Kto zneužíva Tibet na diskrimináciu Číny?

chinaV našom súčasnom profesionálne totalitnom systéme platia zákony totalitnej trhovej demokracie.



Jedným z nich je aj zákon zakázaných informácií pri nepretržitom tunelovaní mozgov. Pravdepodobne ho dodržiavajú všetky mienkotvorné médiá na Slovensku a vo svete. Je to potrebné na udržanie veľkej ekonomickej a príjmovej nerovnováhy vo svete a moci svetovej šľachty.

V poslednom čase celým svetom obiehajú správy, ako Tibeťania demonštrujú proti okupácii Tibetu Čínou a žiadajú samostatnosť. V podstate majú na to právo podobne, ako stovky rôznych národov na našej planéte, ktoré nemajú samostatnosť. Médiá stále prinášajú informácie o porušovaní ľudských práv v Tibete.

Mnohé médiá na Slovensku a vo svete, ktoré vlastnia aj medzinárodné lúpežnícke a zločinecké konzorciá, pri tunelovaní mozgov nesmú priniesť skutočné informácie o Tibete.

Nasledujúce informácie sú spracované hlavne podľa údajov z článku Michaela Parentiho a ďalších článkov umiestnených na:

http://www.michaelparenti.org/Tibet.html; http://www.cctv.com/english/20080418/103089.shtml; http://www.faqs.org/faqs/tibet-faq/; http://www.womenofchina.cn/Data_Research/Latest_Statistics/203027.jsp; http://english.people.com.cn/90001/90776/90785/6384840.html.

Pôdu vlastnili kláštory a šľachta

Do roku 1959, keď Dalai Lama vládol v Tibete, skoro celá obrábaná pôda a pastviny patrili šľachte a kláštorom a väčšina obyvateľov boli nevoľníci, ktorí na nich robili. Tibetská aristokracia a vedúci mnísi, tvoriaci päť percent populácie, vlastnili a rozhodovali o všetkom. Systém sa podobal európskemu nevoľníctvu spred 700 rokov. Napríklad, kláštor Drepung v Tibete bol najväčším vlastníkom pôdy na svete, mal 185 veľkostatkov, 25 000 nevoľníkov, 300 veľkých pastvín a 16 000 pastierov. Sám Dalai Lama žil v štrnásťposchodovom paláci s tisíckou miestností (Gary Wilson’s report in Worker’s World, 6 February 1997).

Dalai Lama a jeho rodina vlastnila okolo 4000 nevoľníkov a 100 domácich otrokov. Šľachta – sekulárni vládcovia, sa mali tiež dobre. Napríklad veliteľ Tibetskej armády, člen Dalai Lamovho kabinetu vlastnil 4000 km2 pozemkov a 3500 nevoľníkov (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 62 and 174). Pred demokratickými reformami v roku 1959 mal Tibet 197 rodín dedičnej aristokracie vrátane 25 veľkých rodín. Nevoľníci tvorili okolo 90 % populácie.

Chlapcov v kláštoroch sexuálne zneužívali

Tibetských chlapcov často brali z roľníckych rodín na výchovu za mníchov, aby slúžili elitným mníchom. Ako uvádza mních Tashi – Tsering, v kláštoroch boli často sexuálne zneužívaní. On sám bol od deviatich rokov obeťou sexuálneho zneužívania (Melvyn Goldstein, William Siebenschuh, and Tashi-Tsering, The Struggle for Modern Tibet: The Autobiography of Tashi-Tsering. Armonk, N.Y.: M.E. Sharpe, 1997).

Slobodní roľníci, obchodníci, nevoľníci a otroci

V tibetskej komunite bol malý počet slobodných roľníkov, okolo 10 000 obchodníkov, veľká väčšina nevoľníkov a domácich otrokov, ktorí nič nevlastnili. Deti otrokov boli otroci (Gelder and Gelder, The Timely Rain, 110). Veľká väčšina populácie boli nevoľníci bez vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Doživotne ich vlastnil pán alebo kláštor. Za prácu nedostávali žiadnu mzdu (Melvyn C. Goldstein, A History of Modern Tibet 1913-51. Berkeley: University of California Press, 1989, 5 and passim). Nesmeli sa ženiť bez povolenia pána alebo lámu. Pán mohol požičať nevoľníka inému pánovi na prácu aj do veľmi vzdialených oblastí (Anna Louise Strong, Tibetan Interviews. Peking: New World Press, 1959, 15, 19-21, 24).

