Einsteinov vztah k náboženstvu (4)

einsteinIII. Ako sme už uviedli, Einstein nebol profesionálnym filozofom, nezaoberal sa filozofickými otázkami v snahe riešit celý ich komplex v nejakej ucelenej podobe. Predsa však filozofiu neignoroval. Obracal sa k nej predovšetkým v reflexiách nad povahou vedy a pri riešení závažných fyzikálnych problémov.

Koryfej modernej fyziky „pohltený“ vedeckou teoretickou činnostou sa zákonite musel vyrovnat aj s otázkou neracionálnych, ale vplyvných spoločenských javov. Medzi ne okrem nacionalizmu, fašizmu a pod. patrilo aj náboženstvo.

Podľa A. Einsteina všetko, čo vytvoril človek, sa orientuje na uspokojovanie potrieb a zmierňovanie bolestí, (26) uspokojovanie nielen materiálnych, ale aj duchovných potrieb. A pretože aj náboženstvo vytvoril člověk, reálne existujúca príčina jeho vzniku spočívá v uvedenej sfére potrieb člověka. Aj keď A. Einstein v tejto súvislosti zužuje sféru zdrojov vzniku náboženstva, predsa pristupuje k vzniku náboženstva z reálneho materialistického stanoviska. Náboženstvo je výtvorom ludí, nie sú nijaké nadprirodzené príčiny vzniku a existencie náboženstva. Nie je to však dialektickomaterialistický prístup, lebo neodhaluje celý komplex príčin vzniku a existencie náboženstva.

Do určitej miery originálny je názor A. Einsteina na vývoj náboženstva. Uznává existenciu troch typov náboženstva. Ukážeme, ako charakerizuje tieto vývojové typy.

Za prvý a historicky najstarší typ náboženstva pokladal Einstein náboženstvo strachu. Zdrojom tohto náboženstva, ktoré vzniklo v prvotnopospolnej spoločnosti, bol strach. „U prvobytných ľudí náboženské predstavy vyvolává predovšetkým strach, strach pred hladom, divými zvermi, bolesťou, smrťou a pod. Pretože na tomto stupni bytia chápanie príčinných súvislosti je na velmi nízkom stupni, ľudský rozum si vytvára podstatu viac-menej analogickú člověku, od ktorej vole a činnosti závisia javy neprúaznivé človeku.

Z uvedeného vyplýva, že Einstein velmi jasne materialisticky odhalil, že tento typ náboženstva je založený na iluzórnej predstave o existencii nadprirodzenej podstaty. Odhalil antropomorfizmus tejto základnej náboženskej činnosti ľudí. Dalším momentom tohto náboženstva je postupný proces vytvárania kultu s magickým zameraním, ktorý sa v dalších generáciách rozširuje. Na následnej stabilizácii tohto náboženstva sa značné podiela „vytvorenie osobitnej kasty žrecov, ktorí vystupujú ako prostredníci medzi ľuďmi a tými podstatami, ktorých sa ludia boja…“ (28) Kasta žrecov na tomto buduje svoje výsadné postavenie. V peripetiách historického vývoja vodcovia, vládcovia, ako aj vládnúca trieda spájajú „svetskú moc s funkciami žrecov, lebo vládnúca politická kasta sa zjednocuje s kastou žrecov na dosiahnutie spoločných záujmov.“ (29)

Pokračování

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *