George Bush, hrdina robotníckej triedy (3)

Príbeh zo života

Zoberme si rodinu jedného môjho priateľa – chlapík pochádza z jedného z tých miest na stredozápade, na ktoré sa zvykli vrhať hordy sociológov, pretože boli také „typické“. Bola to priemyselná usadlosť strednej veľkosti, kde sa vyrábali nástroje, súčiastky do áut a podobne. Keď Reagan prevzal v roku 1981 úrad, viac ako polovica pracujúceho obyvateľstva mesta bola zamestnaná v továrňach a väčšina z nich patrila do odborov. Mesto malo robotníckeho ducha, bolo na tom dobre, bolo pekne upravené a v tom pôvodnom zmysle slova liberálne.

Otec môjho priateľa bol učiteľom v miestnej štátnej škole, verným členom svojho odborového zväzu a ešte oddanejším liberálom, ako mnohí iní. Nielenže bol pevným stúpencom Georgea McGoverna, demokratického prezidentského kandidáta z roku 1972 [ktorý sa staval proti vietnamskej vojne a za garantovaný základný príjem pre chudobných], ale v demokratických primárkach roka 1980 hlasoval za Barbaru Jordanovú, černošskú senátorku z Texasu. Môj priateľ bol v tom čase stredoškolským republikánom, príslušníkom Reaganovej mládeže, ktorému sa páčili kravaty s Adamom Smithom. Otec počúval synove výlevy o Miltonovi Friedmanovi a božskosti kapitalizmu voľného trhu a iba krútil hlavou. Jedného dňa, chlapče, pochopíš, čo za hlupáka si býval.

Lenže nakoniec zmenil názory otec, nie syn. Dnes hlasuje za toho republikánskeho kandidáta, ktorý je zo všetkých najďalej napravo. Konkrétnou otázkou, ktorá ho zlomila, boli interrupcie. Ako zbožného katolíka ho začiatkom deväťdesiatych rokov presvedčili, že posvätnosť embrya je dôležitejšia, ako všetky ostatné jeho záujmy; a potom už postupne prijal za svoj celý panteón konzervatívnych diablov: elitárske médiá a Americký zväz za občianske práva; afektované feministky; myšlienku, že práve tu v starých dobrých Spojených štátoch sú kresťania prenasledovaní.

Jeho ultrapriemerné stredozápadné mesto sledovalo tú istú trasu. Zatiaľ čo republikánska ekonomická politika narobila trosky z priemyslu, odborov i štvrtí v meste, jeho obyvatelia reagovali výpadmi vo sfére kultúrnych otázok, a nakoniec si zvolili tvrdo pravicového republikánskeho kongresmana, prívrženca charizmatického kresťanstva, ktorý viedol kampaň na základe protiinterupčného programu. Každá ďalšia ekonomická katastrofa akoby mesto posúvala ďalej k väčšej zatrpknutosti, cynizmu a konzervativizmu.

Thomas Frank, The New Statesman, 30. augusta 2004

Pokračování příště

Ze stránek : http://www.hejrup.sk