Čo nesmieme vedieť o Tibete

Do roku 1959, keď Dalajláma vládol v Tibete, skoro všetka obrábaná pôda a pastviny patrili šľachte a kláštorom, pričom väčšina obyvateľov boli nevoľnici, ktorí na nich robili.

Tibetská aristokracia a vedúci mnísi, 5% populácie, vlastnili a rozhodovali o všetkom. Systém sa podobal nevoľníctvu v Európe spred 700 rokov. Napríklad, kláštor Drepung v Tibete bol najväčší vlastník pôdy na svete, mal 185 veľkostatkov, 25000 nevoľníkov, 300 veľkých pastvín a 16000 pastierov. Sám Dalajláma žil v 14 poschodovom paláci, ktorý mal 1000 miestností (Gary Wilson’s report in Worker’s World, 6 February 1997). Dalajláma a jeho rodina vlastnila okolo 4000 nevoľníkov a 100 domácich otrokov. Šľachta – sekulárni vládcovia sa mali tiež dobre. Napríklad veliteľ Tibetskej armády, člen Dalajlámového kabinetu vlastnil 4000 km2 pozemkov a 3500 nevoľníkov (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 62 and 174). Pred demokratickými reformami v roku 1959, Tibet mal 197 rodín dedičnej aristokracie, v tom bolo 25 veľkých rodín. Nevoľníci tvorili okolo 90% populácie.

Tibetskí chlapci boli často odobratí od roľníckej rodiny na výchovu za mníchov, kde slúžili elitným mníchom. Ako uvádza mních Tashi-Tsering, deti v kláštoroch boli často sexuálne zneužívané. On sám bol obeťou sexuálneho znásilňovania od 9 rokov (Melvyn Goldstein, William Siebenschuh, and Tashì-Tsering, The Struggle for Modern Tibet: The Autobiography of Tashì-Tsering. Armonk, N.Y.: M.E. Sharpe, 1997).

V tibetskej komunite bol malý počet slobodných roľníkov, okolo 10000 obchodníkov, veľká väčšina nevoľníkov a domácich otrokov, ktorí nič nevlastnili. Deti otrokov boli otroci (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 110). Veľká väčšina populácie boli nevoľníci bez vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Doživotne boli vlastníkom pána alebo kláštora. Za prácu nedostávali žiadnu mzdu (Melvyn C. Goldstein, A History of Modern Tibet 1913-1951. Berkeley: University of California Press, 1989, 5 and passim). Nesmeli sa ženiť bez povolenia pána alebo lámu. Pán mohol požičať nevoľníka inému pánovi na prácu aj do veľmi vzdialených oblastiach (Anna Louise Strong, Tibetan Interviews. Peking: New World Press, 1959, 15, 19-21, 24).

V Tibete tresty pre nevoľníkov za krádež, útek alebo vzopreniu sa moci boli mučenie, mrzačenie, vyrezanie očí, jazyka, nosa, odťatie ruky a tak podobne.  V roku 1959 Anna Louise Strong navštívila výstavu nástrojov na mučenie pre dospelých a pre deti, ktoré používala tibetská šľachta. Popisuje napríklad aj fotografie komunistických aktivistov, ktorým odrezali nos a vrchnú peru (Strong, Tibetan Interviews, 91-96). V roku 1937, návštevník Tibetu, Spencer Chapman napísal: „Žobrák vedľa cesty neznamenal nič pre mnícha. Vzdelanie nebolo pre nevoľníkov, lebo by mohlo narušiť feudálny systém (Waddell, Landon, O’Connor, and Chapman are quoted in Gelder and Gelder, The Timely Rain, 123-125). Francúzsky Tibetologist Alexandra David-Neel v knihe „Old Tibet Faces A New China“ píše. Nevoľnici boli doživotne zadlžení, kde dlh prechádzal na potomkov.

V starom Tibete, vlastník nevoľníka o ňom rozhodoval podobne ako o inom majetku. Mohol ho predať, dať ho ako dar, požičať ho, alebo splatiť s ním dlh. Vlastníci nevoľníkov mali štátne väznice a súkromné väzenia podobne aj veľké kláštory mali vlastný súd a väzenie.

Keď v roku 1951 Čínski komunisti obsadili Tibet začali budovať cesty a nemocnice. Majetok šľachty a kláštorov neskonfiškovali. Feudálna šľachta ďalej vládla nad nevoľníkmi. Komunisti rešpektovali Tibetskú kultúru a náboženstvo  (Goldstein, The Snow Lion and the Dragon, 52).

