Chcem vám porozprávať o Západe (5)

logoDalší názor na kapitalizmus od človeka, ktorý spoznal oba systémy. Článok vyšiel v dobách, keď v ZSSR prebiehala prestavba. Vypovedá nielen o kapitalizme, ale aj o tom, k čomu „perestrojka“ smerovala.

SÚKROMNE PODNIKANIE

Pojem súkromné podnikanie sa stal neurčitým a mnohovýznamovým pojmom ako všetky ostatné pojmy vzťahujúce sa na Západ. Domnievam sa, že tu ide o zámerné rozbíjanie pojmového aparátu v snahe oklamať obyvateľstvo pri jeho agitovaní za odmietnutie komunizmu a prechod na západizáciu, alebo za návrat k predrevolučnému stavu. Podobné to je aj pokial ide o pojmy trh, konkurencia, peniaze, demokracia i strana. Pri sledovaní tlače v Sovietskom zväze sa neprestávam čudovať, ako autori narábajú s týmito a podobnými pojmami.

Ale vráťme sa k súkromnému podnikaniu. Rodina, ktorá si otvorí malý obchodík, sa stáva súkromným podnikateľom, súkromníkom. Gigantická automobilová, letecká alebo počítačová firma s niekolkomiliardovým kapitálom je takisto súkromník. Banka, ktorá kontroluje tisíce veľkých a milióny malých súkromníkov, je takisto súkromník. Aj človek, ktorý si berie v tejto banke desaťtisícovú pôžičku na malé podnikanie, je súkromník. Súčasná západná spoločnosť nie je súhrnom súkromníkov, ale hierarchickou štruktúrou so vzťahmi podriadenosti a spolupodriadenosti. Chápať súkromné podnikanie mimo tejto štruktúry je nezmysel.

Ďalej chcem krátko rozpovedať o najpočetnejšej triede súkromných podnikatelov, tvoriacich najnižší stupeň v hierarchii súčasného kapitalizmu – o triede malých podnikatelov. Práve ňou chcú v Rusku začať prechod k západnej ekonomike.

Malé a v značnej miere aj stredné podnikanie na Západe nie je až také slobodné, ako si v Rusku myslia. Majú ho v rukách bankové úvery. Veľmi starostlivo ho sleduje daňový systém a vôbec pedantne rozpracované zákonodarstvo. Sféra jeho pôsobenia je ohraničená mnohými podmienkami vrátane iných súkromníkov. Nijaká "slobodná hra cien" tu vôbec nie je. Ceny sú limitované a v skutočnosti nezávisia od vôle jednotlivých súkromníkov. Pritom ceny sústavne rastú bez ohľadu na vôlu podnikateľov a ich klientov. Za obdobie nášho života v západnom Nemecku tu životné náklady vzrástli prinajmenšom na dvojnásobok. Zo začínajúcich súkromných podnikateľov vynikajúce výsledky dosiahnu iba jednotlivci. Väčšina ledva prežije alebo zbankrotuje. Malí a strední podnikatelia sú vystavení veľkému riziku a odkázaní na ťažkú prácu. Ak takýto súkromník zamestnáva okrem členov rodiny námezdných pracovníkov, pracuje viac ako oni. Pomerne vysoká produktivita práce sa tu dosahuje vysokým stupňom vykorisťovania všetkých účastníkov podnikania. Sovietsky súkromník má určité výhody len vďaka svojej výnimočnosti. Všetky jeho výhody sa stratia, ak sa stane bežným javom. Vôbec vysokú produktivitu západnej ekonomiky len v mizivej miere určuje súkromné podnikanie. Určuje ju všeobecná Štruktúra kapitalistického podnikania, ktorá má oveľa bližšie k totalitnej štruktúre ako diskreditovaná komunistická ekonomika Sovietskeho zväzu.

PREKLIATIE VLASTNÍCTVA

Vlastníctvo nie je vec, ktorej sa možno vzdať, alebo ktorú možno získať dobrovoľne. To je spoločenský vzťah, ktorý je vnútený väčšine obyvatelstva krajiny. Za zrieknutie sa tohto vzťahu sovietská krajina draho zaplatila. A ani prechod k nemu sa nezaobíde bez obetí, pričom ešte väčších. Ak sa vôbec podarí, o čom pochybujem.

Pre veľkú väčšinu ľudí je súkromné vlastníctvo niečo úplne iné ako pre vlastníkov veľkých majetkov a kapitálov. Malý, ba aj stredný podnikateľ je celý pohltený svojím podnikaním. Istý môj známy, typický súkromník, majiteľ holičstva, musel zavrieť obchod, pretože firma, od ktorej mal prenajatú miestnosť, zvýšila nájomné. Po duševnom otrase pocítil dokonca isté uľahčenie, zbavil sa bremena starostí. Za dlhé roky sústavnej práce a starostí si našetril isté prostriedky a rozhodol sa napokon žiť ako slobodný človek. Avšak nijaké Šťastie ho nečakalo. Dostavila sa nuda, duševná depresia, prišli choroby. Človek, ktorý prežil život ako otrok súkromného podnikania, sa už nemôže, zbaviac sa svojho otroctva, stať slobodnou osobnosťou. Osud môjho známeho nie je výnimočný, ale typický jav.

Len pri sledovaní mnohých prípadov súkromného podnikania som pochopil skutočný zmysel tvrdenia kritikov kapitalizmu vrátane marxistov, že odstránenie súkromného vlastníctva a súkromného podnikania znamená oslobodenie ľudí od najstrašnejšej formy sociálneho otroctva. V ideologicky zdeformovanej atmosfére terajšieho Ruska sa toto otroctvo však zobrazuje ako skutočná sloboda. Sloboda, ale koho a na čí účet? Problém súkromného podnikania je predovšetkým problém sociálny, a nie hospodársky!

Pokračovanie

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna.