýrii a sýrskemu táboru odporu. Krajiny, ktoré dlhodobo boli mimo izraelsko-arabský konflikt vďaka mierovým zmluvám s Izraelom, začali meniť postoj. Dovtedy prozápadný Libanon začal meniť vzťah voči Sýrii. Americké vojenské velenie bolo pod tlakom okolností nútené prijať fakt, že zlyhalo v Iraku a koncom roka takmer do jedného muža opustí Irak.

Sloboda alebo sprisahanie?

Západ oslabený ekonomickou a hospodárskou krízou sa nemohol len tak nečinne prizerať súčasnému dianiu. Dôvod je ohromujúci. Jeho spojenci v arabskom svete, ktorých nazýval „umiernení“ strácajú vplyv a odporcovia – radikálni darebáci silnejú.

Hodnoty demokracie a slobody prinášajú so sebou západný štýl života, ktorý v konečnom dôsledku zvyšuje spotrebu. Západ potrebuje vyvážať vlastné problémy alebo minimálne ich odsúvať na neskôr a tak sa vyhnúť kríze spotreby, ktorá so sebou prináša sociálne nepokoje v centre kapitalistického sveta. Ten zúfalo potrebuje nové odbytiská a miesta spotreby. Sily diktujúce tempo v Európskej únii majú veľmi bohatú a krvavú koloniálnu minulosť. A veľmi dobre dokážu viesť špinavú politiku proti odporu v arabskom svete, aby zastavili nepriaznivý vývoj v tábore umiernených.

Vývoj udalostí v Sýrii od marca má rovnaké črty scenára zasahovania cudzích síl do vnútorných záležitostí krajiny ako scenáre v ostatných arabských krajinách. Obyvateľstvo, ktoré žilo v bezpečí, z večera na ráno túto istotu stratilo. Režim síce dosť spomalene reagoval na legitímne ekonomické a politické požiadavky časti obyvateľstva, ale zvrat nastal ohromujúco náhle.

Nepokoje sa začali na juhu v meste Darra, ležiacom blízko jordánskych hraníc. Kým armáda stihla upokojiť situáciu, vypuklo násilie v meste Tel Kalakh, ležiacom pri libanonských hraniciach. Keď armáda dostala záležitosti pod kontrolu, vypukli nepokoje na severe v meste Tel Elshugour pri tureckých hraniciach. Potom sa ako po kružnici presunuli na východ, do mesta Deir EL Zour pri hraniciach s Irakom. Keď vedenie krajiny zvládlo všetky nepokoje a nepodarilo sa vytvoriť nárazníkovú zónu na hraniciach krajiny, aby sa destabilizácia preniesla dovnútra, bolo treba nájsť ohnisko priamo vo vnútri, teda v meste Homs. Tu nepokoje trvajú už piaty mesiac. Mesto má svoje špecifiká. Žiadne náboženstvo tu nemá prevahu, zastúpené sú tu rovnomerne všetky cirkvi. Teda jednoznačne ide o zámer rozpútať náboženské nepokoje, rozvrátiť náboženské spolunažívanie v Sýrii!

Môže byť toto všetko náhoda?!

Vari je náhoda, že nepokoje vypukli vždy pri hraniciach? Ide o rovnaký scenár ako v Líbyi? Sýrske oficiálne kruhy informovali o stanoch pre utečencov na tureckom území už desať dní pred vypuknutím nepokojov na severe krajiny. Počet mŕtvych vojakov a bezpečnostných síl ďaleko presahuje počet usmrtených civilistov. Zadržané zbrane a munícia potvrdzujú, že konkrétne regionálne a medzinárodné sily podporujú nepokoje a časť sýrskej opozície.

O predstaviteľoch sýrskeho režimu je známe, že nie sú z tých, ktorí by odovzdali moc a utiekli do zahraničia. Svedčí o tom jednota sýrskej armády a politickej špičky i napriek doteraz nevídaným mediálnym útokom a zinscenovanej kamufláži. Napriek tomuto tlaku a falošným správam sa súčasný režim teší ohromnej podpore domáceho obyvateľstva nielen v Sýrii, ale aj v ostatných arabských krajinách, najmä tých susedných. Ide o krajinu s veľmi citlivým postavením v arabskom svete. Nik nevie odhadnúť reálne dôsledky vojenskej invázie severoatlantickej aliancie. Z histórie vieme, že vo všetkých významných zlomoch v histórii arabského národa a národov v ich blízkosti zahral Damask rozhodujúcu úlohu. Nie je dôvod, prečo by to tak nemalo byť aj dnes!

Jalal Sulejman

Z časopisu KROKY: http://www.kss.sk/images/KROKY_2011/kroky_12_11.pdf

Kroky, jediný ľavicový mesačník na Slovensku. http://www.kss.sk/rubriky/agit-materialy-tlac-kroky/kroky.html

Vydáva ISKRAPRESS, s. r.o. Hattalova 12, 831 03 Bratislava, tel. 00421/02/446 44102, www.kss.sk, e − mail: sekr@kss.sk