V roku 1956-1957 vypuklo v Tibete povstanie za asistencie americkej CIA (Kenneth Conboy and James Morrison, The CIA’s Secret War in Tibet. Lawrence, Kansas: University of Kansas Press, 2002; and William Leary, „Secret Mission to Tibet,“ Air & Space, December 1997/January 1998). Mnoho vedúcich povstalcov a agentov patrilo medzi tibetskú aristokraciu alebo ich potomkov, ale väčšina populácie sa k povstaniu nepridala (Hugh Deane, „The Cold War in Tibet,“ť CovertAction Quarterly. Winter 1987).

Po potlačení povstania Čínski komunisti zrušili otroctvo a Tibetský systém nevoľníctva a neplatenej práce. Zaviedli občianske vzdelávanie a tak zrušili monopol kláštorov na vzdelanie. Zaviedli kanalizáciu a elektrinu (Greene, A Curtain of Ignorance, 248 and passim; and Grunfeld, The Making of Modern Tibet, passim). Do roku 1961 rozdelili pôdu a stáda roľníkom a zaviedli kolektivizáciu (Karan, The Changing Face of Tibet, 36-38, 41, 57-58; London Times, 4 July 1966).

Dalajláma a jeho poradca najmladší brat Tendzin Choegyal tvrdili, že Číňania zabili pri okupácii 1,2 milióna Tibeťanov (Tendzin Choegyal, „The Truth about Tibet,“ Imprimis; publication of Hillsdale College, Michigan, April 1999).  Údaj je vymyslený, pretože podľa oficiálneho sčítania ľudí  v roku 1953, celková populácia v Tibete bola 1 274 000 obyvateľov (Karan, The Changing Face of Tibet, 52-53).

Podľa dokumentov ministerstva zahraničia USA z roku 1998, v 1960-tich rokoch tibetský exil dostával od CIA 1,7 milióna dolárov ročne. Ročný plat Dalajláma od CIA bol 186000 dolárov. V 21. storočí americký kongres vyčlenil na podporu tibetského exilu v Indii 2 milióny dolárov  a ďalší milión na „demokratické aktivity“ exilu. Navyše, Dalajláma dostal finančnú pomoc od G. Sorosa (Heather Cottin, „George Soros, Imperial Wizard,“ CovertAction Quarterly no. 74, Fall 2002). V súčasnosti tibetskí mnísi v Kalifornii dostávajú od vlády USA 550-700 dolárov mesačne a zdravotnú starostlivosť zadarmo. Neplatia za ubytovanie, telefón, internet a káblovú televíziu.

Platený tibetsky exil bol rozčarovaný, keď v roku 1996 Dalajláma vyhlásil, že „Marxizmus je založený na morálnych princípoch, zatiaľ čo kapitalizmus sa stará len o zisk a výnosnosť“…. Marxizmus sa stará o „spravodlivé využívanie výrobných prostriedkov“ a „osud pracujúcich“.. „Myslím si o sebe, že som polovičný Marxista a polovičný Budhista“ (The Dalajláma in Marianne Dresser , ed., Beyond Dogma: Dialogues and Discourses. Berkeley, Calif.: North Atlantic Books, 1996).

Kim Lewis, ktorý študoval „hojenie rán“  tibetských mníchov v Kalifornii,  USA, sa rozprával aj s tibetskými ženami, ktoré žili v kláštoroch s mníchmi v Tibete.  Na otázku, či by sa vrátili do Tibetu, odpovedali, že nie. Dôvod nebol okupácia Tibetu, ale zlé spomienky na život v kláštoroch. Teraz sú vďačné, že sa nemusia vydať za 4 -5 mužov a byť stále tehotné, alebo byť nakazené sexuálnymi nemocami.“  Ich staré matky spomínali, že vyspať sa s mníchom, ako im mnísi tvrdili, malo byť pre nich prostriedok osvietenia, podobne ako mal Budha.

Systém nevoľníctva sa v Tibete udržal aj preto tak dlho, lebo nevoľníci verili, že mnísi majú moc prispieť,  čím sa narodia v budúcom živote. Niekto sa môže narodiť ako človek -aristokrat alebo ako prasa.

Ako vyzeral Tibet, keď ho okupovali Briti? V roku 1904 Briti okupovali Tibet. Briti žiadali voľný obchod bez daní pre Indiu a zaplatiť 2,5 milióna rupií ako náhradu škody. Sir Charles Bell, Britský úradník v Tibete v rokoch 1904-1905 v knihe „Tibet: Past and Present, Oxford, 1924, pp. 78-79“ píše: že „otroci v Tibete sa aj kradli, hlavne malé deti. Alebo chudobní rodičia predali deti priekupníkom, ktorí ich ďalej predali ako otroka. Tieto deti pochádzali hlavne z juhovýchodného Tibetu.“  Feudálny systém v Tibete Britom pravdepodobne vyhovoval.

V Tibete po demokratických reformách, ktoré zaviedli komunisti, začal komunistický zázrak (hlavne po roku 1970), čo dokumentujú nasledovné čísla.

Úmrtnosť detí v Tibete v roku 1951 bola 430 na 1000 narodených. Počas komunistického zázraku sa znížila na  91,8 detí v roku 1990 a na 35,3 detí na 1000 narodených v roku 2000. Rast HDP za posledných 7 rokov bol 12% ročne. Teraz je 30x vyšší ako v roku 1950. Priemerná očakávaná dĺžka života v roku 1950 bola 35,5 rokov, v súčasnosti je 67 rokov. V súčasnosti Tibet má populáciu 2,5 milióna, oproti 1,2 milióna v roku 1964. Príjem roľníkov a pastierov sa za posledných 5 rokov zvyšoval v dvojciferných číslach. V roku 2007 to bolo o 14,5% oproti roku 2006. Export Tibetu bol 222 milión dolárov v roku 2006, bol o 34% vyšší ako v roku 2005. V roku 2006 Tibet navštívilo 2,5 milióna turistov,  zvýšenie o 40% oproti roku 2005.  V roku 2007 to bolo už 4 milióny. Príjem z turizmu v roku 2006 bol 350 miliónov dolárov. V roku 1950, 95% Tibeťanov bolo negramotných, len 2% detí chodilo do školy. V súčasnosti je základné vzdelanie povinné a negramotnosť u ľudí v pracovnom veku je 4,76%. V roku 2000 Tibet mal 4 univerzity, kde študovalo  5475 študentov.

V roku 2008 čistý príjem farmárov a pastierov sa zvýšil o 13,9% v porovnaní s predchádzajúcim rokom.  Hrubý domáci produkt (HDP) v Tibete v prvom polroku 2009 stúpol o 10,3% v porovnaní s predchádzajúcim rokom a príjem farmárov a pastierov sa z výšil o 15%. Nárast HDP o 10,3% v čase najväčšej svetovej hospodárskej krízy je ekonomickým zázrakom a patrí medzi najvyššie na svete.. Pripomínam, že v USA, Európe a Japonsku HDP v prvom polroku 2009 klesol. (1) 

Ale o tomto Slovenské mienkotvorne média, v rámci tradície, písať nebudú. Budú tunelovať.

Je úplne jasné, že pokiaľ sa súčasným „anglosaským“ vládcom vo svete v najbližších 10-20 rokoch nepodarí politicky alebo ekonomicky zničiť komunistickú Čínu, potom už nebudú mať šancu a stratia svoju moc vo svete. Preto organizujú všetko možné, aj rôzne návštevy, aby sa tak nestalo. Dnes sú to nepokoje v Tibete, návštevy, a zajtra niečo iné. Ale niečo veľké musia vymyslieť, lebo čas uteká.

Sú občania Slovenska len vytunelované stádo? Ani tomu neverím. Presnejšie, neverím, že všetci. A preto som aj napísal tento článok.

Karol Ondriaš
9.9.2009

(1) http://en.tibet328.cn/01/06/200907/t368039.htm, http://en.chinagate.cn/features/2009-03/30/content_17522525_8.htm

 

informácie o Tibete sú spracované hlavne podľa údajov z článku Michaela Parentiho a ďalších článkov:
http://www.michaelparenti.org/Tibet.html
http://www.cctv.com/english/20080418/103089.shtml
http://www.faqs.org/faqs/tibet-faq/
http://www.womenofchina.cn/Data_Research/Latest_Statistics/203027.jsp
http://english.people.com.cn/90001/90776/90785/6384840.html

Ze stránek http://ondrias.sk/