Globálne impérium

nezaklKeďže všade na planéte slúži na 737 amerických vojenských základní v americkej armáde 2 500 000 vojakov a americké vojenské základne sa nachádzajú na všetkých pevninách, treba statočne čeliť faktu, že naša americká demokracia dala zrod globálnemu impériu.

Tieto state vyberám z knihy Chalmersa Johnsona "Nemesis: The Last Days of the American Republic".

Kedysi ste mohli stopovať rozširovanie imperializmu tým, že ste počítali kolónie. Americkou verziou kolonializovania je zase vojenská základňa. A sledovaním zmeny politiky v globálnom meradle sa dá veľa naučiť o tej všeobkľučujúcej imperiálnej "stope"a o militarizme, ktorý s ňou ide.

Lenže to nie je len také ľahké presne zhodnotiť naše impérium vojenských základní. Oficiálne záznamy na túto tému, dostupné verejnosti, sú zavádzajúce, i keď sa z nich dá veľa naučiť. Podľa inventúrnych záznamov reálneho majetku ministerstva obrany z rokov 2002 – 2005, výstavba vojenských základní sa veľmi zintenzívnila.

Celkový počet amerických základní na území cudzích krajín bol vtedy737. A ten počet sa, vďaka stratégii prezidenta Busha o preventívnej vojne, neustále zvyšuje. V roku 2005 sa vo svete vynorilo 38 veľkých a stredne veľkých základní, zväčša leteckých a námorných, čo sa takmer rovná 36-tim britským námorným základniam a kasárňam v čase, keď bola Británia v roku 1898 na vrchole svojho impéria. Rímska ríša potrebovala v roku 117 n.l. 37 hlavných základní, aby mohla mať pod kontrolou územie od Británie po Egypt, od Hispánie po Arménsko.

Na tých základniach slúžilo v roku 2005 1 840 062 vojakov, plus 473 306 civilných zamestnancov ministerstva obrany a 203 328 miestnych. Súčasťou tých základní bolo 32 327 barakov, hangárov, nemocníc a iných budov, ktorých majiteľom je Pentagon a ďalej 16 527, ktoré si prenajal. Ale tieto oficiálne čísla nepokrývajú všetky skutočné základne, ktoré globálne okupujeme. V správe sa, napríklad, nespomínajú väzenia v Kosove (alebo v Srbsku, ktorého je Kovoso stále provinciou), i keď tu v roku 1999 postavili veľký tábor Camp Bondsteel a odvtedy sa oň stará korporácia KBR, odnož houstonskej korporácie Halliburton.

V správe sa takisto neuvádzajú základne v Afganistane, v Iraku, v Izraeli, Kirgizstane, Katare a Uzbekistane, i keď americká armáda od útokov 9/11 vybudovala v Perzskom zálive a v Strednej Ázii početné mohutné štruktúry. Správy nezahŕňajú ani dvadsať miest v Turecku, ktoré oficiálne vlastní turecká vláda, ale používa ich spoločne s Američanmi. Takisto v nich vynechávajú väčšinu zo špionážnych inštalácií v hodnote 5 miliárd v Británii, ktoré umne maskujú ako kráľovské vojenské letecké základne.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bolo každému jasné, že obrovské koncetrácie amerických síl v Nemecku, Taliansku, Japonsku a v Južnej Kórei už nie sú potrebné, keďže sa stratili vojenské hrozby. Clintonova administratíva skutočne aj zatvorila niektoré základne v Nemecku, ale odvtedy sa nič podstatné neurobilo v strategickom premiestňovaní amerických vojenskýchsíl v zahraničí.

A dnes Pentagon navyše núti mnohé kooperujúce krajiny brať na sebafinančné náklady za udržiavanie amerických vojenských základní na svojom území.

(krátená ukážka) Chalmers Johnson, AlterNet http://www.alternet.org/story/47998

Ze stránek : http://www.prop.sk/spravy_tyzdna_07_marec.html

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *