Chcem vám porozprávať o Západe (7)

Další názor na kapitalizmus od človeka, ktorý spoznal oba systémy. Článok vyšiel v dobách, keď v ZSSR prebiehala prestavba. Vypovedá nielen o kapitalizme, ale aj o tom, k čomu „perestrojka“ smerovala.

IDEÁLY A ICH REALIZÁCIA

Nech je Západ predsa len ten ideál, o ktorý sa treba usilovať. Je dosiahnuteľný v Rusku, alebo nie je? Ak uvažujeme abstraktne, tak áno. Existuje však množstvo "ale".

Ak pripustíme, že Rusko naozaj nastúpi cestu západizácie, to ešte nebude znamenať, že sa tu zakrátko začne žiť ako na Západe. AJ za najpriaznivejších podmienok je na to potrebný čas, pričom historický čas, teda stáročia. A to nebude čas sústavného zvyšovania "životne" úrovne. Západný spôsob života nevznikol včera, je to výsledok stáročných dejín, zaplnených ľudskými tragédiami, krvavými vojnami, povstaniami, vykorisťovaním iných národov a podobnými javmi, o ktorých sa v Rusku vedelo od školských lavíc a na ktoré sa teraz v záchvate západománie zabudlo. Rusko sa nemôže stať výnimkou zo všeobecného pravidla. Na ceste západizácie ho najskôr čaká nové tragické obdobie.

Dosiahnutie ideálov závisí od množstva faktorov vrátane geografických podmienok, podnebia, tradícií, ľudského materiálu. Už Gogoľ napísal, že v Rusku nechýbali projekty premien, no všetky stroskotali, keď došlo na ich reálne plnenie. Nejde len o to, čí sú plány dobré alebo nie, ale aj o to, kto, ako a v akých podmienkach ich bude uskutočňovať. Západizáciu Ruska nebudú uskutočňovať sami demagógovia a rojkovia, ale milióny jednoduchých ľudí, vychovaných v podmienkach sovietskeho spoločenského zriadenia, na ktoré si zvyklí. Roky sovietskych dejín neprešli len tak. Vošli ludom do krvi. Veď aj sami iniciátori á ideológovia západizácie konajú ako typickí sovietski ľudia, zvyknutí na nedbajstvo, pätolizačstvo, dvojakosť myslenia, konjunkturalizmus. Čo potom očakávajú od svojich spoluobčanov, ktorí majú plniť ich pochybné plány?!

O osude veľkého národa nerozhoduj e hlasovanie mizivej časti jeho zástupcov, ani výzvy demagógov, ale zložitý a mučivý historický proces. Rusko si už určilo svoj historický osud. Akokoľvek by sme sa pozerali na komunizmus, na Lenina, na Stalina, na KSSZ, na KGB, na Brežneva a na ďalšie javy našich dejín a života, nepodarí sa nám ujsť pred trpkou a neľútostnou pravdou, že historický osud Ruska tak pevne zrástol s osudom komunizmu, že pokus vzdať sa ho a prejsť na cestu západizácie sa rovná historickej smrti samého Ruska, jeho zaradeniu medzi národy nehistorické.

MOJE STANOVISKO

V Rusku mnohí očakávali, Že ja ako autor kníh zobrazujúcich sovietsku spoločnosť zdaleka nie v ružovom svetle sa s dvojnásobnou silou vrhnem ohovárať všetko sovietske. Mnohí boli sklamaní, keď som tak neurobil a začal som naopak kritizovať prestavbu, reformátorov, nových kritikov javov komunizmu a sovietskych dejín. Videli v tom dokonca istú zradu akejsi pokrokovej veci. Ja som však nevybočil zo svojej pôvodnej cesty ani o krok. Predtým som opisoval zdravý komunizmus, to znamená komunizmus vo forme, v ktorej sa sformoval do prestavby. Teraz pokračujem vo svojej činnosti vo vzťahu k tomu istému komunizmu, ale už v jeho krízovom, chorom alebo prestavbovom stave. Predmetom mojej kritiky sa stali aj nositelia ideovej a morálnej krízy sovietskej spoločnosti, ktorí vyzývajú skoncovať s komunizmom a začať sa učiť od kapitalizmu.

Na Západe môj postoj málokoho prekvapil. Pokladali ma a pokladajú za neľútostného kritika komunizmu vrátane jeho krízového obdobia. Mimochodom tu vládnu obavy, že niečo podobné začnem robiť vo vzťahu k Západu. O tom však nemôžem ani len snívať. Knihy o Západe podobné tým, aké som písal o Sovietskom zväze, tu nevydajú, a ak vydajú, tak nepredajú a celkom iste sa budú tváriť, akoby ani neexistovali. A vydávať ich v samizdate v Rusku by bolo úplne nezmyselné: tam by ich terajší opľúvači všetkého sovietskeho pokladali za ohováranie západného spôsobu Života, práve tak, ako pokladali moje predošlé knihy za ohováranie spôsobu života sovietskeho.

A. ZINOVIEV, Mníchov, august 1990.

Komsomolskaja pravda