George Bush, hrdina robotníckej triedy (5)

Hnutie za zrušenie dvadsiateho storočia

Pozorovateľov to frustruje, a dá sa predpokladať, že oddaných príslušníkov hnutia to frustruje ešte viac. Ich nabubrelí vodcovia nikdy nesplnia to, čo sľubujú. Ich hnev stále narastá, a napriek tomu volia svojich pravicových hrdinov znova a znova, druhý, tretí, dvadsiatykrát. Tento trik nestarne; ilúzia nikdy neomrzí. Hlasujte za zrušenie interrupcií – a dostanete zníženie kapitálových daní. Hlasujte za to, aby krajina opäť získala niekdajšiu silu – a dostanete odbúravanie priemyslu. Hlasujte za to, aby tí „politicky korektní“ univerzitní profesori dostali na frak – a dostanete dereguláciu elektriny. Hlasujte za to, aby vám vláda prestala dýchať na krk – a dostanete narastanie monopolov od médií až po mäsospracujúci priemysel. Hlasujte za to, aby sme sa postavili teroristom – a dostanete privatizáciu dôchodkového systému. Hlasujte za úder elitám – a dostanete spoločenský systém, v ktorom je bohatstvo koncentrovanejšie, než kedykoľvek predtým v našom živote, v ktorom robotníci prišli o všetku moc a topmanažéri sú odmeňovaní nepredstaviteľným spôsobom.

Teoretici „spätného úderu“ si vymýšľajú nekonečné sprisahania, v ktorých bohatí a mocní s dobrými konexiami – liberálne médiá, ateistickí vedci, odporná elita z východného pobrežia – nútia svoje bábky tancovať tak, ako oni pískajú. Lenže spätný úder je takou ničivou politickou pascou pre záujmy Strednej Ameriky, že aj ten najdiabolskejší bábkar by si ju len ťažko mohol vymyslieť. Toto je rebélia proti „establišmentu“, ktorá zrušila dane na zdedený majetok. Toto je hnutie, ktorého odpoveď na existujúcu mocenskú štruktúru je urobiť z bohatých ešte väčších boháčov; ktorého odpoveď na neustále postupujúcu degradáciu života pracujúcich vrstiev je zúrivý útok na odbory a programy bezpečnosti pri práci; ktorého riešenie americkej nevzdelanosti je podtrhnúť nohy štátnym vzdelávacím programom.

Ako akási na hlavu postavená Veľká francúzska revolúcia, v ktorej sa chudobní rútia ulicami a žiadajú väčšiu moc pre aristokraciu, posúva spätný úder spektrum prijateľného viac a viac doprava. Možno sa mu nikdy nepodarí dostať do škôl povinné modlitby, ale zo smetiska dejín zachránil a oprášil všetky možno pravicové ekonomické poučky. Po zrušení monumentálnych ekonomických reforiem šesťdesiatych rokov ([ktoré niesli meno] „vojna proti chudobe“) a rokov tridsiatych (zákonníka práce, dotácií farmárom, regulácii bankovníctva) namierili jeho vodcovia svoje kanóny na výsledky snáh raných rokov progresivizmu (dedičskú daň Woodrowa Wilsona, protimonopolné opatrenia Theodorea Roosevelta). Ak sa bude spätný úder ešte trocha snažiť, možno sa mu podarí zrušiť celé dvadsiate storočie.

Thomas Frank, The New Statesman, 30. augusta 2004

Pokračování příště

Ze stránek : http://www.hejrup.sk