Lži, únosy a záhadný laptop
Niekedy začujete v médiách vetu, podľa ktorej zrazu spoznáte, že vám klamú. Klamú vedome, systematicky a s jednoznačným zámerom. Ak ste počúvali pozorne posledných pár dní, mohli ste ju zachytiť opäť.
Keď sa po šesť a pol roku opäť objavila Ingrid Betancourtová – slabá, no rozhodná a plná odvahy – jedným z prvých ľudí, ktorým ďakovala, bol Hugo Chávez. Čože? Veď médiá opakovane tvrdili, že venezuelský prezident podporuje FARC, ktoré ju tak dlho držalo ako rukojemníčku. Zaplatil im predsa 300 miliónov dolárov, aby mohli ďalej zabíjať a kúpiť si urán na „špinavú bombu“. Ako vysvetliť tento nesúlad?
Ropná logika
Nuž, klamali vám – o jednom z najzaujímavejších experimentov s ekonomickou redistribúciou a priamou demokraciou na svete. Príčina je jednoduchá – ropa. Schopnosť šírenia demokracie a slobody do chudobných krajín môže závisieť aj od toho, či dokážeme tieto rozprávky propagandy odhaliť.
Venezuela sedí na jednej z najväčších zostávajúcich zásob ropy. V takejto situácii chcú od vás vlády bohatých krajín jediné – pumpujte ropu a zisky smerom k nim, prostredníctvom nadnárodných korporácií. Ak poslúchnete, všetko bude fajn. Na inom nezáleží. Saudskoarabský „kráľ“ stojí na čele tyranie používajúcej mučenie, kde je polovica populácie – ženy – v domácom väzení, a ktorá je kolískou mnohých džihádistov. Ale to nič. Hlavne, že dáva ropu.
Donedávna to bolo podobne aj vo Venezuele. V roku 1908 vytvorili USA svoj „ideál“ venezuelskej vlády – diktátora, ktorý dával ropu tak rýchlo a ochotne, že ho ani nezaujímali účty. V roku 1998 však Venezuelčania povedali definitívne „dosť“. Za prezidenta zvolili Huga Cháveza. Prezident rešpektoval ich demokratickú vôľu a zvýšil podiel zisku, ktorý ostáva štátu, zo smiešneho jedného percenta na 33 percent. Peniaze použil na stavbu nemocníc, škôl a subvencovaných obchodov vo štvrtiach chudobných postavených z hliny a plechu. V jednej z nich vyrástol aj on a v takých stále žije väčšina jeho spoluobčanov.
V roku 2003 urobili dve známe konzultačné firmy z Wall Street detailnú analýzu ekonomických zmien počas Chávezovej vlády. Zistili, že príjmy chudobnejšej polovice krajiny narástli o 130 percent. Dnes má krajina 19 571 lekárov základnej starostlivosti – čo je desaťnásobný nárast. Keď prišiel Chávez k moci, 35 percent Venezuelčanov povedalo pre Latinobarometro (pravidelný prieskum verejnej mienky) že sú spokojní s fungovaním demokracie. Dnes ich je spokojných 59 percent. je to druhý najlepší výsledok na západnej pologuli.
Lži
Pre vlády západných krajín – a najmä pre ropné spoločnosti, ktoré prispievajú na ich volebné kampane – je to vážny problém. Od ropy sme závislí. Potrebujeme ju. Chceme ju podľa našich podmienok. Keď som naposledy videl Cháveza povedal mi, že by chcel ropu predávať iným spôsobom – chudobným krajinám po desať dolárov za barel, bohatým za omnoho viac, možno po 200 dolárov. A varoval, že ak začnú západné vlády so zastrašovaním, začne predávať Číne. Západné vlády však už nemôžu jednoducho povedať: „Chceme ropu, naše korporácie chcú zisky, preto rozdrvme zvolených lídrov, ktorí nám stoja v ceste.“ Vedia, že obyčajní Američania a Európania by to už len tak neprehltli.
Preto si vymýšľajú klamstvá. Najprv to bolo tvrdenie, že Chávez je diktátor. Bez ohľadu na to, že bol zvolený v demokratických a otvorených voľbách, že tlač je necenzúrovaná – a je proti nemu – a že nedávno akceptoval výsledok referenda, ktorý mu odmietol predĺžiť mandát, a tak odstúpi v roku 2013.
Potom vlády a korporácie vyhlásili, že Chávez podporuje terorizmus. FARC je kolumbijskou skupinou, ktorá začala v 60. rokoch ako obranná sieť drobných farmárov, postupne však degenerovala na zločineckú skupinu živiacu sa únosmi. Kde je dôkaz, že ich financoval Chávez?
Kolumbijské sily vtrhli 1. marca na územie Ekvádoru a zničili výcvikový tábor FARC. O niekoľko hodín neskôr kolumbijská vláda oznámila, že v ruinách našla mysteriózny laptop. Ba čo viac, za krátky čas dokázala analyzovať 39,5 milióna strán wordovských dokumentov a našla v nich „nepriestrelné“ dôkazy, že Chávez podporuje FARC. Sestra Ingrid Betancourtovej, Astrid, to označila za podvod. Tábor bol úplne spálený a počítače boli podľa nej „v rukách kolumbijskej vlády už veľmi dlhý čas“. V skutočnosti Chávez FARC opakovane vyzýva na zloženie zbraní. „Čas zbraní je preč. Guerillová vojna je históriou“, povedal. Dokázal dohodnúť prepustenie dvoch dôležitých rukojemníkov – aj preto to rýchle ďakovanie od Betancourtovej.
Zbaviť sa závislosti
Takže čo teraz? Teraz tvrdia, že obchoduje s drogami, financuje Hizballáh a je šialený. Občas dokonca náhodou natrafia aj na reálne, nevymyslené dôvody, prečo venezuelského prezidenta kritizovať. No dôležité je iné – zásoby ropy vysychajú a snaha kontrolovať rezervy Venezuely tak len narastie. Americká vláda financuje separatistické hnutie v provincii Zulia pri hraniciach s Kolumbiou, kde sa nachádzajú najväčšie ropné polia. Má prevažne bielych, antichavezovských obyvateľov. Ak by ju USA dokázali odtrhnúť, môžu dosýta ukojiť smäd po čiernom zlate.
Kým sa západu nepodarí zbaviť závislosti od ropy, vždy sa bude pokúšať obrať o ňu chudobných. A ľudia v bohatých krajinách budú mať dôvod ignorovať čudné vety, ktoré občas preblesnú v médiách a ktoré nie sú v súlade s obrazom, ktorý sa im maľuje.
Johann Hari
Článok bol uverejnený v denníku The Independent
Ze stránek : http://slovakia.humanists.net/lup.htm