Za krádež, útek a odpor – mučenie a mrzačenie

V Tibete trestali nevoľníkov za krádež, útek alebo odpor voči moci mučením, mrzačením, vyrezaním očí, jazyka, nosa, odťatím ruky a podobne. V roku 1959 Anna Louise Strong navštívila výstavu nástrojov na mučenie dospelých a detí používaných tibetskou šľachtou. Popisuje napríklad aj fotografie komunistických aktivistov, ktorým odrezali nos a vrchnú peru (Strong, Tibetan Interviews, 91-96). V roku 1937 návštevník Tibetu Spencer Chapman napísal: Žobrák vedľa cesty pre mnícha nič neznamenal. Vzdelanie nebolo pre nevoľníkov, lebo by mohlo narušiť feudálny systém (Waddell, Landon, O’Connor, and Chapman are quoted in Gelder and Gelder, The Timely Rain, 123-125). Francúzska tibetologistka Alexandra David-Neel v knihe Old Tibet Faces A New China píše. Nevoľníci boli doživotne zadĺžení a dlh prechádzal aj na potomkov.

V starom Tibete vlastník rozhodoval o nevoľníkovi podobne ako o inom majetku. Mohol ho predať, darovať, požičať ho, alebo ním splatiť dlh. Vlastníci nevoľníkov mali štátne väznice a súkromné väzenia a aj veľké kláštory mali vlastný súd a väzenie.

Keď v roku 1951 čínski komunisti obsadili Tibet, začali budovať cesty a nemocnice. Majetok šľachty a kláštorov neskonfiškovali. Feudálna šľachta ďalej vládla nad nevoľníkmi. Komunisti rešpektovali tibetskú kultúru a náboženstvo (Goldstein, The Snow Lion and the Dragon, 52).

Tibetské povstanie s asistenciou CIA

V roku 1956-57 vypuklo v Tibete povstanie aj s asistenciou americkej CIA (Kenneth Conboy and James Morrison, The CIA’s Secret War in Tibet. Lawrence, Kansas: University of Kansas Press, 2002; and William Leary, Secret Mission to Tibet , Air & Space, December 1997/January 1998). Mnoho vedúcich povstalcov a agentov patrilo medzi tibetskú aristokraciu alebo ich potomkov, ale väčšina populácie sa k povstaniu nepridala (Hugh Deane, The Cold War in Tibet , CovertAction Quarterly. Winter 1987).

Po jeho potlačení čínski komunisti zrušili otroctvo a tibetský systém nevoľníctva a neplatenej práce. Zaviedli občianske vzdelávanie a tak zrušili monopol kláštorov na vzdelanie. Zaviedli kanalizáciu a elektrinu (Greene, A Curtain of Ignorance, 248 and passim; and Grunfeld, The Making of Modern Tibet, passim). Do roku 1961 rozdelili pôdu a stáda roľníkom a zaviedli kolektivizáciu (Karan, The Changing Face of Tibet, 36-38, 41, 57-58; London Times, 4 July 1966).

Dalai Lama a jeho poradca, najmladší brat Tendzin Choegyal tvrdili, že Číňania zabili pri okupácii 1,2 milióna Tibeťanov (Tendzin Choegyal, The Truth about Tibet , Imprimis; publication of Hillsdale College, Michigan, April 1999). Údaj je vymyslený, pretože podľa oficiálneho sčítania ľudí v roku 1953 mal Tibet 1 274 000 obyvateľov (Karan, The Changing Face of Tibet, 52-53).

Tibetskí mnísi v exile sú finančne podporovaní USA

Podľa dokumentov ministerstva zahraničia USA z roku 1998 v šesťdesiatych rokoch tibetský exil dostával od CIA 1,7 milióna dolárov ročne. Ročný plat Dalai Lamy od CIA bol 186 000 dolárov. V 21. storočí americký kongres vyčlenil na podporu tibetského exilu v Indii dva milióny dolárov a ďalší milión na demokratické aktivity exilu. Navyše, Dalai Lama dostal finančnú pomoc od G. Sorosa (Heather Cottin, George Soros, Imperial Wizard , CovertAction Quarterly no. 74, Fall 2002). Tibetskí mnísi v Kalifornii v súčasnosti dostávajú od vlády USA 550-700 dolárov mesačne a zdravotnú starostlivosť zadarmo. Neplatia za ubytovanie, telefón, internet a káblovú televíziu.

Dalai Lama – marxista a buddhista?

Platený tibetský exil bol rozčarovaný, keď v roku 1996 Dalai Lama vyhlásil, že marxizmus je založený na morálnych princípoch, zatiaľ čo kapitalizmus sa stará len o zisk a výnosnosť … Marxizmus sa stará o spravodlivé využívanie výrobných prostriedkov a osud pracujúcich … Myslím si o sebe, že som polovičný marxista a polovičný buddhista (The Dalai Lama in Marianne Dresser, ed., Beyond Dogma: Dialogues and Discourses. Berkeley, Calif.: North Atlantic Books, 1996).

Ženy z Tibetu by už nechceli žiť v kláštore

Kim Lewis, ktorý študoval hojenie rán tibetských mníchov v Kalifornii v USA, sa rozprával aj s tibetskými ženami, ktoré žili v kláštoroch s mníchmi v Tibete. Na otázku, či by sa vrátili do Tibetu, odpovedali, že nie. Dôvod nebol okupácia Tibetu, ale zlé spomienky na život v kláštoroch. Teraz sú vďačné, že sa nemusia vydať za štyroch až piatich mužov, byť stále tehotné, alebo nakaziť sa sexuálnymi nemocami. Ich staré matky spomínali, že vyspať sa s mníchom mal byť prostriedok na osvietenie, podobne ako mal Budha. To im tvrdili mnísi.

Systém nevoľníctva sa v Tibete udržal aj preto tak dlho, lebo nevoľníci verili, že mnísi majú moc ovplyvňovať čím sa narodia v budúcom živote. Niekto sa môže narodiť ako človek – aristokrat, niekto ako prasa.

Tibet pod okupáciou Britov

Ako vyzeral Tibet, keď ho v roku 1904 okupovali Briti? Žiadali voľný obchod bez daní pre Indiu a zaplatiť 2,5 milióna rupií ako náhradu škody. Sir Charles Bell, britský úradník v Tibete v rokoch 1904-05 v knihe Tibet: Past and Present, Oxford, 1924, str. 78 -79 píše: že Otrokov v Tibete aj kradli, hlavne malé deti. Alebo chudobní rodičia predali deti priekupníkom a tí ich predali ako otroka. Tieto deti pochádzali hlavne z juhovýchodného Tibetu. Feudálny systém v Tibete Britom pravdepodobne vyhovoval.

Komunistický zázrak v Tibete

Po demokratických reformách, ktoré zaviedli komunisti, začal v Tibete komunistický zázrak (hlavne po roku 1970), čo dokumentujú nasledovné čísla:

+* Úmrtnosť detí v Tibete v roku 1951 bola 430 na 1000 narodených.

+* Počas komunistického zázraku sa znížil na 91,8 detí v roku 1990 a na 35,3 detí na 1000 narodených v roku 2000.

+* Rast HDP posledných sedem rokov bol 12 % ročne. Teraz je tridsaťnásobne vyšší ako v roku 1950.

+* Priemerná dĺžka života v roku 1950 bola 35,5 roka, v súčasnosti 67 rokov.

+* V súčasnosti má Tibet 2,5 milióna obyvateľov, oproti 1,2 milióna v roku 1964.

+* Príjem roľníkov a pastierov sa v posledných piatich rokoch zvyšoval v dvojciferných číslach. V roku 2007 to bolo o 14,5 % oproti roku 2006.

+* Export bol 222 miliónov dolárov v roku 2006 a teda o 34 % vyšší ako v roku 2005. V roku 2006 Tibet navštívilo 2,5 milióna turistov – teda zvýšenie o 40 % oproti roku 2005. V roku 2007 to boli už štyri milióny turistov. Takže príjem z turistiky v roku 2006 bol 350 miliónov dolárov.

+* V roku 1950 bolo 95 % Tibeťanov negramotných, len dve percentá detí chodilo do školy. V súčasnosti je základné vzdelanie povinné a negramotnosť u ľudí v aktívnom veku je 4,76 %. V roku 2000 mal Tibet štyri univerzity, kde študovalo 5475 študentov.

Nepokoje v Tibete – a čo ešte?

Je úplne jasné, že ak sa súčasným anglosaským vládcom sveta o desať až dvadsať rokov nepodarí politicky alebo ekonomicky zničiť komunistickú Čínu, potom už nebudú mať šancu a stratia svoju tristoročnú moc vo svete. Preto organizujú všetko možné, aby sa tak nestalo. Dnes sú to nepokoje v Tibete, a čo to bude zajtra, neviem. Ale niečo musia vymyslieť, lebo čas uteká.

V kontexte informovania o nepokojoch v Tibete (1,2 milióna km2) by bolo potrebné vedecky preveriť, či ide o dôkaz totality a morálnej degenerácie väčšiny mienkotvorných médií a ich redaktorov na Slovensku, a či ide o neoddeliteľnú súčasť barbarizmu, v ktorom žijeme. Preto sa sám seba pýtam, či občania Slovenska sú len vytunelované stádo? Neverím! Presnejšie, neverím, že všetci. Aj preto som napísal tento článok.

RNDr. Karol ONDRIAŠ, DrSc.

Autor je vedoucím vědeckým pracovníkem Slovenské akademie věd (převzato z měsíčníku KSS Kroky 6/2008) – 3. července 2008, RNDr. Karol ONDRIAŠ, DrSc.

Haló noviny, 3. 7.2008

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *