Chcem vám porozprávať o Západe (6)

Další názor na kapitalizmus od človeka, ktorý spoznal oba systémy. Článok vyšiel v dobách, keď v ZSSR prebiehala prestavba. Vypovedá nielen o kapitalizme, ale aj o tom, k čomu „perestrojka“ smerovala.

TRHOVÁ EKONOMIKA

Súčasná západná ekonomika, ktorá sa nazýva trhová, má málo spoločného so sovietskymi predstavami o nej.

Opakujem a zdôrazňujem, západná ekonomika je predovšetkým pevná štruktúra so vzťahmi subordinácie a koordinácie, len z jedného pohľadu zobrazovaná ako akýsi voľný trh s volnou hrou cien. Je to diktatúra bánk, ich združení a komplotov, pričom diktatúra rovnako neľútostná ako diktatúra komunistického Štátu. Ďalej je to diktatúra gigantických firiem, ich združení a komplotov. Je to pedantné štátne zákonodarstvo a systém orgánov nevolenej moci, ktorý chráni poriadok v tomto mechanizme spoločnosti a záujmy jej pánov. Je to rozdelenie a prerozdelenie sveta na sféry vplyvu. Je to urovnávanie problémov ekonomiky na úrovni vlád a dohôd medzi štátmi. Je to politika opierajúca sa o ekonomiku a ekonomika opierajúca sa o politiku. A len v poslednom rade je to konkurencia akýchsi "slobodných" súkromníkov na akomsi "slobodnom" trhu. Jej úloha je malá, ibaže teraz sa zveličuje v záujme ideologického ohlupovania más. Súčasná západná trhová ekonomika nie je o nič menej plánovaná, centralizovaná a regulovaná zhora ako sovietska. Západní politici a teoretici začali tak ochotne pomáhať sovietskym kolegom radami o prestavbe sovietskej ekonomiky podlá západného vzoru predovšetkým preto, lebo vopred vedeli, že Sovietsky zväz nemôže na tejto ceste uspieť a že nevyhnutne dôjde k prehlbeniu krízy sovietskej ekonomiky v prípade, ak predstavitelia sovietskej spoločnosti skutočne zaberú na túto zákernú návnadu. A zrejme zabrali.

DEMOKRACIA

Nijaká abstraktná demokracia neexistuje. Súčasná západná demokracia je politická forma kapitalizmu, a len kapitalizmu. Jej hlavnými článkami sú parlamentarizmus a pluralizmus. Obidva majú zmysel len za podmienky, že v spoločnosti existuje od tejto časti moci nezávislý mechanizmus samoorganizácie, t. j. sústavne pôsobiaci a nevolený systém správy a samosprávy. Úž len to, Že pravidelné vládne krízy takmer vôbec neovplyvňujú život západných štátov a väčšina obyvatelstva ich ani neregistruje, hovorí o druhoradosti parlamentarizmu v systéme spoločenskej organizácie. Práve tak ani divadlo so stranami pri delení viditeľnej moci neovplyvňuje nejako podstatne život západných štátov. Pluralizmus tu nie je príznak nejakej všeludskej demokracie, ale skôr príznak toho, že strany ako prvok politického systému sú javy druhoradé!
Politické strany, ak sa máme prísne pridržať zmyslu pojmov, sú javom špecificky kapitalistickým, a nie univerzálnym. Z tohto hľadiska KSSZ vôbec nie je stranou, ale súčasťou štátneho aparátu (vo forme straníckeho aparátu) a sociálnej organizácie kolektívov (vo forme základných straníckych organizácií). Výpady proti nej a požiadavky zbaviť ju úlohy jadra mocenského systému znamenajú snahu rozbiť celý mocenský systém, lebo v komunistickej spoločnosti neexistuje taký skrytý mechanizmus samoorganizácie ako v spoločnosti kapitalistickej.

TRIEDY A TRIEDNY BOJ

Jedným z prvkov západnej ideológie je zobrazovanie západnej spoločnosti ako akejsi nadtriednej demokracie a kapitalizmu ako svojho druhu "technickej" organizácie aktívneho života krajiny. No západná spoločnosť je kapitalistická so všetkými atribútmi kapitalizmu, vrátane rozpadu na triedy a vykorisťovania jedných ludí druhými.

O triednej štruktúre spôločnosti na Západe hovoria veľmi neochotne, najčastejšie ironizujúc "zastaraný" marxizmus. Ale výsmech marxizmu neodstraňuje rozdelenie ľudí na chudobných a bohatých, na nižšie a vyššie vrstvy s rozdielnou životňou úrovňou. Existujú tu aj otroci nového typu – milióny zahraničných robotníkov, ktorí dostávajú groše a žijú v neľudských podmienkach. Okrem toho sú tu milióny ľudí v rôznych častiach sveta, ktorých vykorisťujú západní kapitalisti ako lacnú pracovnú silu.

Reálna triedna štruktúra západnej spoločnosti sa zastiera a maskuje mnohými faktormi, ktoré poznali už Marx a Lenin. Konkrétne západné krajiny môžu živiť milióny svojich nezamestnaných vykorisťovaním ešte väčšieho počtu mizerne "platených zahraničných robotníkov, a robotníkov v iných krajinách. Chcem pripomenúť aj to, že pomerný blahobyt Širokých vrstiev obyvateľstva západných štátov sa dosiahol v krutom boji pracujúcich más proti kapitalizmu. Lepšie životné podmienky neprináša automaticky samo – spoločenstvá, zriadenie, nech by bolo akékoľvek. Vždy sú produktom boja más obyvateľstva krajiny proti záporným javom akéhokoľvek spoločenského zriadenia, sú produktom triedneho boja. Na Západe je tento boj prvkom každodenného spôsobu života. Mám na mysli štrajky, rokovania odborov a pod.

Pokračovanie