ZAPLAŤ, alebo ZOMRI (4)

Autorom tohto článku z roku 1991 je Sergej Mlečin, bývalý disident, ktorého vycestovanie zo Sovietskeho zväzu dlhé roky požadovala svetová židovská verejnosť i oficiálni predstavitelia americkej vlády. V júni 1988 dostali manželia Mlečinovci vycestovacie povolenie. Avšak pomery, na ktoré narazili v USA, od základov zmenili ich politické názory, takže sa napokon vrátili do Sovietskeho zväzu.

Taká je každodenná realita „poisteného zdravotníctva“. Díva sa na mňa očami ženy, ktorú som raz videl v jednom ligotajúcom sa americkom supermarkete s hrnčekom na zbieranie milodarov v ruke. Na hrudi mala pripevnený plagát s nápisom: „Zachráňte moju dcéru.“ Dcéra sa mala podrobil zložitej operácii, ktorá stála 200 000 dolárov. Matka mala nemocenské poistenie, ktoré krylo maximálne 50 000. Zvyšných 150 000 sa táto žena pokúšala zozbierať s hrnčekom v ruke.

Taká je situácia so všeľudskými hodnotami, vážený čitateľ. Len mi, preboha, nehovorte, že v Amerike majú systém štátneho bezplatného zdravotníctva.

Po všetkých príkoriach s nemocenským poistením som sa rozhodol požiadať o pomoc štát. Tak som sa ocitol pred dverami úradu s kvetnatým názvom: Oddelenie zdravia a ľudských služieb. Keď som vošiel dnu a vyplnil formulár, zavolali ma k akejsi pani Bitersonovej, ktorá mala na starosti zdravotníctvo. Pani Bitersonová ma vypočula, prečítala si môj formulár a potom mi mlčky ukázala prstom na oznámenie na stene, ktoré znelo: „Žiadosti o poskytnutie bezplatnej lekárskej starostlivosti sa od pracujúcich osôb neprijímajú a neskúmajú bez ohľadu na zdravotný stav.“

Zamyslite sa nad tým, vážení čitatelia! Už len toto oznámenie hovorí o všeľudských hodnotách a trhovom humanizme viac než štyridsaťtisíc „demokratov“ v parlamentoch, na zhromaždeniach a manifestáciách. A teraz o tom hlavnom. O tom, „kvôli čomu píšem tento článok. Chcem vás varovať, drahí čitatelia. Práve vás, a nie politikov posadnutých myšlienkou „prinútiť vás pracovať“. Pretože nútiť a donucovať budú radového človeka, a budú to robiť tí istí politici. Mechanizmus ekonomického donucovania je už uvedený do chodu.

Dôrazne sa presadzuje myšlienka privatizácie bytov. Už sú stanovené aj ceny bytov predstavujúce státisíce a milióny rublov. Spravodajský program Vremia vyhlasuje nezamestnanosť za nevyhnutnú súčasť „normálnej“ ekonomiky. Dochádza k čudným presunom od bezplatného školstva k platenému. Napokon už dosť dlho prebieha proces prechodu k platenému zdravotníctvu. Začal sa súčasne so vznikom prvých lekárskych družstiev, ktoré okamžite začali zvyšovať ceny za liečenie. Zatiaĺ sa tieto ceny držia na pomerná slušnej úrovni vďaka tomu, Že jestvuje systém štátneho bezplatného zdravotníctva, no už existujú prípady, keď boli zatvorené polikliniky pre nedostatok dotácií. Vláda ZSSR vyčlenila na rok 1991 prostriedky, aby sa ceny udržali na doterajšej úrovni. No ktovie, čo bude roku 1992?

Termín „poistené zdravotníctvo“ začal v správach na lekárske témy dominovať. Už spomínaná televízna relácia Vremia vyjadruje názor, že jedine „poistená lekárska starostlivosť“ pomôže sovietskemu zdravotníctvu zbaviť sa chronického nedostatku štátnych dotácií. Komentátor programu ďalej vyhlasuje, že chce dúfať, že zavedenie platených lekárskych služieb nebude znamenať zrušenie lekárskej starostlivosti pre nemajetných.

Nuž čo, ako sa vraví, chcieť neškodí – škodí nechcieť. No komentár obsahuje oveľa menej politickej naivity, než by sa zdalo na prvý pohľad. Je to iba skúšobný balónik: veď poslanci ruského parlamentu už intenzívne pracujú na zákone o poistení v zdravotníctve, ktorého prvý variant bol už schválený. To značí, že tu máme do činenia so všetkými známymi americkými symptómami. Ba čo viac, zreteľne vidno celkovú tendenciu.

Počujete, ako klopú kladivká v parlamentoch? „Najdemokratickejší“ tesári z celej krajiny tam sklepávajú pre vás zázrak politickej techniky dvadsiateho storočia – veveričkino koleso trhovej ekonomiky. Sklepávajú ho pre vás, pre mňa, pre nás všetkých. Viete si predstaviť, vážení čitatelia, ako sa začnete obracať zo strachu, aby ste sa nestali nezamestnaným alebo bezdomovcom? Aké otáčky naberie toto koleso, keď budete chcieť dať svojim deťom vzdelanie? A ako zúrivo sa rozkrútí, keď vám ochorie dieťa? Manžel či manželka? Rodičia? A keď budete chorý vy sám a nebudete mať nikoho, čo by krútil koleso za vás?

V takom prípade vám, pochopiteľne, bude velení ťažko, no zato sa stanete príkladom pre všetkých ostatných krútiacich spoluobčanov. Budú na vás ukazovať so slovami: „Len peniaze vás môžu uchrániť pred nešťastím, ktoré postihlo tohto človeka.“ A občania počúvajúc takéto ponaučenia budú zvyšovať tempo otáčok. Ekonomika bude prosperovať, ale ako to bude s vami, milí čitatelia? Ako to bude s nami všetkými?

To všetko bude veľmi skoro, možno už zajtra. Proces pokračuje a hodiny už každú chvíľu odbijú polnoc. Kapitalistický systém donucovania sa zavádza nielen do ekonomickej praxe, ale aj do vedomia miliónov ľudí. Myšlienky tohto systému sa šíria vo forme pripravenej na používanie pod hlavičkou „ekonomickej slobody“ – pre naivných. V skutočnosti však v hĺbke sa plným tempom pracuje na vzniku nových bedárov, základného kameňa systému. Tento systém vyžaduje obete – a obete budú. Budú nezamestnaní, bezdomovci, ľudia pripravení o lekársku starostlivosť – to všetko preto, aby systém riadne fungoval.

A zatiaľ sa pozerám na „demokratické“ mítingy a manifestácie a v dave prevolávajúcom „Chceme trh!“ zreteľne vidím tých, ktorých budú donucovať, vidím zajtrajších bedárov.

SERGEJ MLEČIN

Tak varoval bývalý disident sovětské občany před kapitalismem. Marně …

TA 34/1991